directions_bikePovazsky Inovec

Vyrazame slecny, mame den slnecny. Je krasne vlahe rano, slubujuce zerave peklo o par hodin, tak si podme trosku zbicyklovat. Od Tesar po smutny vrsok je to nieco ako welnes pobyt pre kazdy gravel na svete. Siroke strkove cesty, sem tam drsnejsi usek, ale inak cisty gravel luxus. Potom pride stupanie na Javorinu, nuz bolo mi to podozrive ze kde naberiem tych 500 vyskovych. Uz to viem. Ale rozhladna hore paradna, 360 stupnovy rozhlad, pochvala, davam 8/10
Hrebenovka z Javoriny na Inovec veeeelky zazitok. Useky kde vam padne sanka striedaju useky kde padate komplet. Sem tam sa  vam tlacia slzy z toho aka je ta nasa priroda krasna a sem tam len placete. A skripete zubami. Presviedcat ineho o tom ze "este kusok" je lahsie ako presviedcat o tom sameho seba. Kilometer pred Inovcom pridu krce, nechce sa vam to verit, ved som ledva v polovici. Nejak to ale dobojujete a zrazu je tu vrchol. Uz nikdy nebudem verit kopcom co maju v nazve Inovec. Oba su zly vtip
Ale na tom povazskom je aspon rozhladna. Vola sa Helena a je tam free wifi, dobre za toto prihadzujem bodiky a davam 6/10. Teraz to uz bude pohoda, len dole kopcom. Hahaha nat tudej mtrfakr, uchechtne sa niekto hore a odfajci mi stravu, zmagori mapy a posle dole zjazdovkou. Hlavu hore krasavec, budes to potrebovat lebo pojdes kam? No hore. Ficim, valim to hore aj dole po zvaznici, blato frka, brzdy skripaju, stirace stiraji. Asi zacal slapat rozok s eidamom zjedeny hore v ramci oslav dobytia Inovca, cukry vtrhli do krvneho obehu a vyvadzaju strasne veci. A je tu zlomovy moment, uz idem len dole, zdvihy vpredu aj vzadu zavzdychaju nadsenim, svet naokolo sa zredukuje na zelenu smuhu, gumy sa zarezavaju v zakrutach, sutre male aj velke miznu pod kolesami, vyberam si dopaminovu odmenu naplno. Stop! Som predsa rozvazny muz v strednom veku tak si radsej skontrolujem ci idem spravne. Nejdem. Fuck, kurva, hovno a Matovicov bilboard. Nepekne zaklajem, pridam dalsie smuhu na dusicku, ak raz nezvladnem zakrutu, tak hore budem musiet na Petra vyvalit vsetok svoj sarm (...tak otvor branu lebo ju rozbijem...) Pokorne otacam bike , vyslapem naspat a idem. Fiiiiiiiii, vrrrrm, fiiiiii, zase ako ko... odtrhnuty z retaze. Zastavim na chvilku, zase sa zorientovat, otvaram mapy.cz, vsetko v cajku. otvaram stravu, svieti tam cislo co bolo aj na vrchole Inovca, k teplemu potu na chrbte sa prida aj studeny na cele, s nadejou pozriem na Garminy, indikator baterky komplet prazdny, toto bude drsne. Uzatvaram s Garminmi dohodu ze ja pojdem co to da a oni vydrzia az domov. Nastastie tu uz to poznam, naladujem do seba sojovu tycinku a naladim sa do turbo modu. Asfalt + soja + turbo mod = triple kombo, cestami nad kulhanom sa ruti strieborny sip so sialenou obsluhou. Cestu popri priehrade som zhltol jak Fico eurofondy, v Prasiciach spacham dopravny priestupok ked znacku 40 minam s vyssou hodnotou na tachaci. Stihol som to. U nasich aplikujem okamzitu kaloricku infuziu radlerom, deti obdivuju ako sa lesknem a kolko  strasne potu zo mna ide. What a day! What a lovely day!