directions_bikeRK a okolie: víkendovka Garmin 40k 🚴‍♀️ (natesno, ale je to tam)

Asi prvýkrát tento rok som mal problém vyhradiť si čas na víkendovú Garminovskú cyklo výzvu. 40km, v kľudnom tempe cca 2 hodiny denného času. No problem! Zvyčajne. Tentokrát je to inak. Piatok a sobota boli plne obsadené rôznymi aktivitami, v nedeľu poobede už začínala blikať výstražná kontrolka "TIME OUT". Po nedobrovoľne prebdenej noci a dosť ubehanom dni bol môj zostatok energetických zásob = nulacelánič, a ostávala jediná možnosť - vyraziť na (pod)večernú jazdu. Akcia "v sexi tričku postavičku mám, na zadok si ešte plienku dám" začína. Zahajujem súboj lycra vs polyester a vyrážam z domu po ulici - proti vetru, krútim relatívne pomaly, tepy skáču na 144, hundrem a nedokážem si predstaviť, ako v tomto zúboženom stave ukrútim po meste a okolí 40 kilákov. Kilometer 6,5 = cca v polovici stúpania z Hrabova na Kalváriu už nehundrem, ale vyťahujem zo slovníka slovenského jazyka "ťažší kaliber". Dnes sa nespievalo Nad Tatrou sa blíska, dnes sa blískalo z mojej huby nad Kalváriou. Vyšiel som pomaly, zadýchaný, s netradične vysokými tepmi a búšením na hrudníku. Na truc ťahám ešte po lúke na Kalváriu ku vleku. Hádžem do vyprahnutej tlamy koliesko hroznového cukru, jazykom sa ho cestou dole snažím zoškrabať zo zubov a podnebia. Kua, dnes mi nejde. 🤦 Stáva sa mi to málokedy, zo štatistického hľadiska skoro vôbec, no prehodnocujem ukončenie výjazdu a predčasný návrat domov. Nevláááádzem ani prd. Dávam telu poslednú šancu: zveziem sa späť do Hrabova, vrátim sa do centra mesta a tam padne defitívne rozhodnutie. 🤪 Ako sa tak veziem dole kopcom od nádrže, dostávam šialený nápad. Pred sebou mám krátky segment po lesnom chodníčku z Hrabova na Satelity. Minuloročný KOM mi tu asi po týždni od jeho získania s prehľadom uchmatol tunajší borec. Keď som taký rozbitý, ale aj nasratý zároveň, skúsim ho vybehnúť a buď to nohy naštartuje, alebo dorazí. V úvodnom esíčku som samozrejme netrafil stopu a rozhodil si na skalách celý bajk, tak vstávam zo sedla a dupem do pedálov po stojačky. Nezamknutá vidla s tlmičom žerú energiu určenú na pohyb vpred, rýchlosť kolíše a každý naskočený koreň na mňa kričí "blbec, čo robíš, stopa je vedľa". Napodiv som na vrchole relatívne spokojný so svojím výkonom a keďže nevládzem dýchať, nevládzem ani nadávať na zle zvolenú stopu. Uvedomujem si však, že na rozdiel od dýchania, tepy a nohy ostali v štandardnom funkčom stave. Tak toto bol ten správny impulz. 🦵 👍 Zrazu sa karta obrátila a už to šlo podstatne jednoduchšie. Paračka, Martinček, Mních, Biela Púť, v priemernom tempe, striedavo v stoji a v sede, pekne strojovo a na pohodu. 🤔 Nechápem, ale som spokojný. Jediné, čo mi kazilo radosť s návratu do funkčného stavu boli muchy, chrobáky, ovady, komáre a iná háveď, ktorá sa na mňa s ubúdajúcim slnečným svitom lepila a stíhala dokonca priebežne aj "očkovať". Nabudúce si radšej privstanem, ráno hmyz toľko neotravuje.

EDIT: WTF!!! 🙉 Že KOM? To čo je, veď som ten výjazd totálne nezvládol?!? To je riadna haluz. 🤣