directions_bikeSpišškých 333 w/Adík

Táto kolónka je zatiaľ prázdna z dôvodu absencie spánku...comming soon.
V prvom rade veľká poklona pred Adrián Hochla, že sa na takúto srandu dal nahovoriť (teda vlastne som ho ani dlho nemusel presviedčať) a samozrejme za to, že sme ju absolvovali bez väčších komplikácií. Vzhľadom na to, že pred týždňom chcel ísť na maminom bajku ešte s nosičom a cyklosedačkou a v teréne mal najazdené 0,0,0, je to živý príklad toho, že stačí len chcieť. Bajk sa požičal z MTBikeru, veľmi základná výbava sa dokúpila. Čo sme nekúpili, sme vyrobili. Napríklad, staré legíny dobre poslúžili ako kolenačky. Tie sme veľmi ocenili najmä pri nočnej jazde Spišom. Paradoxne pred jazdou v noci som mal najväčší rešpekt, ale bolo to v pohode. Orientácia v teréne sa skomplikovala a postup spomalil. Najnepríjemnejšie boli stavy nad ránom, keď sme obaja chytali mikrospánky (aj pri šľapaní do kopca). Adík si v jeden moment dal malú päťminútovku na kameni pri ceste. Po východe slniečka začal opäť nový deň, nová chuť to dokončiť. Aj napriek tomu, že sme šlapali už 24h v kuse. Záver od Levočskej doliny bol naozaj úsek, ktorý preveril mentálne-morálne vlastnosti. Aj malé kopčeky sme tlačili, pretože efektívnejšie bolo to vykráčať. Ako by organizátor chcel z nás vyždímať posledné zvyšky síl. Čísla tejto jazdy sú možno skreslené (párkrát sme blúdili po okolitých dolinách), ale fakty sú, že to bolo 30h jazdy. A už vytúžený záver:
"Čo si čakal? Egreše?" :-) Stačí len chcieť !