
Tip na výlet: Rifugio Gardeccia - pre opatrných skituristov aj sánko-turistov
Dá sa prežiť na lyžovačke v Dolomitoch aj bez zjazdového lyžovania? Je tu dostatok alternatívnych možností? A v kontrolovanom ne-lavínovom teréne? Dá. Poďte so mnou na výlet.

Fasa výlet v doline Val di Fassa
Nie je krajšia hornina, nie sú krajšie steny.Ubytovaní sme v dedinke Vigo di Fassa, v Doline Fassa – no je to tu skutočne fasa! Taký bol aj dnešný výlet. Ja som zobrala moje ťažké lyže prerobené na skitourové a Juraj si požičal sánky (5 eur na deň, v obchode Gross sport). Dá sa u nich prenajať aj Thule Glide kočík (dobre vedieť, netreba ho sem trepať budúci rok). Autom sme sa presunuli pod krásne upravenú cestičku. Cesta k parkovisku mala zákaz vjazdu (v zime). Už ale vieme, že v Taliansku, pokiaľ nie sú za sebou 3 značky hlásajúce to isté, myslia to cestári skôr ako odporúčanie. Dobre, že sme to riskli. Na parkovisku bolo veľa áut, určite by nás mrzelo, že sme sa trepali po úzkej asfaltovej cestičke riadne dlhý kus. Parkovisko je neplatené.

Sánko-turistika je náš nový rodinný šport
Juraj si pripevnil sánky na batoh. Išlo sa mu úplne super. Vraj. V porovnaní s mojím šúchaním ťažkých lyží išiel rýchlejšie než ja (prezradím vám, že aj dole išiel raz tak rýchlo). Hore rýchlejšie, dole rýchlejšie, ale aspoň sa menej unavil. (Skoro ako keď niekto odbočí na „skratku”, ktorá je „síce ďalej, ale trvá to dlhšie!”). Pozdravili sme českých bratov aj domáceho skituristu, ktorý práve dozjazdoval, nasadol v lyžiarkach do svojho mercedesu a aj v nich odšoféroval preč.Juraj riskol aj taliansku kávu. Chutila ako popolník.Cestička mala úplne super povrch, včera trochu nasnežilo a išlo sa nám krásne. Lesík postupne prerástol do kosodreviny. Každá vetvička kosodrevinových kríčkov mala na konci krásnu snehovú guličku. Každá jedna! Ach, roztomilosť roztomilá! Celou cestou nás obklopovali krásne dolomitské štíty. Nie je krajšia hornina, nie sú krajšie steny. Môžem sa na ne pozerať donekonečna. Cestička nás zaviedla k Rifugiu, po taliansky „útulňa” s klasickou dolomitskou (taliansko-tyrolskou) kuchyňou.

Papanička s najluxusnejšími výhľadmi
Výstup bol pomerne ľahký, rýchly. Raz dva sme boli tam. Párkrát som musela zastaviť a počkať, čo mi klesnú tepy. Veru, teraz si so mnou robia, čo chcú. Hore sme si sadli na terasku, objednali papanie. Obyčajný guláš, ale s klasickou lokálnou polentou. Juraj riskol aj taliansku kávu. Chutila ako popolník. Ja som si dala horúcu čokoládu. Chutila ako keby ju práve podojili z Milky. Ešte smrdela kravkou. Slniečko krásne pieklo, výhľady boli dokonalé. Trblietajúci sa sniežik, pocukrované dolomitské steny, azúrové nebo.Sánkárska premiéra
Zjazd bol plný smiechu. Juraj sedel po 20-tich rokoch na sánkach. Vykotil sa len raz, kontrolovane, aby ma počkal, keďže išiel tak rýchlo, že sa za ním len zaprášilo. Pre lyže bola cestička úplne super. Bola dosť široká, aby sa na nej dali robiť krásne malé oblúčiky. Myslím, že táto sánko-lyžiarska kombinácia je náš nový rodinný šport. Cesta je super na sánky a určite aj (lyžo)cyklovozík. Super trasa do našej databázy nových baby friendly výletov.Niečo podobné ako Popradské pleso, len bez ľudí, s parkoviskom zadarmo, lepšími cenami v reštike a s (pre mňa) krajšími výhľadmi. Samozrejme sa to dá prejsť aj pešo hore aj dole, snežnice netreba. A v lete na bicykli. Stúpanie je súčasť „Grande salite del Trentino” (Veľké stúpania oblasti Trentino). Je tu krásne, príďte sa pozrieť. Cesta je ofiko snežnicová. Stačia ale nesmeky a paličky. (Lyžo)cyklovozík friendly.

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre