
Reportáž: Sen trailových bežcov - Lavaredo Ultra Trail
V dnešnej reportáži vám predstavím legendárne preteky zaradené do UTMB world series, ktoré sa od roku 2007 konajú v posledný júnový víkend v jednej z najkrajších horských oblastí zapísaných do svetového dedičstva UNESCO, v Dolomitoch.
V hlave sa mi premieta scenár LUT, a ja v ňom neúčinkujem.Cortina D’Ampezzo, lukratívne lyžiarske stredisko, ktoré hostilo a bude hostiť (v r. 2026) olympijské hry, poskytuje na pár dní základňu pre tisícky vetrom ošľahaných, atletických aj rekreačných športovcov rôznych vekových kategórií, ktorí zdieľajú lásku k trailovému behu. Bežci pricestujú zo všetkých kútov sveta, aby spoločne prežili zmes emócií a nasali úžasnú atmosféru, ktorá sa tu naakumuluje v extra dávkach.
LUT ponúka na výber 4 trate podľa dĺžky: Lavaredo 20K, 50K, 80K, 120K. Neskôr organizátor pridáva aj najkratšiu trať 10K.
Október 2022: registrácia
Predregistrácia je možná prvých 10 októbrových dní. To ešte nezaručuje, že sa pretekov naozaj zúčastníš. Keďže počet prihlásených pretekárov vysoko prevyšuje kapacitu, počas ďalších 4 dní po predregistrácii prebieha overenie a lotéria. Minulý rok som mala v lotérii šťastie a úspešne som odbehla trasu Cortina Trail 50K. To mi umožnilo kvalifikovať sa na trasu v kategórii 100K, kam patrí Dolomity Ultra resp. Lavaredo 80K.Zatiaľ som síce neodbehla viac ako 55 km, ale určitá dávka nenásytnosti vo mne spôsobila, že sa prihlasujem na 80K, keď už mám takú možnosť. Jún je ďaleko a ak ma náhodou vylosujú, mám dosť času dotrénovať.
V roku 2022 vyšiel 15. október na sobotu. Celá vec mi z hlavy stihla vyfučať, užívam si nepracovný deň a internet zapínam až poobede. Pípne mi niekoľko správ na whatsappe so smutnými smajlíkmi. Hm, tak niektorí z kamarátov šťastie nemali. Ja som email nedostala, takže asi tiež nie. Až podvečer kontrolujem mailbox a v priečinku „reklamy“ nachádzam správu od Trail Run Series: „Hi Katarina, Congratulations!“ Čože?! Neverím. Vylosovali ma! Taká ponuka sa neodmieta a rovno uhrádzam štartovné, na platbu máme my vylosovaní iba 5 dní.
November 2022 – Máj 2023: príprava
Uvedomujem si, že ak chcem odbehnúť 80 kilometrov, musím v zime zostať s behom čo najviac v kontakte. Od januára preto zaraďujem dlhšie behy, 30 – 50 km, čo je vzhľadom na ročné obdobie a moje bydlisko v Tatrách trochu „tricky“. V rámci prípravy si „odfajknem“ tieto preteky:- Január: Ľudova 50, 50 km/2600 m
- Február: GUT 42 km/2 080 m
- Marec: Trail del Marganai 45 km/1 900 m a ALS Kozí Kameň 45 km/1 800 m
- Máj: Linas Ultra Skymarathon 57 km/4 800 m a Krížna Krížom Krážom 49 km/3 200 m
Jún 2023: mesiac pretekov
Zostávajú tri týždne a plánujem už len zopár ľahších a kratších behov do 25 km. Začiatkom júna mám narodeniny, vysnívam si výbeh na kopec s raňajkami, bohužiaľ prší. Tak aspoň niečo kratšie, Predné Meďodoly, po ceste čaj na chate Plesnivec. Chodník je už úplne bez snehu, teším sa na zbeh. Občas keď sa na niečo tešíme, nevyjde to úplne podľa predstáv. Márne sa snažím udržať balans po zakopnutí, padám na korene a kamene a od bolesti sa mi nechce vstať.Viem, že o chvíľu ma dobehne nový muž v mojom živote, musím byť hrdinka, lebo nechcem, aby ma našiel váľať sa na zemi. Vstávam, pomaly kluskám a obzerám škody na tele. Nejaká tá krv, bolesť na hrudi. Výsledok zlomené alebo ťažko narazené rebro. Neviem, so zlomenými rebrami sa vraj k doktorovi nechodí. V hlave sa mi premieta scenár LUT, a ja v ňom neúčinkujem. Dám si pár dní off a potom pár dní skúšam kratšie behy. Bolí to, ale zatnem zuby a na štart sa postavím.
24. jún 2023: deň pretekov
Na preteky som sa niekoľko mesiacov naozaj tešila. Trať 80 km je každoročne iná. Tento rok vybieha zo San Vito di Cadore, minulý rok som tu absolvovala výstup na Antelao a odvtedy som do neho zamilovaná. Štart pri jazere Lago di Mosigo je diametrálne odlišný od štartu v Cortine. Tento rok som sa vďaka bodom ITRA dostala do prednej línie.Nikto sa na mňa netlačí a na štarte som schopná identifikovať kamarátku Lindu, domácu Cortinčanku. Moja taktika je neprepáliť začiatok a vydržať až do konca, hoci v pomalšom tempe. Štartujeme o 7 ráno, taktika sa búra hneď na začiatku, eliťáci vybehli na môj vkus príliš svižne. Nechcem sa nechať strhnúť a zároveň ani zaostať, držím sa Lindy, je skúsenejšia a o niečo rýchlejšia ako ja, mohla by ma potiahnuť.
Prvá polovica pretekov
Celá úvodná časť až po chatu San Marco je cesta širšia, takže sa dá ľahko predbiehať i dať sa predbehnúť. Kochám sa výhľadmi na Antelao a Pelmo, sú „magic“. Prvá mierna zápcha je až v úseku nad chatou na skalách s pár reťazami a potom vyššie na singláči do sedla Forcella Grande. Zo sedla začína technický zbeh a ja sa do neho úplne vkladám. Som mierne nervná, keď ma pomalší chlapi nechcú pustiť, a tak si to pýtam slovne: „Permesso!“V ďalšom miernejšom stúpaní mám Lindu stále na dosah. Zrádza ma ale palička, nefunguje cuplík. Na jednom zo štartových čísiel si všímam slovenskú vlajku a prihovorím sa. Martin mi požičia jeho palice, vraj končí. Doklepnem s nimi stúpanie a pred zbehom mu ich nechávam popri trati (ďakujem !).
Na trase je 5 občerstvovačiek a na troch z nich môžu mať bežci podporu.V sedle Passo Tre Croci na 28. km ma už čaká môj supporter s výberom tyčiniek a gélov, trochu sa občerstvím, cítim sa zatiaľ dobre. Paličku nechávam Palimu. Na ďalšej občerstvovačke v Ospitale support povolený nie je, opravenú paličku teda potajomky vyzdvihujem z trávy. Že ju nemám skladať mi v ušiach zarezonuje neskoro. Fajn, takže opravenú paličku som si opäť pokazila. Pred nekonečným stúpaním na Rifugio Averau, kedy ju najviac potrebujem. Zapieram sa teda len o jednu a začínam stretávať ľudí z najdlhšej 120 km trate. Vyzerajú ako zombíci a trochu ma zdepkujú.

Druhá polovica pretekov
Keď prebehnem cieľovou bránou, Pali ma nestíha odfotiť, vraj som bežala rýchlo.V doline neprefukuje a je tam šialene teplo. Bežíme po vyprahnutej suti, začína mi byť ťažko aj od žalúdka. Vyššie už tečie potok, ktorý zachraňuje viacerých z nás. Mám pocit, že bez neho by sme tam všetci pomreli. Beriem konár a robím si z neho druhú palicu, no je to len mizivá pomoc. Píšem Palimu, že potrebujem kofeín a on mi zoženie talianske espresso, balzam na všetko utrpenie. Zároveň sa posťažujem, že končím s pretekaním a budem sa snažiť iba dobehnúť. Pocitovo sa necítim dobre, ale láka ma finišerská vesta v cieli.
Lúčime sa a pokračujem smer Passo Giau, ďalší z highlightov trasy. Na trati stretávam Slovenku Zuzku, ktorá beží 120K. Stretnutie a vzájomné povzbudenie vo mne vyvolalo pocit novej energie. Aj okoloidúci turisti, ktorí ma oslovujú menom (je na štartovom čísle), mi výrazne psychicky pomáhajú. Dobieham na Passo Giau a som nepochopiteľne dojatá. Pali píše, že ma nestíha, lebo je v zápche. Nevadí, vedela som, že keď to dám do Giau, už to dám až do konca. Nastavujem hlavu na zopár posledných kopcov, sú nepríjemné a náročné.
Po nich je to už len zbeh do Cortiny, začínam cítiť finišerské endorfíny. Nakopnem sa a „valím“ dolu, cestou obieham ďalšiu Slovenku Maťu. Už prichádza asfalt a posledná neoficiálna občerstvovačka, kde domáci pripravili pre pretekárov melóny. Opäť pocity dojatia. Ľudia v meste povzbudzujú z balkónov aj áut. Celý úsek bežím, cieľ ma priťahuje ako magnet. Keď prebehnem cieľovou bránou, Pali ma nestíha odfotiť, vraj som bežala rýchlo. Áno, veľmi som chcela tú vestu.
Nakoniec to bola bunda, o to väčšia bola moja radosť. S Maťou dáme v cieli malú after party, aby nás nebolel žalúdok. Zároveň vyobjímam Lindu a ďalšiu taliansku kamarátku, ktorá pretekala na 50K a skončila štvrtá. Ja som sa na 80K umiestnila ako 22. žena a celkovo som bola na 108. mieste. Bolo tam viac ako 200 žien a okolo 800 štartujúcich. Kompletné výsledky sú na tomto odkaze.
Na piatich tratiach v roku 2023 vyštartovalo celkovo 4 666 ľudí z viac ako 30. krajín. Nezažila som iné preteky svetového rozmeru, takže neviem porovnávať. Viem ale jedno, Lavaredo vždy a kedykoľvek.
Zhrnutie
- Názov: Lavaredo Ultra Trail
- Lokalita: Dolomity
- Obtiažnosť: stupeň 5
- Trvanie: 12:21
- Parametre: 80 km/4 600 m
- Typ: trailový beh
- Možnosť parkovania/spoje: Cortina D’Ampezzo
- Mapka a GPX: sekcia Výjazdy