
Za výhľadom na Muránsku planinu
Krátka nenáročná turistika so zdanlivo „neatraktívnym“ cieľom sa nakoniec ukázala ako prekvapenie s nádherným výhľadom.

Kam tentokrát?
Rozmýšľala som, kam sa vyberieme tento rok, v pláne bol okruh cez hrad, Poludnicu a Hrdzavú dolinu, ale ten zatiaľ ostáva v checkliste do budúcna. Blúdila som po mape Muránskej planiny, hľadala nejaké miesto, odkiaľ by mohol byť pekný výhľad na okolie, keďže stromy boli v maximálnej farebnosti. Našla som nejakú chatu, odkiaľ bol naznačený panoramatický výhľad, nejako sa mi to nezdalo, že práve z tohto miesta, ale rozhodli sme sa, že to pôjdeme zistiť.
Po rannom návrate z hradu sme sa odubytovali a vydali sa z Muráňa na opačnú stranu. Po chvíľke parkujeme auto v Sedle Dielik, ktorému sa ešte potom povenujeme. Dnes sa budeme pohybovať v ochrannom pásme Muránskej planiny, konkrétne v celku Stolické vrchy, ktoré od seba oddeľuje práve spomínané sedlo.

Neprebádané územie
Výhľad bol naozaj prenádherný! Boli sme očarení.Kráčame po žltej turistickej značke, hneď v úvode si uvedomujeme, že dnes asi veľa ľudí nestretneme. Jednak sme jediné parkujúce auto a jednak preto, že chodník tiež naznačoval, že najfrekventovanejší nebude. Nepríjemne nás prekvapuje prudké stúpanie zvážnicami, všade navôkol sú stopy po aktívnej ťažbe dreva.

Za nami sa nám pomaličky otvára pre nás absolútne nepoznaný výhľad do neprebádaného územia v podobe Veporských vrchov. Podľa nezameniteľného obrysu rozoznávame výrazný vrchol tohto pohoria – Klenovský Vepor s výškou 1 338 m n. m. Pahorkatinový charakter, ktorý vidíme v diaľke, sa nám veľmi páči a určite raz vyrazíme preskúmať aj tieto južnejšie a menej navštevované oblasti Slovenska.

Ale teraz späť na našu trasu. Chodník je miestami naozaj málo prešliapaný a občas sa úplne stráca v tráve a kroví. Divočinka... Po cca hodine sa dostávame k smerovníku Tri chotáre. Ak by sme sa vybrali doprava, dôjdeme až k novovybudovanej útulni Sláviček, naše kroky však dnes povedú doľava k Chate Nemcová. Pohybujeme sa po Ceste Márie Szechy, ktorá spája Muránsky a Fiľakovský hrad, má niečo cez 80 km.

„Samotka“
Po 15 minútach prichádzame k nášmu dnešnému cieľu – lúka pri Chate Nemcová... črtal sa naozaj pekný výhľad, ale keď sme došli až k nej, tak nám spadla sánka. Výhľad bol naozaj prenádherný! Boli sme očarení. O to viac to bolo prekvapujúce, že doteraz som o tomto mieste ani nepočula, ani nevidela odtiaľ fotky. Zdržali sme sa tu vyše polhodiny, pretože sme sa nevedeli vynadívať, opäť sa mi potvrdilo, že farebnejšie lesy, než na Muránskej planine, som ešte nevidela.
Osamote sme si vychutnávali jesennú idylku, nikde nebolo ani živej duše. A kam vlastne smerovali naše pohľady? Môžeš sa tešiť na výhľad na samotný Muráň s dominantou skalného brala Cigánka, na ktorom sa nachádza Muránsky hrad, ďalej pokračovanie hrebeňa Muránskej planiny s Poludnicou a nad tým sa krásne týči hrebeň Nízkych Tatier na čele s majestátnou Kráľovou hoľou, ktorá sa zdala byť veľmi blízko (veď v podstate aj je).

Spiatočnú cestu sme si zvolili po cyklotrase po asfaltke... nebola som z toho úplne nadšená, ale nakoniec sa ukázalo, že to bolo dobré rozhodnutie, pretože trasa bola oveľa krajšia ako tá výstupová. Cestou sme míňali Muránsky salaš, kde sa chovajú a pasú ovečky. Spiatočnú cestu sme si maximálne užívali, cestné serpentínky v spojení s farebnými stromami a kopou lístia vytvárali krásne scenérie. Sem-tam sa nám otvárali výhľady smerom k Muránskemu hradu. K chate sa dá dostať aj z obce Muránska Lehota po červenej turistickej značke alebo aj z Revúcej po žltej.
Pozostatky z vojny
Myšlienka o nízkej frekventovanosti chodníka sa ukázala ako pravdivá...Po návrate k autu sme ešte prešli cez cestu, pretože sme videli, že je tam nejaký pamätník, boli sme zvedaví, o čo ide. Ukázalo sa, že ide o pamätník SNP aj s náučným chodníkom. Dočítali sme sa aj o budovaní tunela pod Sedlom Dielik, s ktorého výstavbou sa začalo po obsadení južných častí Slovenska Maďarskom, aby sa naspäť spojil Gemer s Malohontom. Tunel však po vojne a prinavrátení územia Slovensku stratil význam a nikdy dokončený nebol.
Pri pamätníku rastie nádherný obrovský strom, ktorý sme nevedeli presne identifikovať (podobalo sa to na tuju, ale na tuju bol veľmi vysoký), krásne sa vynímal nad pamätníkom a z ceduľky sme sa dočítali, že ide o chránený strom (škoda, že nebolo napísané, o aký konkrétne).

Na náučnom chodníku objavujeme dokonca zrekonštruované zákopy, v ktorých sa nachádzajú aj sochy vojakov (dosť realistické, hlavne zozadu), ktoré ma poriadne prestrašili, pretože som si ich najprv nevšimla. Pôsobia veľmi realisticky a mne behá mráz po chrbte... Okoliu prinavrátili vojenský pietny charakter členovia Klubu vojenskej histórie, ktorí sa postarali o zveľadenie okolia, vykopanie zákopov a osadenie náučných tabúľ, z ktorých sa dozvedáme o bojoch v roku 1944, ktoré prebiehali práve v týchto miestach.

Myšlienka o nízkej frekventovanosti chodníka sa ukázala ako pravdivá... za celý čas sme nestretli absolútne nikoho! A to ani na parkovisku a náučnom chodníku. Táto túra je nenáročná a krátka s minimálnym prevýšením, čo nám v danej chvíli vyhovovalo, nakoľko sme už v ten deň za sebou jednu krátku turistiku mali a vyrážali sme tým pádom neskôr. A keďže čas už bol posunutý na zimný, nemohli sme si dovoliť dlhý výjazd.

Čo sme sa ale nedozvedeli ani na mieste, ani potom z internetu, či Chata Nemcová slúži aj turistom a či je v nej možné prespať, takže ak niekto z vás vie o tejto chate viac, podeľte sa s informáciami v komentároch.
Každopádne, my už vieme, kam sa budúci rok vyberieme na jesenný východ slnka... ten tu musí byť neskutočný! Hore zdar!
Zhrnutie
- Názov: Okruh okolo Chaty Nemcová
- Lokalita: Stolické vrchy, ochranné pásmo NP Muránska planina
- Značenie: dobré
- Obmedzenie: bez obmedzenia
- Obtiažnosť: 1/5
- Trvanie: 2,5 hod.
- Parametre: 9,6 km/375 výškových metrov
- Možnosť parkovania: bezplatné parkovanie v Sedle Dielik
- Mapka: sekcia Výjazdy