Zo zákulisia Chaty pod Borišovom

Jedinečná a stále autentická horská chata dokonale schovaná uprostred Veľkej Fatry.

Ide o jedinú horskú chatu v tomto pohorí (nerátam údolné chaty v podhorí), nakoľko Kráľova studňa a Smrekovica, nachádzajúce sa tiež na hrebeni Veľkej Fatry, sú horské hotely, nie chaty. Nachádza sa vo výške 1 312 m n. m. na križovatke viacerých turistických ciest.

Možností, ako sa dostať na túto odľahlú chatu, je viacero. Zo západu z obcí Necpaly alebo Belá-Dulice, ale frekventovanejšie a častejšie využívané sú turistické trasy z východu - z obce Vyšná Revúca buď popod NPR Čierny kameň a cez Ploskú, alebo južnejšie cez Zelenú dolinu a cez sedlo a útulňu Chyžky.

„Pľačkanica, čľapkanica...“

My sme sa vybrali opäť z východnej strany, ale tentokrát sme šli práve cez spomínanú Zelenú dolinu. Po asfaltovom úseku sme nastúpili do pomerne prudkého stúpania, ktoré bolo „spríjemnené” neskutočným blatom a bahnom, ktoré nám vykrúcalo nohy do všetkých možných strán. Takouto „džabačkou” sme sa neborili už veľmi dávno, blato sme mali takmer po kolená.


Čím sme šli vyššie, blato mizlo a začínal sa objavovať poprašok snehu, až nakoniec nás na hrebeni čakala hotová zimná rozprávka (v polovici novembra! ). Túto idylku sme si intenzívne užívali prvý a ešte viac na druhý deň, keď sme sa vracali z chaty, pretože v noci nasnežilo ďalšie centimetre, bola to proste nádhera.


Tentokrát sme ale na chatu nešli len tak pre nič za nič. Prišli sme sa porozprávať so Števkom, pracovníkom Chaty pod Borišovom, o chate samotnej, o tom, ako sa tu ocitol a dozvedeli sme sa aj mnoho ďalšieho.

História a súčasnosť chaty

Chata má svoj pôvod v 30. rokoch minulého storočia. Samozrejme, bola stavaná s turistickým účelom. Bohužiaľ, temné okolnosti 2. svetovej vojny na pár rokov pozmenili jej účel. Čo je ale pozitívnou správou, chata nebola vypálená a dodnes stojí na pôvodných základoch a s pôvodnými múrmi!


Chata je v celoročnej prevádzke a ponúka ubytovanie pre 20 turistov na viacposteľových izbách na poschodových posteliach vo verzii buď s perinami, alebo s vlastným spacákom (podľa toho sa odvíja aj cena). Samozrejmosťou je núdzové ubytovanie, ktoré sa ale nerezervuje, ide o prípad núdze (úraz, náhla zmena počasia, búrka a pod.).

... aj samotný personál tu zažíva digitálny detox.

Mimo sezóny hlavne počas týždňa tu nájdeš väčšinou 2 - 3 pracovníkov, počas víkendov ich môže byť aj viac, napr. aj v čase našej návštevy počas predĺženého víkendu. Majiteľom chaty je KST, čo pre turistov znamená zľavy pre členov tohto klubu. V prípade KST Turiec ide o 50 % zľavu z ceny ubytovania, zvyšok KST má 20 % zľavu z ubytovania.

Bez elektriny?

Čo sa týka technických záležitostí chaty, voda na chate pochádza z rezervoáru za chatou, odkiaľ tiekla samospádom, dnes už prúdi vďaka čerpadlu, ktoré poháňajú solárne panely, pri tejto zmienke sa Števko vytešuje, že prúd vody už je konečne poriadny a napustiť jedno malé vedro netrvá celú večnosť. V jarných a hlavne jesenných dňoch, kedy slnečný svit absentuje, si dopomáhajú agregátom.

Napriek tomu, že vďaka solárom a agregátu má chata dostatok elektriny, v spoločnej miestnosti svetlo poskytujú petrolejky. Vytvárajú jemné a tlmené svetlo, ktoré spolu s krbom a vetrom pískajúcim za oknami tvoria dokonalú zimnú atmosféru.


Toalety sú umiestnené vo vnútri chaty, avšak ide o suché WC, takže v ich priestore sa chata pasuje so zápachom. V pláne je vybudovanie vonkajších latrín, avšak tak, ako aj v ostatných národných parkoch, je aj tu náročné vybaviť povolenie na zásah alebo prestavbu chaty samotnej a takisto aj jej okolia.

Moderné klasické WC si momentálne chata dovoliť nemôže, nakoľko kapacitné možnosti vodných zdrojov by nepostačovali na splachovacie záchody a v letnom období už vôbec. Ďalším problémom by bolo riešenie odpadovej vody, či už prostredníctvom žumpy, alebo čističky odpadových vôd. Predstava riešenia tohto problému spočíva vo vybudovaní kompostovateľných latrín v blízkosti chaty.

Chceš digitálny detox? Poď na Borišov!

S postupom času sa aj na tejto chate stretávajú s „netypickými“ požiadavkami, ktoré sa ale stávajú „klasikou“ aj na ostatných chatách, napr. platba kartou, heslo od wifi, presso z kávovaru a pod. Pozitívnou, no pre niekoho negatívnou správou je, že na chate nie je dostupnosť mobilného signálu od žiadneho mobilného operátora, takže aj samotný personál tu zažíva digitálny detox. Do civilizácie sa občas dovolajú starou pevnou linkou.

... černoch z Ománu, ktorý v zime dorazil v kraťasoch a tričku.

A tu sa dostávame aj k vtipným príhodám, napr. o mužoch-turistoch, ktorí sa musia ozvať svojim manželkám, ale v priestoroch chaty narážajú na problém, a tak sem-tam si príde k okienku nejaký muž popýtať nie pivo, ale pevnú linku na zavolanie svojej polovičke.


Aj z tohto dôvodu funguje rezervačný systém výhradne formou e-mailovej komunikácie, nie telefonickej, prípadne na stránke chaty si turisti môžu sami prezrieť naplnenosť chaty a podľa toho si rezervovať príslušný termín svojho pobytu. Stránka je veľmi pekná a prehľadná, dozviete sa z nej všetko, čo potrebujete vedieť.


Pravidelnými návštevníkmi, tak ako aj v ostatných slovenských pohoriach, sú domáci turisti, Česi, Poliaci, ale niekedy prídu aj Maďari. Ako najnetypickejší návštevník chaty sa Števkovi vynára černoch z Ománu, ktorý v zime dorazil v kraťasoch a tričku. Mimo sezóny je turistov oveľa, oveľa menej a stáva sa, že niektoré dni nedorazí nikto. Ak potom už niekto dorazí, tak sa personál teší...


Tu sa dostávame opäť k úsmevnej historke, keď spoza okna Števko zbadal svetlo z čeloviek pod Ploskou, a tak celý šťastný rýchlo chystal krb, zažal petrolejku, zohrial polievku a očakával hostí, z ktorých sa nakoniec po príchode vykľuli jeho kolegovia. Tak teda polievku vypol, petrolejku zhasol a ďalej už očakávali turistov spoločne. Práve počas tohto „hluchého“ obdobia si personál môže vychutnávať benefity tejto práce – slobodu, voľnosť a dostupnosť pohybu po okolí.

Fatranskí nosiči

Pri otázke, ako sa tu ocitol, sa rozrozprával o tom, ako sem prišiel na pozíciu brigádnika na leto, ale počas ďalšej sezóny tu už ostal natrvalo (momentálne 4 roky) a nevyzerá, že by mal v pláne tak skoro odísť. Hneď počas prvého výstupu na zmenu „vyfasoval“ krošňu s nákladom, pretože tak, ako tatranské chaty, tak aj Chata pod Borišovom je zásobovaná nosičmi, v čom spočíva jej jedinečnosť oproti ostatným „netatranským“ chatám. Rovno sme sa dostali aj k porovnaniu tatranských a netatranských vynášok.


Samozrejme, vzdialenostne je to neporovnateľné (na Chate pod Borišovom nesú cca 2 km), ale čo ich neraz vytrápi, čo tatranský nosič veľmi nepozná, je blato, popadané lístie na jeseň a v tejto kombinácii je to ozajstná „topka“, koniec-koncov, sami sme si to dnes vyskúšali...

Avšak v čerstvej pamäti má intenzívnu a namáhavú vynášku na Chatu pod Rysmi, ktorej sa zúčastnil na Sherpe 2023 ako jeden z mála netatranských nosičov. Ako aj na ostatných chatách, aj tu sa objavia nosiči, ktorí prídu a odídu, ale sú aj skalní, na ktorých sa chatár a personál môžu vždy spoľahnúť.


Na vyslovene negatívne zážitky si veľmi nespomína, ale z čoho mal obavy, bola výmena chatára po viac ako 20 rokoch chatárčenia predošlého chatára. Ale jeho obavy sa nenaplnili. Nového chatára opisuje ako tvorivého a cieľavedomého, ktorý má s chatou dobré vízie a snaží sa ďalej vylepšovať chatu a jej okolie. V pláne bola prístavba kuchyne, aby sa zväčšili priestory a zlepšili podmienky a komfort prípravy jedál, avšak to zatiaľ nie je možné.

Reálnejší cieľ je oprava strechy, ktorá občas zateká. Ďalšie plánované vylepšenia sú napr. výstavba drevárne vonku pri chate na uskladnenie suchého dreva alebo výstavba chodníka pred chatou, aby sa nenosilo blato do chaty a pod.

Kamoš Foxo

Keďže chata leží uprostred hustých lesov na hrebeni Veľkej Fatry, prirodzene sa vynára otázka prítomnosti zvery v blízkosti chaty. O vlkoch vraj veľmi nepočuť, málokedy sa stane, že strhnú ovcu a nepočuť ani zavýjanie. Medveďa z chaty za tie 4 roky videl iba raz za škaredého počasia v diaľke na lúke pod Šoproňom.

Kto je ale pravidelným návštevníkom, je „Foxo“, ktorý prekvapil, resp. vystrašil aj nás, keď sme sa boli večer trochu prevetrať pred chatou a zrazu sa objavila nejaká silueta, ktorá šla k nám. Avšak hneď sme rozpoznali krásnu huňatú líštičku, teda lišiaka, Foxa.


V priestoroch chaty sme sa cítili ako doma a maximálne sme nasávali atmosféru počas celého večera, s tými petrolejkami to bolo naozaj čarovné. Zo Števka bolo cítiť, že si to tu užíva a prácu na chate ako aj jej benefity si naplno vychutnáva a teší sa z tunajšieho prostredia. Ako sám vraví, momentálne si nevie predstaviť byť inde a robiť niečo iné. Ďakujeme ešte raz za skvelý večer a bohatý rozhovor!

Ráno sme sa po výdatných raňajkách vydali na spiatočnú cestu, ale musím povedať, že nikomu z nás sa domov nechcelo. Už teraz sa teším na ďalšiu návštevu chaty... Hore zdar!