Nezameniteľný Klenovský Vepor

Náš silvestrovský výstup na Vepor bol sprevádzaný hmlou a nie najkrajším počasím, no presne také turistiky sú dobré na tréning hlavy a vôle.

Zimná turistika nie vždy vyjde podľa našich predstáv. Niekedy je príliš zima, inokedy zase začne pršať, je hmla a namiesto snehu blato. No dobrý pocit po túre je vždy, nech je akákoľvek. Napokon, neexistuje zlé počasie – iba zle oblečený turista.

Kde vlastne je Vepor?

Veporské vrchy v Slovenskom Rudohorí nám ponúkajú najvýraznejší vrchol s výškou 1 338 m n. m. Klenovský Vepor patrí k obciam Čierny Balog a Klenovec. Vrchol sa nachádza v oblasti, ktorá je pod prísnou ochranou a tiež je národnou prírodnou rezerváciou. Vepor je typický a nezameniteľný svojím tvarom, ktorý pripomína chrbát divej svine, alebo akýsi stôl.

Odkiaľ hore?

Na Vepor sa vieš vybrať aj zo Skorušinej po žltej turistickej značke, zo sedla Zbojská po červenej, z Pohronskej Polhory po žltej a následne po červenej, alebo z Čierneho Balogu – Dobroče modrou a červenou. Možností, variantov a obtiažností je viac – je len na tebe, ktorú si zvolíš.

Ako sme sa my vybrali hore...

Silvestrovský výstup na zahmlený Vepor sa ani tento rok nezaobišiel bez dažďa. Ráno počasie vyzeralo ešte celkom schopne. Bolo síce zatiahnuté, ale aspoň nepršalo. Keďže sme vyrážali z chaty, na ktorej sme spali, prvú časť cesty sme mali za sebou. Avšak ak sa vyberiete na Vepor práve zo smeru, z ktorého sme išli my – z osady Sedmák nad obcou Drábsko – prejdete možno tak o 2,5 km viac. Na Sedmák sa dokonca dostanete aj autobusom, alebo spravíte ako my – odstavíte pri ceste autá a pokračujete veselo plnou parou vpred.

Čo viac – blato alebo sneh?

Pár krokov spravíme a už sa brodíme v snehu po lýtka.

Ale teda pekne po poriadku. Zo zástavky Sedmák – Drábsko nás prvé kroky bude sprevádzať cyklotrasa a už na prvej križovatke sa napojíme na červenú turistickú značku, ktorá nás dovedie až na Klenovský Vepor. Keďže cez Vepor vedie Rudná magistrála, máme možnosť aspoň trochu okúsiť z toho, čo zažil aj Lukáš na svojej niekoľkodňovej výprave divočinou.


Ranný chlad a trošku zamrznutá pôda. Kde-tu sneh, kde-tu blato. To bol začiatok nášho výstupu a to sme ešte nevedeli, čo nás čaká. Cesta ubiehala rýchlo, ani sme sa nenazdali a už sme sa ocitli na Troch chotároch. Na križovatke sme mali niekoľko možností – buď zmeniť cieľ našej cesty a vybrať sa po modrej na Sedlo Perteš a do Utekáča, alebo ísť žltou ku Trom vodám a na Útulňu pod Vatrou. Posledná, tretia možnosť, bola pokračovať do cieľa – na Vepor.

Už len kúsok a sme hore...

Smerovník ukazoval hodinku dvadsať, čo vôbec neznelo zle. Kúsok od smerovníka sa nachádza aj kríž a ponúka sa nám aspoň trošku výhľad. No nezaháľame dlho, zima nás ženie vpred. Pár krokov spravíme a už sa brodíme v snehu po lýtka. Ešteže pred nami niekto išiel hore a tak pekne v stopách kráčame ďalej. Veď predsa, topánky treba v snehu vyčistiť od blata, ktorým sme sa pred niekoľkými okamihmi borili... A v kútiku duše dúfam, že to bude takéto krásne aj s výhľadmi až na vrchol.


Už žiadny rázcestník, len cesta až na vrchol. Po pár krokoch opäť kráčame na striedačku blatom, snehom, potokom. Taký mix všetkého. Aj to prináša „zimná“ turistika. Posledné stúpanie na vrchol je trošku úmorné, no hlavne riadne strmé. Nebyť mačiek na nohách a paličiek v rukách, asi by sme išli riadne šmykom.

Silvestrovská tradícia?

Po zdolaní nepríjemného stúpania nás posledné metre sprevádza už len mierne stúpanie a sme na vrchole. Stretávame tu množstvo turistov, ktorí prišli z ďalších smerov. Až neskôr som sa dozvedela, že tento rok to bol už 17. ročník Silvestrovského výstupu na Klenovský Vepor, ktorý je organizovaný KST Hnúšťa. Na vrchole už každoročne býva okolo obeda omša s vianočnými koledami pri vatre. Tetušky nás ponúkli vianočnými koláčikmi, posilnili sme sa a poberáme sa dole s nie najväčšou radosťou. Začína pršať. Kto by bol čakal dážď v zime...

Punč je silná motivácia

No neostáva nám nič iné, len nejako dokončiť túru a prísť do cieľa. Dobrá nálada nás našťastie neopúšťa a aj napriek hmle a neutíchajúcemu dažďu smerujeme kroky vpred. Veď predsa, silvestrovský punč a teplá sprcha sú silná motivácia. Posledný úsek na chatu kráčame už v tme a totálnej hmle, avšak spokojní, že výstup stál za to.


Až neskôr som si uvedomila, že v jednej túre sa skrýval celý rok v zrýchlenom filme – aj pekne s výhľadmi a snehom, no aj ťažšie, s hmlou, blatom a dažďom. Avšak vždy nám v pamäti ostane viac toho pekného a pozitívneho. A tak bolo tomu aj tentokrát.

Zhrnutie

• Názov: Klenovský Vepor
• Lokalita: Veporské vrchy
• Turistické značenie: turistické značky, na niektorých miestach sa treba viacej sústrediť na značenie
• Obmedzenie: žiadne
• Obtiažnosť: 3/5
• Parametre: 25 km/999 výškových metrov
• Čas: 6:25 čistej chôdze
• Typ: vrchol
• Možnosť parkovania/spoje: autobusom Drábsko, Sedmák z Brezna, autom do Drábska
• GPX: sekcia Výjazdy