BOKAMI na vlastnej koži III. – náš top výkon v Žiarskej doline

Tretiu a zároveň finálnu etapu Bokami Západných Tatier sme poňali trochu odlišným štýlom a skúsili zabojovať o čo najlepšie umiestnenie. Podarilo sa nám to?

Tak, sme vo finále a môžeme uzavrieť našu trilógiu reportov. Po úvodnom súboji so sebou samým v Bobrovci a po skutočne epických Roháčoch prišla na rad Žiarska dolina. Príslop, Kubov žľab, Hrubá kopa alebo Smutné sedlo mnohí z vás určite poznajú a tieto miesta vytvorili kulisy pre tretie dejstvo. Celú epizódu dotvorilo aj počasie, ktoré si skutočne ide svoje.

Po predchádzajúcom nádhernom dni boli hlásené prehánky, a čo je horšie, tak v polohách aj okolo Žiarskej chaty v podobe dažďa. Rovnako viditeľnosť nebude žiadna sláva a aspoň budeme môcť porovnať, či je lepšie, ak na ten nekonečný kopec pred sebou vidíme, alebo nie. Respektíve na viacero kopcov, pretože profil trate nakoniec ponúkol opäť takmer 2 400 výškových metrov. Rovnako sa vrátil do programu beh v lyžiarkach v „regulovanom“ tempe, ale čakal nás napríklad aj úsek s fixným lanom pri lyžovaní z Kubovho žľabu. Jednoducho povedané, bude to skutočne pestré.


V rámci nášho pôsobenia na Bokami ma naozaj teší, že každá etapa bola úplne o niečom inom a rovnako v každej bolo cítiť nejaký progres.

Prekonáte sa, vystúpite z komfortnej zóny, aby ste sa do nej mohli následne vrátiť opäť o niečo bohatší.

Ja som sa po úvodnom šoku zapracoval v rámci mojich aktuálnych možností (teda po chorobe) a s tým išla hore aj celková istota pohybu. Rovnako som u seba videl zlepšenie v práci s materiálom a oveľa menšiu nervozitu, čo má samozrejme spojitosť. Takzvaný etapákový efekt u mňa opäť zafungoval a som rád, že to funguje nielen na bicykli, ale aj pri skialpe.

Do záverečnej etapy sme si pošetrili najväčší tromf – lano. Ono použiť sme ho mohli aj predtým a veľa dvojíc ho aj používalo, ale nejako sme odolávali, najmä teda ja. Nechcel som, aby ma tam Tomáš „vláčil“ po kopcoch ako kozu. Ale do poslednej etapy ho berieme, nech si môže „naložiť“ aj Višňa a mňa osobne zaujíma ten pocit a výsledný efekt. Ako to všetko dopadlo, to už potom nájdete vo videu nižšie.

Poklona organizátorom

Skôr ako vás vezmeme priamo na trať, rád by som dal klobúk dole pred celým organizačným tímom BOKAMI. Až keď človek niečo podobné absolvuje, tak si uvedomí, koľko práce a ľudí stojí za celou akciou. Predsa len „vypustiť“ cca 200 ľudí do technicky náročného terénu a zabezpečiť ich pohyb v horách je úplne iný level ako pri cyklistike. Takže, keď nám potom Mišo Danko (riaditeľ pretekov) povedal, že to vychádza na takmer 200 ľudí dokopy, nezostávalo nič iné iba uznanlivo pokývať hlavou. Len si vezmite, že ten pomer je vlastne 1:1. Navyše takmer vždy bolo vidieť, že ľudia okolo sú jednoducho nadšenci, ktorí športom a skialpinizmom žijú. Preto sú Boky BOKAMI a držím palce, nech ešte veľa rokov aj zostanú. Tak poďme na trať záverečnej etapy.

Záverom

Keď sa nad tým spätne zamyslím, osloviť Tomáša bol skutočne výborný nápad. Ako bývalý profesionálny športovec, ktorý to má v hlave „upratané“, si naozaj nepotrebuje nič dokazovať a aj keď bolo dopredu jasné, že na tom bude kondične niekde inde, vždy sa prispôsobil môjmu stavu. Nehulákal po mne, kde som toľko, alebo prečo mi niečo trvá tak dlho. Naopak, pomohol mi, alebo sa ma snažil povzbudiť. Samozrejme, neraz sme sa podpichovali, ale všetko v rámci fair play a priateľského „hecovania“. A verte mi, že to vôbec nie je bežné. Aj tu sme videli, ako ľudia po sebe kričia, nadávajú, alebo si nevedia prísť na meno, čo mi príde vážne ako úlet. Treba si uvedomiť, že je to stále len šport a pre 99,9 % ľudí hobby. Díky, Višňa!


Nakoniec sme teda skončili na celkovom 29. mieste z cca 67 dvojíc, ktoré mali rovnakú trať. Ženy, prípadne juniori mali druhú a tretiu etapu skrátené. Ale teší ma spomínaný progres a zlepšovanie, od 32. miesta, cez 26. miesto až po 15. miesto v poslednej etape. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Mám veľkú radosť, že MTHIKER sa stal mediálnym partnerom tejto výnimočnej akcie a rovnako, že sme vám mohli naše dojmy sprostredkovať. Na rovinu treba povedať, že to je zaberačka a rozhodne sa nedajú BOKY absolvovať ako nejaký výlet. Treba mať natrénované a treba vedieť, do čoho človek ide. Veď myslím, že na mojom výraze tváre takmer v každom videu z trate bolo všetko pekne vidieť. Lenže práve vďaka tomu sú potom zážitky také intenzívne a zostanú v pamäti skutočne dlho. Prekonáte sa, vystúpite z komfortnej zóny, aby ste sa do nej mohli následne vrátiť opäť o niečo bohatší. A zrejme najväčšiu radosť budem mať, ak niekoho motivujeme, aby sa na Boky pripravil a ochutnal ich potom na vlastnej koži...