
Spoznávame poľské Tatry - cez Veľký Giewont do Červených vrchov
Poľské Tatry nám svojou rozmanitosťou vyrazili dych! Poď s nami objaviť symbolický kopec Poliakov, Červené vrchy a množstvo ďalších krás tejto trasy.
Západné Tatry ako ich nepoznáme
Západné Tatry sú pre nás srdcovka, máme ich poriadne prechodené, prebehané a za posledné roky už aj sčasti prelyžované. Avšak, poľská časť Západných Tatier je pre nás stále veľká neznáma. Známy je nám akurát Kasprov vrch a Svinica (tá je už časťou vysokých Tatier), no aj tie sme navštívili len z tej našej, slovenskej, strany. Konečne prišiel čas zavítať k susedom a spoznať krásy poľských Tatier.
Národná hora Poľska
Horský masív Giewont tvorí masívnu vápencovú skalnú stenu dominujúcu nad mestom Zakopané. Celý masív tvoria 3 hlavné vrcholy - Malý Giewont (západne), Dlhý Giewont (východne) a v strede medzi nimi sa vypína ten najvyšší - Veľký Giewont (1 895 m n. m.). Celý 2,7 km dlhý masív pôsobí zo severnej strany ohromujúco a veľkoleposť podčiarkuje najmä 15-metrový kovový kríž týčiaci sa na vrchole Veľkého Giewontu.Poliaci si Tatry spájajú aj s povesťou, že v Tatrách spia rytieri, ktorí v ťažkých časoch prídu národu na pomoc. A práve Giewont je hora, kde spí najsilnejší a najväčší z nich. Pri pohľade na severnú stenu ho vraj môžete spozorovať ležiaceho na chrbte. Keď je poľský národ v núdzi, vtedy sa tento rytier prebúdza a zúri natoľko, že zo stien Giewontu padajú kamene. Tento najvyšší vrchol poľskej strany Západných Tatier sa stal symbolom Poľska, podobne ako náš Kriváň a láka obrovské množstvo turistov.

Ktorú trasu zvoliť?
Z okolia Zakopaného je viacero možností, odkiaľ na Giewont vyraziť.- Modrá turistická značka z Kuznic - turistami obľúbená trasa vedúca cez horský hotel Kalatowki a následne horskú chatu Hala Kondratowa. Ide o najrýchlejšiu trasu s dĺžkou 5,8 km a prevýšením 875 m.
- Červená turistická značka z doliny Strazyska - trasa následne pokračuje dolinou Grzybowiecka a nasleduje prechod hrebeňom Grzybowiec. V tejto časti chodníka ale platí sezónna uzávera v období od 1. januára do 15. mája. V závere sa trasa napojí na Vyšné Kondratovo sedlo a modrú značku vedúcu na vrchol. Táto trasa má dĺžku 5,8 km s prevýšením 990 m.
- Žltá turistická značka cez dolinu Malej Laki - nádherná trasa plná výhľadov. Žltá značka vedie na Kondratovo sedlo, odkiaľ pokračuje modrá na vrchol. Dĺžka 6 km, prevýšenie 963 m.
- Ďalšou možnosťou je dostať sa na Giewont z hlavného hrebeňa, odkiaľ vedie žltá turistická značka z Kondratovej kopy na Kondratovo sedlo. A odtiaľ opäť modrou na Veľký Giewont. Turisti často využívajú lanovku na Kasprov vrch, odkiaľ prejdu po hrebeni na Kondratovu kopu a následne na Veľký Giewont. Tento variant má 5,9 km s prevýšením 452 m a klesaním 544 m.
Toto sú 4 najobľúbenejšie trasy, no Giewont má tú výhodu, že trasa sa dá nakombinovať na viaceré spôsoby. Vymyslieť sa dajú najrôznejšie turistické variácie a okruhy a každý si to môže prispôsobiť, ako uzná za vhodné. Množstvo turistických možností na národnú horu Poľska však prináša aj veľkú nevýhodu - davy turistov, najmä vo vrcholovej časti, kde sa turistické chodníky zlievajú. V lete tu bývajú doslova rady, a to my nechceme.

Aká bude situácia mimo sezóny? Sami sme boli zvedaví a dúfali, že takto, počas skorej jari a navyše v pondelok, to nebude žiadna masovka. Do posledného momentu sme sa rozhodovali, odkiaľ vyrazíme, no nakoniec nás nalákala práve dolina Malej Laki. Poď sa s nami pozrieť, ako to tam počas teplého aprílového dňa vyzeralo.
Kúzlo rozmanitej prírody v doline Malej Laki
Začíname od parkoviska Mala Laka tesne pred mestom Zakopané, kde platíme parkovné ako aj vstup do doliny, ktorý je spoplatnený sumou 10 zloty (2,32 €)/osoba. Trasa vedie spočiatku širokým upraveným chodníkom veľmi miernym stúpaním. Táto jednoduchá príjemná prechádzka nás dovedie až na nádhernú lúku - Wielka Polana Malolacka. Na tomto mieste bolo v minulosti veľké ľadovcové jazero.
Atmosféra Veľkej Poľany nás dostala. Ocitli sme sa medzi skalnými masívmi s výhľadom až na Červené hory. Pred nami sa týči majestátny Malolučniak a postupne sa nám ukazuje aj samotný masív Giewontu.

Ako vstupujeme hlbšie do doliny, sklon terénu sa stupňuje, chodníček sa zužuje a prechádzame popod steny ohromujúcej Wielkej Turni. Na opačnej strane zas dominuje špicatá Siodlowa Turnia a stúpajúc na Kondratovo sedlo sa otvárajú výhľady na Malý a Veľký Giewont.

Dolina Malej Laki nás neskutočne očarila. Malo to úplne iný nádych ako „naše“ doliny zo slovenskej strany. Fascinovali nás všetky skalné masívy, ktoré sa nám od začiatku zdali niečím iné. Neskôr čítame, že je to jediná dolina vytvorená iba zo sedimentárnych hornín. Okrem toho, ide o najkratšiu dolinu v Tatrách, dĺžku má len 5,4 km. A tých 5,4 km je poriadne rozmanitých. Keď ešte atmosféru dotvára spod trávy vykúkajúci šafran, obrysy hôr zvýrazňujú zvyšky snehu a do toho svieti slnko, čo viac si priať!

Veľký Giewont - netradičné výhľady na celé Tatry
Dostávame sa do Kondratovho sedla a výhľady gradujú. Pozorujeme zasnežené vrcholky Vysokých Tatier, takisto Kasprov vrch a hrebeň Západných Tatier tiahnuci sa až po Červené vrchy. Náš cieľ je ale presne na opačnej strane - otáčame sa na juh a pred nami sa už týči masívny Giewont. Ligotajúci sa kríž je na dosah.Nasleduje prechod cez zvyškové snehové polia až sa dostávame k záverečnému reťazovému úseku. Tu je to jednosmerka a trasa sa rozdeľuje na výstupovú a zostupovú - hlavne kvôli návalom turistov. Náš prípad to nie je a na vrchole stretávame len jedného poľského turistu.

Vrchol výškou nevyniká, no výhľadmi prekvapí. Celý tento masív je akoby vypadnutý na sever, a tak sa z neho naskytnú panorámy na Západné Tatry, Vysoké Tatry a dokonca aj Belianske Tatry. Južne sa zas rozpína mestečko Zakopané a výhľady máme na všetky svetové strany.

A prekvapil aj kríž. Vrcholový kríž s tak mohutnou kovovou konštrukciou sme asi ešte nevideli. Treba však povedať, že ide aj o poriadny hromozvod a, bohužiaľ, blesk tu už viackrát turistov usmrtil.
Preto hlavne plánujte, sledujte počasie a výstrahy a v lete na túru vyštartujte v skorých ranných hodinách. My sa búrok bojíme, a preto sme tu prišli v apríli. No, samozrejme, každé ročné obdobie má svoje nástrahy. Pre nás to sú tentokrát snehové polia, takže príprava musí byť vždy, pretože bezpečnosť na horách je prvoradá.

Červené vrchy v bielom kabáte
Z Giewontu putujeme naspäť na Kondratovo sedlo a keďže sme dobití pozitívnou energiou, túra nekončí! Pokračujeme žltou značkou na hrebeň Červených vrchov. Ide o časť Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici a tvoria ju 4 vrcholy - Temniak, Kresanica, Malolučniak a Kondratova kopa. My prejdeme východnou časťou tohto hrebeňa cez Kondratovu kopu a Malolučniak.
No prečo sa tejto horskej skupine hovorí Červené vrchy? Pri pohľade na ne sa nám zdajú s privretými očami trochu dočervena sfarbené, ale celkovo hory zvýrazňujú hlavne zasnežené žľaby. Nebyť toho názvu, červenú by som tu asi nenašla. Červenohnedé sfarbenie tu dominuje cca od polovice leta a hlavne na jeseň, kedy sa rastlinky, ktoré tu rastú, sfarbujú dočervena.
Výstup na Kondratovu kopu (2 005 m n. m.) nám spríjemňujú pózujúce kamzíky a výhľady na všetky 3 Giewonty. Pokračujeme príjemným hraničným hrebeňom na Malolučniak (2 105 m n. m.). Ten nás vytrápil záverečným stúpaním, kedy sme sa prepadávali aj pol metra cez nasvietené snehové pole. Na vrchole sa lúčime s výhľadmi do Tichej doliny a opúšťame hranicu so Slovenskom.
Ako v Dolomitoch
Pokračujeme modrou značkou cez bočný hrebeň Červených vrchov (Czerwony Grzebiet). Už sme si mysleli, že nič nás neprekvapí, no opäť nás udivuje rozmanitosť prírody našej dnešnej túry. Kráčame hrebeňom nenáročným, ale úzkym trávnatým chodníčkom, ktorý lemujú strmé skalné bralá. V tejto časti Červených vrchov je ukryté početné množstvo jaskýň.Dostávame sa priamo na hranicu skalných brál a ďalej po príjemnej cestičke ani stopy. Tu len ťažko hľadáme kľukatý „chodník“ postáčaný strmo dole priamo pomedzi bralnaté skaly. Miestami prechádzame po suťovisku, miestami po zvyškových snehových poliach a pýtame sa, či to sme stále na Slovensku. Táto časť nám úplne pripomína Dolomity.
Krásy túry pokračujú až do úplného konca
Zvládli sme to! Skalné bralá zdolané a dostávame sa do údolia Mietusia. Pokračujeme chodníkom cez hustý rozprávkový les až do sedla Przyslop Mietusi. Križujú sa tu viaceré turistické trasy a hlavne, je to ďalšia nádherná lúka na trase. Šafrany s pozadím hôr len čakajú na fotku.Modrou značkou pokračujeme až sa napojíme opäť do doliny Malej Laki, kde záverečný kilometer pokračujeme rovnakým chodníkom ako na začiatku. Tento turistický okruh bol pre nás jedným veľkým prekvapením a radi ťa ním vo videu prevedieme.
Poľské Tatry nás rozhodne navnadili preskúmať ďalšie doliny, štíty a hrebene a, myslím, že čoskoro zavítame opäť k susedom. Už teraz máme pár cieľov na zozname.
Zhrnutie
- Názov: Veľký Giewont, Kondratova kopa, Malolučniak
- Lokalita: Západné Tatry - poľské Tatry
- Značenie: prehľadné - žltá, modrá, červená značka
- Obmedzenie: bez obmedzenia
- Obtiažnosť: 3/5
- Trvanie: 7 hodín
- Parametre: 16 km/1 600 m
- Typ: okruh, dolina, vrchol, hrebeň
- Možnosť parkovania: platené parkovisko dolina Malej Laki - 3O zloty (7 €)/deň
- Mapka a GPX: sekcia Výjazdy
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre