Hrebeňovka bielymi kobercami v Malých Karpatoch

Malé Karpaty sú krásne pohorie, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať prinízke alebo nezaujímavé, avšak opak je pravdou.

Dajú sa tu absolvovať trasy bohaté nielen prevýšením, ale aj výhľadmi a okolitou krásou, ktorú ponúkajú. Na jednu z nich sa dnes pozrieme.

Nakoľko pochádzame z východu Slovenska, je to pre nás asi najvzdialenejšie pohorie, do ktorého sa môžeme v rámci Slovenska vybrať. Vydať sa sem na jeden deň sa nám naozaj neoplatí, takže výlet do Malých Karpát sme si plánovali ako dvojdňovú hrebeňovku (predtým sme tu boli len raz, aj to počas roadtripu po celom Slovensku).


Síce sa nenachádzame v národnom parku, ale väčšina územia Malých Karpát je vyhlásená ako CHKO (Chránená krajinná oblasť) Malé Karpaty, ktorá ma stupeň ochrany 2, prírodné rezervácie a národné prírodné rezervácie majú stupeň ochrany 4, resp. 5, takže si treba všímať informačné tabule, ktoré nás informujú o danom mieste.

Máj – lásky čas

Vybrali sme si prostrednú časť pohoria, ktorú ohraničuje cesta vedúca cez Pezinskú babu a z druhej strany je to cesta z Trstína do Jablonice. Trasa je súčasťou Cesty hrdinov SNP a zároveň aj Štefánikovej magistrály. Výber obdobia (polovica mája) nebol náhodný. V tom čase (plus – mínus) tu kvitnú medvedie cesnaky, avšak nie v hocijakom množstve. Vytvárajú tu súvislé biele koberce, ktoré na fotkách vyzerajú neskutočne, tak sme si to chceli pozrieť na vlastné oči.


Logistika bola náročná a mali sme k dispozícii len dva dni. V piatok po práci nasadáme do vlaku smer Bratislava, do ktorej sme dorazili niečo po 22:00, prespali sme tu (keď sa to dá nazvať spánkom... asi 2,5 – 3 hod. driemanie) a ráno sme sa spojmi cez Modru dostali na Zochovu chatu.

Priorita Veľká Homoľa

Popravde som si ráno veľmi neverila, že to dnes dám, vzhľadom na dĺžku a kvalitu „spánku“. V Modre sme sa potrebovali presunúť medzi zastávkami, a tak sme absolvovali krátku prechádzku mestečkom a musím povedať, že ma Modra milo prekvapila tým, ako vyzerá.

Kráčať zo Zochovej chaty sme začali až pred pol 10... bola sobota, takže so spojmi to bolo všelijaké, ale boli sme radi, že to nejako vyšlo a dostali sme sa sem. Štart na Zochovej chate mal jednoduchý dôvod – chcela som navštíviť aj Veľkú Homoľu, na ktorej sa nachádza rozhľadňa, a keďže tento vrchol je mimo hlavného hrebeňa, bolo najvýhodnejšie začať práve tu a následne sa na hlavný hrebeň napojiť odtiaľ.


Zo Zochovej chaty sme vyrazili po modrej a červenej turistickej značke (dokonca tadiaľ vedie aj časť Svätojakubskej cesty v úseku Budmerice – Pezinok) na Veľkú Homoľu. Na tento vrchol s rozhľadňou som sa veľmi tešila, avšak musím povedať, že bol pre mňa sklamaním. Výhľad síce bol pekný, ale, hm, neviem, mala som asi veľké očakávania, ktoré neboli naplnené. Avšak Malé Karpaty mi prichystali prekvapenie v podobe iného vrcholu, od ktorého som veľa nečakala a nakoniec sa ukázal ako jeden z najkrajších.

Neplánovaná prestávka

Po krátkej pauze na rozhľadni sme pokračovali ďalej po žltej a zelenej turistickej značke cez rázcestníky Vápenka a Zbojnícke na Čermákovú lúku. Táto lokalita nás prekvapila svojou útulnosťou a rozhodli sme sa tu stráviť nejaký čas. Zložili sme batohy, vytiahli jedlo, karimatku a len tak sme oddychovali a vychutnávali si prítomný moment. Užívali sme si teplo a slnečné lúče, ktoré vôbec neboli isté, pretože túra nám vyšla práve na „troch zmrznutých“, ale našťastie sa toho roku (2022) neprejavili.


Po tejto idylickej pauze sme sa už napojili na červenú značku a pokračovali sme hlavným hrebeňom cez rázcestia Hubálová, Panské uhliská, Sedlo Skalka až do Sološnickej doliny. Cestou sme stretali hlavne veľa cyklistov, turistov veľmi nie. Viacerí sa nás pýtali, či sme SNP-čkari, haha, možno raz.

Kde je ten cesnak?

V diaľke sme predsa len zahliadli turistku, o ktorej sme si pre zmenu mysleli my, či nejde SNP-čku, avšak stratila sa nám z dohľadu. Táto etapa neponúka žiadne epické vyhliadkové body ani nič „nezvyčajné“, avšak v tomto prípade cesta bola cieľ. Počas celej trasy sme si užívali nádhernú jarnú prírodu, čerstvo zelené stromy, tie odtiene zelenej sú v máji jednoducho úžasné!


V Sološnickej doline je pri rázcestníku príjemné posedenie, altánok aj lavičky, takže nasledovala pauza a jedlo, nakoľko už bola pokročilá poobedná hodina a brucho to už netrpezlivo oznamovalo. Rozmýšľali sme aj nad zachádzkou na Veľký Peterklín, ale kvôli času sme to nakoniec vynechali. Niekedy nabudúce.


Medvedí cesnak sme na trase zatiaľ veľmi nevideli a boli sme v očakávaní, či a kde sa objaví. A objavil sa práve v Sološnickej doline! A rovno celé koberce, dokonca aj popri potôčiku, vyzeralo to neskutočne! Veľmi sme sa tešili, že naozaj je ho tu toľko veľa! Čo ma tešilo menej, bol ten smrad. Tým, že ho tu bolo tak veľa, tak to bolo nielen krásne na pohľad, ale aj zarmucujúce pre môj nos. Extrémne mi táto rastlinka smrdí, ale nevadí, krásny výzor prevážil.

Malá – veľká Vápenná

Zo Sološnickej doliny (cca 250 m n. m.) nás čakal výšvih na Vápennú alebo nazývanú aj Roštún. Má síce len 747 m n. m., ale čo-to sme už dnes prešli a 500 m stúpanie na záver dňa veľmi nepotešilo. Čo však potešilo, bolo, že počas celého výstupu nás sprevádzali medvedie cesnaky.


A nielen tie, ale aj naša nová kamoška. Dievčinu, ktorú sme počas dňa zazreli pred sebou a mysleli si, že ide SNP-čku, sme dobehli práve cestou na Vápennú. Naše domnienky boli správne, naozaj sa vybrala na Cestu hrdinov SNP, a to dokonca sama! Odtiaľ sme kráčali spoločne, keď to zadýchanie sa dovolilo, tak sme aj podebatovali. Cesta tak ubehla omnoho rýchlejšie a ani sme sa nenazdali a spoločnými silami sme „sa vytiahli“ na Vápennú.

Čo všetko sme prešli

A tu sa dostávam k tomu, čo som avizovala... kopec, od ktorého som nečakala veľa a práve ten ma mimoriadne nadchol. Výhľad z Vápennej bol prekrásny. A tým, že už bolo okolo 18:00, slniečko už pomaly chytalo zlatistý nádych a dodávalo tomu celému skvelú atmosféru. V diaľke sme pozorovali celý hrebeň, ktorým sme dnes prešli.


Keď som v diaľke uvidela kopec s niečím navrchu, rozmýšľala som, čo to asi je. Podľa mapy to vychádzalo len na jediné – Veľká Homoľa... avšak bola tak ďaleko a bola taká maličká, že bolo pre mňa neuveriteľné, že tam sme ráno štartovali. Bol to skvelý pocit!

Z Vápennej sme pokračovali ďalej po hrebeni cez rázcestie Mesačná lúka, Sedlo Uhliská na vrchol Klokoč. Museli sme trošku pridať do tempa, lebo už bolo dosť hodín a na Klokoči sme chceli stihnúť západ slnka. S kamoškou sme sa na chvíľu rozlúčili a uháňali sme za našou obľúbenou časťou dňa.

Čo to vidím?

Od lokality Studienka, kde sme si v prameni Mesačná lúka nabrali vodu, až po Klokoč nasledoval krásny úsek. Bola to asi najkrajšia etapa celej hrebeňovky. K tomu zlatá hodinka... čo viac si priať. Andrej si to užíval a intenzívne fotil, ja som pomaly pokračovala ďalej. Zrazu som v diaľke pred sebou spozorovala nejaké dve tmavohnedé machule.

Najprv som sa zľakla, zastala som, rýchlo som pohľadom skontrolovala bezprostredné okolie, keď som videla, že je to v poriadku, pozorovala som, čo to pred sebou vidím. Keď sa mi lepšie ukázali, nechápala som, pretože som to stále nevedela identifikovať.


Najviac sa mi to podobalo na veľké kozy, ale čo by tu tie robili... potom sa mi stratili z dohľadu a v tom prišiel Andrej. Zlostil sa, že na chvíľu sa vzdialim a hneď mám šťastie na nejakú zver. Až on mi ozrejmil, že to boli muflóny! Ani sa nedivím, že som ich nevedela rozpoznať, lebo som ani nevedela, že niečo také tu žije.


Po faunistickom zážitku pokračujeme ďalej po hrebeni a z posledných síl sa snažím kráčať v rýchlejšom tempe, aby sme stihli západ slnka, ktorý sme si na Vápennej vytýčili ako cieľ. Avšak už cítim únavu, s klesajúcim slnkom klesá aj moje množstvo energie…

Stihli sme nakoniec západ slnka alebo nie? Ako dopadlo nocovanie v Malých Karpatoch a ako vyzeral druhý deň tohto treku? O tom sa dočítaš nabudúce.

Zhrnutie

• Názov: Hrebeňovka Malých Karpát
• Lokalita: Malé Karpaty
• Značenie: veľmi dobré, na začiatku viacero zmien farby turistickej značky
• Obmedzenie: bez obmedzenia
• Obtiažnosť: 2 - 3/5
• Trvanie: 2 dni: 1. deň – 8 hod. chôdze (bez prestávok), 2. deň – 6,5 hod. chôdze (bez prestávok)
• Parametre: 1. deň: 23 km, 1 035 výškových m; 2. deň: 19,4 km, 592 výškových m; spolu cca 42 km, 1 698 výškových m
• Typ: hrebeňový prechod
• Možnosť parkovania/spoje: možnosť parkovania pri Zochovej chate, autobusové spoje z Modry na Zochovu chatu
• Mapka: sekcia Výjazdy