
Poznáš všetky národné parky Slovenska?
Poď sa pozrieť na slovenské národné parky a nájdi si pre seba ten najlepší a najobľúbenejší alebo naopak, poď objavovať krásu a jedinečnosť každého z nich.
A aby to všetko bolo v súlade so zákonom, prikladáme pri každom národnom parku aj jeho návštevný poriadok, kde nájdeš informácie o oficiálnych chodníkoch, o tom, kde môžeš alebo nemôžeš spať a podobne. Čo platí v jednom národnom parku, nemusí platiť v inom, takže ak si nie si istý/istá, vždy si to radšej over v návštevnom poriadku daného národného parku. Prehľadne spracované pravidlá v jednotlivých národných parkoch nájdeš aj v tomto článku.

Tatranský národný park
Pohorie, na území ktorého bol vyhlásený náš najstarší národný park, sa zvykne označovať ako najmenšie veľhory sveta. Síce výškami a rozlohou nemôže konkurovať pohoriam ako napr. Alpy, avšak každému návštevníkovi má rozhodne čo ponúknuť – od rekreačného turistu až po náročných vysokohorských turistov, horolezcov a skialpinistov.
V porovnaní s niektorými zahraničnými pohoriami sú Tatry „nedostupné” v zmysle lanoviek a prostriedkov, ktoré ťa môžu dopraviť vyššie. V Tatrách sa musíš poväčšine spoľahnúť len na vlastné nohy, pretože nie sú popretkávané lanovkami, čo dodáva tomuto NP na jedinečnosti v porovnaní so zahraničnými pohoriami.

Práve aj z tohto dôvodu sa Tatranský národný park môže pýšiť výnimočnosťou zásobovania prostredníctvom horských nosičov. Vzhľadom na terén a polohu horských chát (napr. Zbojnícka, Téryho) jedinou možnosťou je zásobovať vrtuľníkom alebo nosičmi, no a v Tatrách je prioritou práve druhá možnosť. Zahliadnuť „chodiacu horu” láka množstvo turistov aj zo zahraničia, kde takýto spôsob zásobovania postupne vymizol.

Do Tatier odporúčam vyraziť mimo sezóny (napr. apríl, máj, október, november), kedy sa môže stať, že celú dolinu budeš mať pre seba. To sa počas hlavnej letnej a zimnej sezóny nestáva a výlet sa ti môže práveže znechutiť preplnenými lokalitami, ktoré vedia „praskať vo švíkoch” (Hrebienok, Štrbské pleso, chodník na Rysy,…).

Kam sa v Tatranskom národnom parku vybrať? Kdekoľvek! Či už to budú tatranské horské chaty so svojou nezameniteľnou atmosférou, farebné a priezračné plesá, ktorých je v Tatrách viac ako 150, alebo sa tvojím cieľom stane jeden zo štítov. Kamkoľvek sa v Tatrách vyberieš, urobíš dobre, nielen pre zrelaxovanie a oddych, ale aj pre svoje zdravie, tatranský vzduch preukázateľne lieči už len tým, že si v ňom a dýchaš ho.
Návštevný poriadok TANAP-u
- Gerlachovský štít
- Slavkovský štít
- Sedlo Závory a Hladké sedlo
- Rysy
- Okruh Belianskymi a Vysokými Tatrami
- Temnosmrečinské plesá
- 5 tatranských chát za 1 deň
- Tatranská diaľnica
- Nosiči v Tatrách
- Monkova dolina
- Bystrá lávka
- Chata Plesnivec a Veľké Biele pleso
- Batizovské pleso
- Ferrata Priečne sedlo
- Západné Tatry - Račkova dolina
- Bielovodská a Javorová dolina
- Veľká a Malá Svišťovka
- Vyšné Kopské sedlo a Jahňací štít
- Východná Vysoká
- Západné Tatry - Baníkov, Plačlivô, Tri kopy
- Západné Tatry - Sivý vrch
- Západné Tatry - Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivô
Národný park Nízke Tatry
Úplne odlišný charakter ponúka národný park Nízke Tatry. Mohutné a hôľne, v lete nekonečne zelené a v zime nekonečne biele masívy vrcholov sú hotovou pastvou pre oči. V Nízkych Tatrách sa nachádza viacero známych a veľmi obľúbených útulní, ktoré sa môžu stať tvojím cieľom alebo naopak, budú len medzizastávkou a nocľahom pri viacdňovom prechode tohto národného parku.
Azda niet Slováka, ktorý by nepoznal náš národný a mohutný symbol – Kráľovu hoľu, jeden z najvyšších vrcholov Nízkych Tatier. Ako stvorený pre pešiu turistiku, cyklistiku a aj pre začínajúcich skialpinistov. Poskytuje nádherný panoramatický výhľad na všetky strany.

Medzi menej navštevované vrcholy patrí napr. Latiborská hoľa, ktorú nájdeš na západe v Ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Určite za zmienku stojí aj samotný Ďumbier – najvyšší vrchol Nízkych Tatier, pod ktorým sa nachádza vychýrená horská chata gen. M. R. Štefánika, ľudovo nazývaná „Štefánička“.
Návštevný poriadok NAPANT-u
- Kráľova hoľa
- Andrejcová
- Andrejcová - rozhovor
- Nízke Tatry
- Salatín
- Brankovský vodopád
- Jasenianska dolina a Ďurková
- Tiesňava v Nízkych Tatrách
- Vajskovská dolina
- Veľký Bok
- Poludnica
- Siná
- Chabenec
- Demänovská hora

Národný park Malá Fatra
Tak ako tatranská dvojica, dopĺňajú sa aj fatranské dvojičky – Malá a Veľká Fatra – národné parky ležiace neďaleko seba, avšak reliéfom výrazne odlišné. Malá Fatra sa rozprestiera na oboch stranách Váhu, avšak národným parkom je len krivánska časť Malej Fatry, severne od Váhu.
Malá Fatra je častým cieľom turistov. Niet sa čo diviť, za mňa je Malá Fatra jedno z najkrajších pohorí na Slovensku a ponúka jedny z najkrajších výhľadov. Malú Fatru môžeš prejsť aj vo forme hrebeňovky, počas ktorej sa ti odkryjú takmer všetky najkrajšie výhľady.

Ak si ale chceš vyraziť len na jeden deň, môžeš navštíviť skalnatú dvojicu Veľký a Malý Rozsutec alebo naopak reliéfom úplne odlišný Stoh, či najvyšší vrchol pohoria – Veľký Kriváň. Z ktorého z nich je najkrajší výhľad, by sme sa mohli hádať donekonečna.
Návštevný poriadok NP Malá Fatra
- Nepodarená hrebeňovka
- Hrebeňovka
- Jánošíkové diery a Malý Rozsutec
- Veľký Rozsutec
- Veľký a Malý Rozsutec
- Osnica
- Beh na Suchý
- Beh hrebeňom Malej Fatry
- Baraniarky a Kraviarske

Národný park Veľká Fatra
Tak ako Nízke Tatry sú svojím vzhľadom protipólom k Vysokým, tak je aj Veľká Fatra protipólom k Malej Fatre. Vo Veľkej Fatre nájdeš mohutné a rozľahlé vrcholy, ktoré sú krásne zaoblené do „predpisových“ pahorkov ako z učebnice (najmä hlavný hrebeň). Dokonca jeden z nich dostal podľa toho aj pomenovanie – Ploská. Áno, je naozaj Ploská, ale nie zo všetkých strán, od horskej chaty pod Borišovom vie poriadne potrápiť, najmä v zime, keď sa zmení na ľadovú horu.
Neprehliadnuteľná už z diaľky je aj Krížna, na ktorej sa nachádza veľký vysielač. Jej svahy patria k najlavinóznejším územiam na Slovensku. Veď aj najsmrteľnejšia lavína spadla práve zo svahov Krížnej presne pred 100 rokmi, vo februári 1924, a zasypala časť osady Rybô, pričom zomrelo 18 ľudí, z nich, bohužiaľ, väčšina detí.

Známy je aj horský hotel Kráľova studňa či Smrekovica, ktoré ponúkajú štandardné podmienky ubytovania na neštandardných miestach. Dobrodružnejší nocľažníci, ktorí nie sú nároční na poskytované služby, sa určite potešia útulni Limba či viacerým salašom, ktoré slúžia ako útulne.
Návštevný poriadok NP Veľká Fatra
- Chata pod Borišovom - rozhovor
- Sidorovo a Vlkolínec
- Beh zo Smrekovice na Borišov
- Čierny kameň a Ploská
- Ostrá a Tlstá

Národný park Pieniny
Podobným názvom často zamieňaná vie byť aj ďalšia dvojička národných parkov – Pieninský NP a NP Poloniny. Kto ich však navštívil, určite si ich už nikdy nepomýli. Výrazné a ostré bradlá, pomedzi ktoré si razí cestu krásny Dunajec, sú viditeľné už z diaľky.
Najznámejšou skupinkou bradiel v Pieninách sú nezameniteľné Tri Koruny, popod ktoré sa môžeš dokonca aj plaviť (na plti alebo rafte), ak sa rozhodneš stráviť čas v tomto národnom parku trošku netradične – nie na súši, ale na vode.

Tri Koruny sa však nachádzajú už na poľskej strane, podobne ako ďalšia pekná vyhliadka – Sokolica. Zo slovenskej strany stojí za zmienku vrchol Šľachovky (Wysoki Wierch), na ktorý sa dostaneš z Lesníckeho sedla krátkou nenáročnou prechádzkou, avšak výhľad je nad očakávania.
Návštevný poriadok NP Pieniny
Národný park Poloniny
Ďalekosiahle hlboké lesy, sem-tam prerušené horskými lúkami – poloninami – podľa ktorých dostal aj celý národný park Poloniny pomenovanie, výrazne kontrastujú s bradlovým územím Pieninského národného parku.
Keďže ide o jeden z najodľahlejších kútov v rámci Slovenska, ak sa sem vyberieš, odporúčam ti prejsť rovno celý hrebeň, ktorý zaberie 2 – 3 dni. Ak však máš k dispozícii iba jeden deň, tak určite navštív Ďurkovec alebo Riabu skalu, z ktorých sa ti naskytne krásny výhľad – v prípade Ďurkovca práve na spomínané horské lúky poloniny, v prípade Riabej skaly na nekončiace lesy. Milovníci histórie, najmä tej z 20. storočia, si prídu na svoje v okolí Ruského sedla.
Návštevný poriadok NP Poloniny

Národný park Slovenský kras
Posledné tri národné parky spája jedna spoločná črta – krasový reliéf, ktorý je buď na celom území, alebo len na niektorých častiach. Najdokonalejšie je krasový reliéf (jaskyne, priepasti, závrty...) vyvinutý v NP Slovenský kras, ktorý to má aj v samotnom názve.
Na výber máš niekoľko planín – najznámejšia je určite Zádielska planina so Zádielskou tiesňavou, ale nemenej krásna je aj napr. Plešivecká planina. Alebo sa môžeš vydať do podzemia a pozrieť si jaskyňu Domica, Gombaseckú či Jasovskú jaskyňu.

Turistika planinami Slovenského krasu má úžasnú atmosféru hlavne na jar, kedy sa všetko prebúdza k životu, na tomto území o čosi skôr v porovnaní s ostatnými národnými parkami, takže neváhaj a príď sa pozrieť aj do tohto nevšedného národného parku.
Návštevný poriadok NP Slovenský kras
Národný park Slovenský raj
V národnom parku Slovenský raj síce tiež nájdeme planiny – napr. planina Glac alebo Geravy, avšak tunajším cieľom sú neuveriteľne krásne a divoké tiesňavy a rokliny, ktoré sa tu vyvinuli a oddeľujú od seba spomínané planiny.Do roklín môžeš nazrieť pri prechode napr. Suchou Belou, roklinou Piecky či Veľký Sokol. Na opačnú stranu sú orientované rokliny Kyseľa (tu sa nachádza aj jediná ferrata v Slovenskom raji) a Sokolia dolina. Z Prielomu Hornádu môžeš Kláštornou roklinou vystúpiť na Kláštorisko, na ktorom sa nachádzajú ruiny kartuziánskeho kláštora.

Jediná z juhu prístupná je Zejmarská roklina, ktorá ťa privedie na Geravy, kde sa nachádza chata s vynikajúcim jedlom. Prednedávnom tu spustili aj obnovenú unikátnu jednosedačkovú lanovku, ktorá ťa sem privezie z malebnej obce Dedinky, ktorá sa nachádza pri Palcmanskej Maši.

Slovenským rajom sa dá naplánovať aj pekný viacdňový okruh s kempovaním napríklad aj v spomínanej obci Dedinky, kde si v lete môžeš užiť osvieženie vo vodách Palcmanskej Maši. Myslím si, že slovko „raj“, je pri tomto národnom parku použité úplne správne, pretože rokliny sprístupnené takýmto spôsobom sú v celosvetovom meradle naozaj jedinečné a unikátne a pri ich prechode sa človek naozaj cíti ako v inom svete.
Návštevný poriadok NP Slovenský raj
- Potulky Slovenským rajom
- Suchá Belá
- Piecky
- Veľký Sokol
- Sokolia dolina
- Ferrata Kyseľ
- Zejmarská roklina
- Matka Božia a Sovia skala
- Borovniak
- Prielom Hornádu a Kláštorná roklina
- Havrania skala
- Tomášovský výhľad a Ihrík
Národný park Muránska planina
Presúvame sa do stredu Slovenska do posledného národného parku. Muránska planina je často podceňovaným a pomerne málo navštevovaným národným parkom. Avšak posledné roky zažíva solídny rozvoj cestovného ruchu. Ľudia sem chodia navštevovať maličké stvorenia – syslíky na miestnom sysľovisku, ktoré je situované priamo pod zrúcaninou Muránskeho hradu, na ktorý vedie nenáročná turistika z obce Muráň. Obzvlášť na jeseň sú tu dychberúce výhľady na okolité farebné lesy.
Za zmienku tiež určite stojí aj Hrdzavá dolina či vyhliadka Poludnica. Muránska planina je výnimočná svojou ústretovosťou k turistom, nakoľko podľa platného návštevného poriadku (kvitujem, ako ho majú pekne a prehľadne spracovaný) je možné prespať kdekoľvek v rámci územia NP do 100 m od turistického chodníka. Obrovským lákadlom sú pre mňa aj tradičné muránske buchty, ktoré získali regionálnu značku produktu Gemer-Malohont.
Návštevný poriadok NP Muránska planina

Význam národných parkov je nespochybniteľný. Práve spoznávanie takýchto území a vzdelávanie sa v tejto oblasti pomôže zachovávať tieto územia, pretože keď uvidíme a objavíme tú krásu, ktoré národné parky ukrývajú, o to viac sa budeme snažiť tieto vzácne a jedinečné lokality ochraňovať a zachovávať nielen pre nás, ale aj pre budúce generácie.
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre