Tatranské lezenie - s lanom v okolí Brnčalky

Láka ťa okúsiť lezenie a kochať sa pohľadmi na známe štíty z menej známych kútov Tatier?

Uzávery v Tatranskom národnom Parku skončili tento rok o dva týždne skôr ako počas minulých rokov, a tak sa turistické chodníky plnia nadšencami našich veľhôr. My sa v tomto článku pozrieme na výber lezeckých ciest vhodných na úvod do tatranského lezenia spolu s tipmi a trikmi, ako sa na lezenie bezpečne pripraviť. Konkrétne sa zameriame na lezecké lokality v Doline Zeleného plesa.

Než si obuješ lezečky…

Pred tým všetkým ale tradične spomenieme dve dôležité veci - pravidlá a bezpečnosť. Než sa vydáš s lanom do doliny, preštuduj si pravidlá TANAP-u. Mimo chodníkov je totiž dovolené chodiť iba vtedy, ak si členom Slovenského Horolezeckého spolku JAMES (alebo iného zahraničného horolezeckého spolku/zväzu), ale získaním členstva to nekončí. Je potrebné mať za sebou kurz, ktorý ťa naučí ako sa orientovať mimo značených turistických trás, zásady bezpečnosti a ako používať horolezecký materiál.

Vybrať sa na vlastnú päsť do nejakej starej cesty, ktorú nikto neliezol od čias prvovýstupu, môže byť až príliš veľké dobrodružstvo.

Lezenie na tatranskej žule ponúka úplne nový level zážitku, či už ide o výhľady, komplexnosť prípravy, materiál, orientáciu v stene, alebo lezecký pohyb samotný. Treba ale povedať, že to nie je zadarmo. Ak s lezením práve začínaš, je v poriadku mať Tatry v hlave ako motiváciu, no najprv treba nazbierať skúsenosti. Do Tatier choď, až keď budeš mať zvládnuté viacdĺžkové lezenie, zakladanie vlastných istení a prácu na štandoch. Jedným z miest na vyskúšanie týchto zručností je aj horolezecká oblasť Hrádok.

Obtiažnosti a výber ciest

Ak si predchádzajúce riadky preletel a nič ťa nezastavilo, môžeš začať listovať horolezeckých sprievodcov. V minulosti bolo spracovanie horolezeckých ciest ťažkým orieškom pre mnohých horolezcov a najdetailnejšie popisy ciest sú v knižkách Arna Puškáša alebo Františka Kroutila. Tie môžeš pre zaujímavosť hľadať v antikvariátoch a dnes máme našťastie aj detailného sprievodcu na internete.

Cesty sú zoradené podľa štítov a následne podľa orientácie stien. Ku každej z nich máš uvedenú obtiažnosť, čas, mená prvovýstupcov, popis a niekedy aj topo a fotky. Neprestaň čítať pri obtiažnosti. Všetky tieto informácie ti môžu veľa povedať. Je dôležité vedieť, že kedysi bola v lezení takzvaná „uzavretá klasa” - cesta nemohla dostať vyššie ohodnotenie ako VI UIAA. Nič ťažšie skrátka nemohlo existovať. Ak si teda vyberieš cestu obtiažnosti V+ UIAA z tejto doby, môže ťa rozhodne prekvapiť.


Okrem obtiažnosti si poriadne naštuduj aj prístup k stene a zostup. Zostupové trasy sú často orientačne náročné a je dobré s tým rátať pri plánovaní, kedy vyraziť. Doliezť na vrchol je len jednou z častí horolezeckej túry, a tak ako túra začína na chate, túra aj končí až v momente, keď sa do nej vrátiš.

Na začiatok je najlepšie začať s cestami, ktoré ti niekto odporučil, vieš, ako dlho ju liezol a vie ti povedať aj svoj názor na obtiažnosť. Vybrať sa na vlastnú päsť do nejakej starej cesty, ktorú nikto neliezol od čias prvovýstupu, môže byť až príliš veľké dobrodružstvo.

Začneme sprava - Chata pri Zelenom plese (Brnčalka)

Po náročnom, ale dôležitom úvode poďme na konkrétne doliny. Začneme z východnej časti Tatier. Prvou dolinou, ktorú ti predstavíme, je Dolina Zeleného plesa s rovnomennou chatou, prezývanou aj Brnčalka (na počesť horolezca Alberta Brnčala).


Na chatu sa dostaneš najrýchlejšie z parkoviska na Bielej vode po žltej turistickej značke. Cyklo označenie ti môže naznačiť, že budeš šliapať dlho a nie príliš strmo, čo sa pri horolezeckom vybavení na chrbte môže hodiť. Na chate nájdeš všetko, čo potrebuješ - čaj, pivo, raňajky, večeru, sprchy, toalety, dokonca robia aj kapučíno! (ako jedna z dvoch chát, ak ma moje dáta neklamú). Ubytovanie je ponúkané v izbách alebo v hospodárskej budove neďaleko chaty. Obsadenosť, kontakt aj ceny nájdeš na jej stránke.

Teraz už vieš všetky aspekty logistiky - poďme na samotné cesty!

Južný pilier na Koziu kôpku

Táto cesta je na úvod ideálna. Obtiažnosť III UIAA by ťa nemala uraziť, ale potešiť, pretože pekné cesty za III sú úplne za odmenu. Celá cesta sa drží piliera, užiješ si slniečko, potrénuješ zakladanie vlastných istení a na štandoch nájdeš osadené fixné borháky. Dolezieš na vrchol Kozej kôpky a po polhodine zostupu sa dostaneš naspäť pod stenu.

No a ak si skúsenejší v tatranskom lezení, na Koziu Kôpku odporúčame aj cesty Cez gilotínu (V+ UIAA) a Kútom (VI UIAA).

Cesta cez knihu na Žeruchové veže

Absolútna klasika neďaleko chaty vedúca na Žeruchové veže. Názov dostala podľa tretej dĺžky - krásny kút obtiažnosti V+ UIAA vyzerá ako „otvorená kniha”. Ak komfortne lezieš obtiažnosti VI UIAA na skale (je lepšie mať rezervu, preto viac ako je samotné hodnotenie cesty), toto čítanie si určite užiješ.

Puškášova cesta alebo Stanislawskeho depresia na Čierny štít

Najskloňovanejšie mená tatranského lezenia - Arno Puškáš a Wieslaw Stanislawski, sú autormi ciest na takmer každý štít. Ich línie sú často jednými z prvých, preto nehľadali vražedné previsy a hladké platne, ale logické cesty na vrchol.

Stanislawského depresia sa nesnaží naznačiť, že by pri prvovýstupe nebol šťastný - depresia je pomenovanie skalného vhĺbenia, ktoré vedie stenou.


Čierny štít je vhodný na dlhé slnečné dni bez rizika búrok, keďže sa nachádza ďalej od chaty a po dolezení ťa ešte bude čakať komplikovaný zostup.

Stredom Šádek - Zlatník na Kolový štít

Ďalším priľahlým štítom pri Chate pri Zelenom plese je aj Kolový štít. Nástup ti síce potrvá aj dve hodinky, no lezenie stojí za to. Táto cesta je často lezená, na väčšine štandov má aj fixné istenia a naozaj detailný popis. Cesta vedie okolo jaskyne, v ktorej prvovýstupcovia bivakovali cez noc, preto je aj čas prvovýstupu uvedených 11 hodín. Neznamená to, že treba na cestu plánovať dva dni, pri skorom nástupe z chaty to určite stihneš.

Čo ešte?

Okolie Brnčalky je lezeckým rajom aj v lete aj v zime. Okrem spomínaných stien stojí za to pozrieť aj Kozí štít, Jahňací štít, Jastrabiu vežu a pre skúsených lezcov, samozrejme, aj stenu Malého Kežmarského štítu. Slovo „malý” naozaj nie je vhodné, keďže ide o najväčšiu tatranskú stenu plnú legendárnych výstupov, dobrodružstiev a príbehov.

Na záver len dodám, že pred lezením treba poriadne skontrolovať počasie a naplánovať túru radšej na veľmi skoré ráno. Dlhé raňajkovanie ti môže pripraviť zážitky v poobednej búrke a tie sú pri lezení naozaj nebezpečné.