Povzbudzovať, pretekať či organizovať?

Kedy sa dajú preteky viac užiť? Keď behám, povzbudzujem alebo keď som v roli usporiadateľa, dobrovoľníka či hlavného organizátora?

Predpokladám, že každý, kto číta tieto riadky, sa chtiac či nechtiac ocitol na nejakých pretekoch, či to boli už bežecké, cyklistické, triatlonové, alebo akékoľvek iné. No a keď si už bol na pretekoch, bol si ako náhodný okoloidúci, robil si support, išiel povzbudiť kamoša alebo si sa postavil na štartovú čiaru? Alebo si bol ten človek, aj vďaka ktorému sa práve udalosť konala?

Ja som mala možnosť byť neraz už na všetkých pozíciách. Ako som to vnímala? A ktorú rolu som si najviac užila?

Rola náhodného okoloidúceho

Čo si robil, keď si sa ocitol na mieste, kde sa konali preteky a ani si o tom nevedel, že tam niečo bude? Či už trať športovcov viedla mestom alebo ste sa stretli niekde v lese. Neraz som sa ocitla v takejto situácii. No a keďže som sa zúčastnila niekoľkých pretekov aj ja, viem, koľko energie dodá povzbudenie na trati. A tak, čo inšie som mala robiť, ako povzbudzovať? Vžila som sa do ich situácie a už len tajne dúfala, že sa im podarí splniť si ich cieľ, nech je akýkoľvek.

Rola športovca

Už len prihlásenie sa na preteky vždy vo mne vyvolalo vlnu emócií a adrenalínu. Motivácia športovať na niekoľko nasledujúcich mesiacov bola vyriešená. Už sa len nezraniť, neochorieť a pekne sa držať plánu. S blížiacim sa dňom štartu sa zväčša všetko len stupňovalo. Radosť, napätie, očakávania,... A to som ešte nestála na štartovacej čiare.

Síce prvé bežecké súťaže som si odbehla na strednej škole, predsa, keď sa človek prihlási na preteky a vlastne si dokonca zaplatí niekedy aj za utrpenie či zranenie, je to kúsok iné.

Niet nad ten pocit, keď všetkých pretekárov môžem povzbudiť na ich ceste k cieľu.

Už len to, že okolo stojí nejeden tucet namotivovaných športovcov, netrpezlivé čakanie na výstrel a počúvanie útržkov rozhovorov len stupňuje napätie. Výstrel a beží sa. Áno, niektoré preteky som išla s jasným cieľom, iné som si išla užiť. Niekedy som bežala do cieľa, kde stála hrdá maminka, inokedy som dobehla bez toho, aby ma tam niekto čakal. No všetky stáli za to. Dokonca aj ten Spartan, po ktorom som mierila rovno k traumatológovi a smer sono a RTG.


Keď som sa pretekov zúčastnila po tom, čo som na nejakých pretekoch bola ako dobrovoľník, oveľa viac som si vážila všetko, čo sme mali zabezpečené, viac som si všímala organizáciu a snažila som sa venovať aspoň malý úsmev ľuďom, vďaka ktorým som si mohla preteky užiť. Občerstvovačku som nebrala ako samozrejmosť a usmerňovačom na trati som bola vďačná, že som vedela, kadiaľ mám bežať. Celkovo sa zmenil môj pohľad na akciu a bola som rada, že som mohla byť v roli bežca a užiť si to, lebo viem, koľko námahy stojí zorganizovať a zabezpečiť celé preteky.

Rola dobrovoľníka

Ani neviem, koľko pretekov som si takto odkrútila a počítať sa mi to fakt nechce. „To ťa baví?“ „Áno.“

Milujem atmosféru každej jednej športovej súťaže a vždy som rada, že môžem aspoň trošku priložiť ruku k dielu. Síce ako dobrovoľníci to nie je vždy med lízať, vždy to stojí za to. Čakať na 15. kilometri na trati na všetkých bežcov a usmerniť ich, aby sa vydali správnym smerom, je niekedy zdĺhavé. Zvlášť ak prší. Ale niet nad ten pocit, ak ich všetkých môžem povzbudiť na ich ceste k cieľu. Alebo nakrájať x melónov, jabĺk, pomarančov? V role dobrovoľníka sa človek stretne so všemožnou prácou. Od upratovania a zbierania smetí, cez registráciu, sprevádzanie športovcov až po vešanie účastníckych medailí unaveným, no spokojným športovcom.

Nie raz som pri tom všetkom prišla skoro o nervy a bola na pokraji zrútenia sa.

No nech je práca dobrovoľníka akákoľvek, každá je nesmierne dôležitá. Každý jeden dobrovoľník je neoddeliteľnou súčasťou pretekov, či už ide o nejaké malé lokálne preteky, alebo veľký event. Samozrejme, ak je vonku krásne, vždy si to dobrovoľníci užijú, a takisto hlavne športovci. No niekedy počasie nevyjde a baliť všetky stany a robiť poriadok po pretekoch v daždi alebo po daždi je zážitok na nezabudnutie. Avšak, ako sa vraví, nie je dôležité, či je zážitok pozitívny, alebo negatívny, hlavné je, aby bol intenzívny.

Rola hlavného organizátora

Dať sa na hlavného organizátora pretekov nie je ľahké rozhodnutie. No keď je v človeku túžba, snaha a ochota, všetko sa dá. V reportáži o Pátračke som pár slov zmienila o tom, ako to je zorganizovať preteky. Doposiaľ som mala možnosť byť už po 3 razy v role hlavného organizátora. Človek sa namaká pred, počas a aj po akcii. Doposiaľ v každom jednom raze som mala pocit počas samotnej akcie, že nič nerobím, „len“ nesiem zodpovednosť za celý priebeh akcie na svojich pleciach.


Veľmi dôležité je vybrať si správnych ľudí, ktorí presne vedia, kedy a čo majú robiť a ja sa už len akosi zhora na všetko pozerám, či všetko plynie tak, ako má. Je to skvelá skúsenosť, za ktorú som nesmierne vďačná, aj keď, povedzme si na rovinu, nie raz som pri tom všetkom prišla skoro o nervy a bola na pokraji zrútenia sa. Samozrejme, nie každý človek je stavaný na túto pozíciu a verím tomu, že sú ľudia, ktorí po tom ani netúžia z akýchkoľvek dôvodov.

Ja som si to pred niekoľkými rokmi vysnívala, že chcem zorganizovať športovú akciu, čo sa mi podarilo už trikrát, a verím, že to nebol posledný ročník. Veď aj tak najväčšou odmenou pre mňa bolo po každej akcii, keď som dostala otázku, či sa vidíme na rok.

Tak, ktorú rolu si najviac užívam?

Na túto otázku sa mi odpovedať asi jednoznačne nikdy nepodarí. Každá pozícia na pretekoch, súťažiach je svojou podstatou špecifická a jedinečná. No vždy sa snažím naplno si užiť práve tú rolu, v ktorej sa momentálne nachádzam. Aj keď, v pamäti mám vryté preteky, na ktorých som bola ako dobrovoľník a vyronila nejednu slzu, lebo som sa nemohla zo zdravotných dôvodov zúčastniť behu. No v takomto prípade môžem aspoň nasávať atmosféru súťaže, ktorú by som inde nezažila.

A teda, ak máš možnosť zúčastniť sa pretekov aj v inej roli, ako je pre tebe typická, určite to skús. Ak máš v sebe túžbu zorganizovať preteky, tak do toho s odvahou a ak ešte stále odkladáš prvú registráciu na súťaž, „let's go!" Lebo možností je neúrekom, dobrí, ochotní a nápomocní ľudia sa vždy nájdu a nakoniec, aj športovci radi skúsia niečo nové.