Čarovná tiesňava kúsok od hraníc

Kramle, rebríky, veľa vody, no aj výhľad na horolezecké cesty v okolí. Aj o tom je výstup rakúskou tiesňavou Weichtalklamm až na vrchol Schneebergu.

Schneeberg mám už pochodený zo všetkých strán ako v zime, tak aj v lete. Klasický výstup z dediny Losenheim je parádny, ale výstup z opačnej strany, teda z údolia Höllental, je iný. Už kľukatá cesta autom samotným údolím je zážitok. Preteká ním rieka Schwarza, ktorá obmýva vápencové skaly údolia Rax a razí si svoju cestu.

Nech v údolí zastavíte kdekoľvek, budete ohromení krásou tejto rieky, čistotou vody a pocítite alpský vzduch. V diaľke na skalách budete počuť cvakanie karabín či ferratových setov. Z údolia sa totiž nastupuje do mnohých ferratových aj lezeckých ciest a tých tu naozaj dosť, cca do 300. My sa ale ideme pozrieť na výstup tiesňavou - roklinou Weichtalklamm až na vrchol Schneebergu, teda Klosterwappen vo výške 2 075 m n. m.

Skorý budíček

Je jún, a to všetci vieme, že s počasím sa netreba zahrávať, lebo okolo obeda už prichádzajú búrky, a preto sa rozhodujeme, že vyrážame na cestu o 4 ráno. Cesta je rýchla a mimo diaľnice trvá okolo 2 hodín z Bratislavy a ako bonus sú v tejto hodine prázdne cesty.

Prichádzame ku chate Weichtalhaus, ktorá je vo výške 563 m n. m., tu je veľké a bezplatné parkovisko. Vonku krásnych 6 stupňov, a tak na krátke tričko a kraťasy nahadzujem aspoň tenkú strednú vrstvu. Sneh už na výstupovej trase nie je, a preto ideme naozaj naľahko. V úvode kráčame smerom ku chate, ktorú obchádzame z pravej strany a pokračujeme po červenej značke smerom do lesa.

Roklinou Weichtalklamm

Popod nohy vám tečie potok a vy podliezate veľkú skalu, ktorá je nad vami zaseknutá medzi stenami tiesňavy.

Úvod rokliny začína lesom a prechodom koryta rieky. To môže byť celkom zaujímavé na jar, keď sa topí sneh. No v júni je koryto vyschnuté a prázdne. Prechod korytom je naozaj výživný, lebo je potrebné prekonať kmene stromov a veľké kamene. Ja som sa rozhodol ísť celú cestu v trailových teniskách a nie vysokých turistických topánkach, a to hlavne z dôvodu, že je potrebná dobrá podrážka, ktorá sa nešmýka, lebo úseky sú tu naozaj zradné, hlavne vo vyšších pasážach tiesňavy.


Les končí a my vchádzame do tiesňavy. Okolo nás sa nachádzajú vápencové steny. Prechádzame cez niekoľko veľkých kameňov a nastupujú aj prvé rebríky a pomocné železné stupy v stene - kramle. Tam, kde nie sú osadené kramle, môžete nájsť pomocné stupy vysekané priamo do skaly.

Trasa je naozaj nádherná, množstvo vody, príjemný tieň a chlad a každým nastúpaným výškovým metrom sa trasa jemne mení. Chvíľku v tiesňave medzi vápencovými stenami, výšvih po rebríku a zase v zelenom raji medzi rastlinami v lese. A znovu do tiesňavy. Takto to pokračuje cca 2 hodiny. To je čas, čo trvá prejsť pohodovým tempom celú tiesňavu.

Rázcestník na zostupovku

Prekonávame najväčší rebrík, ktorý v tiesňave je a na záver kamenné okno. To je celkom magické miesto v celej tiesňave, pretože popod nohy vám tečie potok a vy podliezate veľkú skalu, ktorá je nad vami zaseknutá medzi stenami tiesňavy. Už len pár krokov vychádzame na veľkú štrkovú plochu, kde sa nachádza smerovník a informačné tabule o samotnej tiesňave a aj šípka smerom dole na zostupovú trasu.

Oddych na Kienthalerhütte

Cesta ďalej vedie lesom a stále po červenej značke. Miestami je to pohoda, no miestami je to riadne strmé stúpanie. My vieme, že náš medzicieľ je chata Kienthalerhütte. Z miesta, kde končí roklina, je to cca 40 minút ku chate. Chata je veľmi pekná, dá sa tu veľmi zľahka občerstviť, no hlavne je tu veľa stolov na posedenie a oddýchnutie.

Kto má so sebou ferratový výstroj a chce si vyskúšať ľahkú ferratu, hneď za chatou sa nachádza skala, kde vedie cesta až na vrchol, odkiaľ sú krásne výhľady na pohorie Rax a Windberg, no aj ďalšie rakúske hory.

S výhľadmi až ku krížu

Od chaty sa ide stále v lese, čo si celkom užívame, pretože vonku už začína dosť piecť slnko a ja viem, čo nás čaká vyššie. Na tejto ceste je ale krásne to, že máte nádherné výhľady na Rax a Windberg. Kochám sa výhľadmi a Tobiasovi ukazujem najvyšší vrch Raxu - Heukuppe aj chatu Ottohaus či ďalšie miesta v pohorí Rax, ktoré sa nachádza rovno oproti na opačnej strane rieky Swarza. Fotím a fotím, a to aj napriek tomu, že viem, že takýchto fotiek mám doma už asi 1 000. No tá modrá obloha a nádherné hory naokolo, to sa proste nedá. Je to krása.

Schneeberg ponúka veľké množstvo zážitkov a rôznych výstupových trás na vrchol.

Vysoký les strieda nižší a so stúpajúcou nadmorskou výškou ten nižší strieda kosodrevina. To nám je jasné, že treba makať a čo najrýchlejšie byť hore pri kríži, a to primárne kvôli teplu. Slnko naozaj praží a od tejto časti sa už naozaj nedá nikde schovať. Cesta pokračuje chvíľu cez nízku kosodrevinu a potom už len štrkovou cestou priamo hore cez planinu. Cieľ už vidíme nejakú chvíľku, kríž aj vysielač, ktorý sa nachádza kúsok od kríža na vrchole Schneebergu.


Schneeberg je známy aj svojím veterným počasím a dnes to nie je inak. Na vrchole ako tradične (nikdy som tu nezažil bezvetrie či slabý vietor) fúka a my sa schovávame za vysielač, kde je pokoj. Tobias je úplne KO, leží na tráve a oddychuje. Ja fotím. Štyri a pol hodiny výstupu a skoro 1 600 výškových metrov ho zmorilo, ale dal to. Výhľady na planine sú krásne, všetko pekné zelené a vidíme nielen Fischerhutte, ale taktiež menší kopec na planine s názvom Waxriegel. Ešte chvíľu pauza a môžeme ísť dole, to už bude pohodička.

Zostupovka Ferdinand Mayer Weg

Zostupujeme tou istou cestou, ktorou sme išli hore. Teda prechádzame najskôr planinou až kým sa nedostávame ku kosodrevine. Následne prejdeme kosodrevinou a vchádzame postupne do lesa a po pravej ruke míňame chatu Kienthalerhütte. Tentokrát sa na nej nezastavujeme a ideme rovno dole smerom k parkovisku.

Dostávame sa ku smerovníku, ktorý hovorí o rokline Weichtalklamm. Tu sa naša cesta ale mení a my pokračujeme cestou vpravo. Tá je prejazdná aj autom v úvodných pár sto metroch. Potom odbočuje doľava do lesa. Cesta sa volá Ferdinand Mayer Weg a ňou pokračujeme stále dole. Až 99 % cesty ide lesom, čo je v horúcom počasí úplne parádne. Cesta je miestami exponovaná, pretože po ľavej strane je roklina. Takto zostúpime až do Weichtalhaus a následne na parkovisko.

Schneeberg moja srdcovka

A to nielen preto, že je to najdostupnejšia dvojtisícovka z Bratislavy, ale primárne preto, že ponúka veľké množstvo zážitkov a rôznych výstupových trás na vrchol. Či už je to veľký okruh celou planinou z dedinky Losenheim, alebo je to výstup popri zubačke z Puchbergu, tak aj zo zadnej strany roklinou Weichtalklamm to stojí naozaj za to.

Každá trasa ponúka niečo iné a každý si nájde naozaj to svoje. Výhodou je, že ak vám to je stále málo, môžete vybehnúť ešte na Rax, kde nástup je hneď oproti parkovisku. Ja som bol so synom Tobiasom, ktorý má 14 rokov a veľmi to ocenil. Bolo to pre neho náročné, no povedal, že roklina bola naozaj pekná aj vďaka všetkým tým rebríkom a kramliam či reťaziam. Ak budete plánovať Schneeberg, určite pouvažujte aj o tejto krásnej a jedinečnej ceste.

Zhrnutie

• Názov: Klosterwappen (Schneeberg) roklinou Wechtalklamm
• Lokalita: severné vápencové Alpy
• Turistické značenie: prehľadné (červená, modrá, žltá)
• Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie: 6,5 hodiny
• Parametre: 14,2 km/1 563 výškových metrov
• Typ: hore-dole tou istou trasou (okrem rokliny)
• Možnosť parkovania/spoje: Parkplatz Weichtalhaus (bezplatné)
• Trasa: sekcia Výjazdy