Ikonické vyhliadky v Pieninách

Poď sa pozrieť na ikonické vyhliadky v Pieninskom národnom parku a na prekvapenia, ku ktorým sme sa počas dňa dopracovali.

Pieniny sú síce malý kút na slovensko-poľskom pohraničí, no zato na kráse majú poriadne pridané. Či vo forme legendárnych Troch korún, ktoré sa vypínajú nad krásnym divokým Dunajcom, ktorý si prerazil cestu pomedzi skalné bralá, alebo v podobe rozprávkových lúk, ktoré poskytujú nádherné výhľady do širokého okolia.

My sme si naplánovali pekný okruh s vybratou spiatočnou cestou, avšak počas dňa sa plány zmenili a nakoniec sa z toho vykľul krásny koncept výletu s množstvom zážitkov.

Poľské „benefity”

Naším dnešným cieľom sú dva známe vrcholy Pienin – Tri koruny (Trzy korony alebo Okraglica) a Sokolica – obe na poľskej strane Pienin. Parkujeme v Červenom Kláštore, ktorý je slovenským strediskom v Pieninách, ale na Slovensku sa dlho nezdržíme, prechádzame po moste na druhú stranu Dunajca do obce Sromowce Nižne.

Čo kazí dojem z celého miesta, je rad ako na teplé rožky.

Okamžite cítiť poľskú „náturu“ – všade sú stánky so suvenírmi, oblečením, jedlom atď. Keď vidím bufet s waflami, neváham ani sekundu a už si aj jednu objednávam... s ovocím a šľahačkou, Andrej dlho neotáľa a tiež si dopraje, avšak volí grilovaný oštiepok. Dobroty jeme „za jazdy“, kráčame obcou a kocháme sa výhľadom na náš dnešný prvý cieľ.


Bola som milo prekvapená, aký krásny pohľad je na Tri koruny zo spomínanej obce. Prechod dedinou som brala ako nepríjemnú nutnosť, avšak nakoniec som si ju veľmi užila (samozrejme, že tomu napomohla sladká bomba).

Pozor na poplatok

Na konci obce je chata, kde sa môžete najesť alebo si po túre oddýchnuť. Začíname stúpanie na Tri koruny po žltej turistickej značke, ktoré ma pomerne prekvapilo. Väčšinu trasy stúpame pomerne prudko, len sem-tam sú príjemnejšie úseky.


Hneď v úvode trasy za obcou prechádzame zaujímavým a hlbokým kaňonom. Terén je dosť blatistý po výdatných zrážkach v predchádzajúcom období, pridávajú sa k tomu občas aj skalnaté úseky.

V sedle Przelecz Szopka pokračujeme doprava po modrej a červenej značke. Míňame altánok/útulňu a po asi hodine a pol od obce sa ocitáme pri búdke pred Tromi korunami, kde je potrebné uhradiť poplatok 2 €/osoba, aby ste mohli pokračovať ďalej na samotný vrchol.

Keď sú očakávania priveľké

Na vrchol vedie kovová konštrukcia, ktorá je zakončená vyhliadkovou plošinou. Čo kazí dojem z celého miesta, je rad ako na teplé rožky. Na kovovom chodníku sme si dokonca aj zopár minút postáli, aby sme sa vôbec na vyhliadkovú plošinku dostali. Avšak aj keď sa tu už konečne dostaneš, dlho sa tu zdržať nemôžeš, takže rýchlo fotíme, poobzeráme sa po výhľadoch a druhou stranou kovového chodníka sa vraciame späť.


Určite odporúčam vyhnúť sa hlavnej sezóne (júl, august), a ak sa sem v tomto období predsa len vyberieš, tak vyraz naozaj skoro ráno. Tie rady, ktoré sa tu počas leta musia tvoriť, si nechcem ani len predstaviť.

Musím povedať, že Tri koruny som mala na svojom checkliste už dlho, avšak raz mi stačilo, a tak skoro sa na samotný vrchol asi nevrátim – zastávam názor, že krajší pohľad je na Tri koruny, než z nich.

Terén prekvapil

Dlho sa v okolí Troch korún nezdržiavame a pokračujeme ďalej, dúfame v menší počet ľudí na chodníku, než doteraz. Pokračujeme modrou a červenou značkou cez Polanu Kosarzyska, ruiny Pieninského zámku (Zamek Pieniński) až k prameňu Pieninski potok. Klesanie z Troch korún kolená dosť pocítili... tešíme sa, že sme sa na Tri koruny nevybrali odtiaľ.


Na rázcestí Baňków Gronik bočíme doprava a pokračujeme po modrej trase, ktorá nesie názov Sokola perć. Ešte len tu začína sranda. Terén ma mimoriadne prekvapil... niežeby som na exponovanejší terén nebola zvyknutá alebo by som po ňom nechcela kráčať, ale tu som to fakt nečakala. Moja predstava bola pohodová turistika lesným terénom a lesnými cestičkami... kto toto miesto navštívil, tak asi chápe, že som ostala dosť zaskočená.

Sokolica

Celý tento úsek po modrej značke až po Sokolicu je výrazne exponovaný, skalnatý, miestami ostrejší, zahŕňa viaceré prudšie stúpania a klesania, občas sa ukazujú vyhliadkové body, ktoré sú však zaistené kovovými zábradliami. Celkovo ťa na dnešnej trase od začiatku čaká veľa schodov, či už hore, alebo dole... lýtka mi na druhý deň dali pocítiť, že na schody neboli v ten deň pripravené, haha.


Po asi 2,5 hod. kráčania z Troch korún (vrátane prestávok) sa ocitáme pod ďalším známym vrcholom Pienin – Sokolica. Dobrou správou je, že lístok z Troch korún platí v ten istý deň aj tu, takže nové vstupné platiť nemusíme, pretože aj návšteva tohto vrcholu je spoplatnená.

Od búdky, kde sa vyberá poplatok, nás čaká už len pár metrov po exponovanom teréne a ocitáme sa na Sokolici, na ktorej je známa fotogenická reliktná borovica, ktorá pekne pózuje s meandrami Dunajca pod ňou.

Zmena plánu

Pokocháme sa a ideme dole, pretože pôvodný plán sme trochu pozmenili. Pôvodne sme sa chceli vrátiť približne po tej istej trase (čo sa dá, tak zokruhovať), avšak vzhľadom na terén, čas a v neposlednom rade aj pre oživenie, sme sa rozhodli pre plán B, ktorý sme si vymysleli počas dňa.

Cesta popri Dunajci je nádherná, či už na bicykli, peši, alebo po vode.

Zo Sokolice schádzame po modrej/červenej značke dolu k Dunajcu, čo netrvá ani hodinku. Ocitáme sa uprostred ničoho, stojíme pri Dunajci a pozeráme na druhý breh, odkiaľ by mal niekto prísť a prepraviť nás na plťke (aj na mape je tu znázornený prevoz a povedali nám o ňom aj v búdke pod Sokolicou). Nečakáme tu sami, čo je dobré znamenie.


Po asi 10 minútach vidíme na druhej strane pána oblečeného do tradičného odevu s goralským klobúkom ako nastupuje na plť a pomaličky sa k nám blíži. Nasadáme aj s ostatnými turistami, je nás celkom dosť, plťka sa takmer naklápa a ponára, ale tak ujo snáď vie, čo robí. Za plavbu sme mu dali symbolické 1 euro.

Zabŕdame aj do cyklistickej sféry

Už sme na tej „správnej“ strane Dunajca, presúvame sa teda peši k ústiu Lesnického potoka, bočíme doľava a pokračujeme smerom do Lesnice k chate Pieniny, kde máme v pláne požičať si bicykle. Prichádzame v poslednú chvíľu, platíme a už aj upaľujeme na bicykloch do Červeného Kláštora, pretože čas je pokročilý.


Naspäť až k parkovisku je to nejakých 9 – 10 km, takže ešte máme čo robiť, ale tešíme sa, že si cestu po asfaltke skrátime takýmto spôsobom. Cesta popri Dunajci je nádherná, či už na bicykli, peši, alebo po vode, kocháme sa zakaždým. Pred pol 7 prichádzame k miestu, kde odovzdávame bicykle a už nás čaká len cesta späť k autu.

Čerešnička na záver dňa

Rozhodujeme sa, či náš dnešný trek končíme, alebo ho ešte vyšperkujeme západom slnka na jednom z našich obľúbených kopcov. Vyhráva druhá možnosť. Presúvame sa teda do Lesnického sedla, odkiaľ nás čaká krátky a nenáročný výstup po žltej značke na Šľachovky (Wysoki Wierch), ktoré ponúkajú neskutočný výhľad. Ako názvy tohto vrchu napovedajú, nachádzame sa priamo na slovensko-poľskej hranici (titulná fotka).


Ešte viac než výhľad si užívam cestu nahor (opäť sa mi raz potvrdilo, že cesta je cieľ), pretože už práve začala „zlatá hodinka“, kráčame po chodníku, ktorý sa kľukatí lúkou, všade navôkol cvrlikajú cvrčky a v pozadí počuť zvončeky stáda ovečiek… dokonalá idylka!


Hore si užívame západ slnka, ktorý sa odohráva niekde za hrebeňom Pienin, po ktorom sme dnes kráčali, kocháme sa aj pohľadom na Tatry, ktoré odtiaľ môžeš pozorovať z úplne inej perspektívy, než zvyčajne. Za súmraku zbiehame dole a nebo sa popritom farbí doružova, v čo sme v kútiku duše dúfali. Deň ukončujeme „obedom“ o pol 10 večer na miestnom salaši.


Bol to síce „iba“ jeden deň, avšak takto skvelý výlet sa nám už dlho nepodaril a vlastne v takejto podobe ani nebol plánovaný, niekedy je fajn ponechať niektoré veci len tak plynúť, prípadne ich pozmeniť aj počas samotného výletu tak, ako to cítiš.

V prípade tohto konceptu výletu odporúčam kompletnú trasu (celý úsek hrebeňom, bicykel plus západ slnka) ľuďom, ktorí už niečo majú pochodené vzhľadom na vzdialenosť, prevýšenie a terén. Samostatné vrcholy osobitne zvládne bez problémov každý turista.

Zhrnutie

• Názov: Tri koruny, Sokolica, Šľachovky (Wysoki Wierch)
  
• Lokalita: Pieninský národný park
• Značenie: veľmi dobré
• Obmedzenie: bez obmedzenia
• Obťažnosť: 3/5
• Trvanie: 8 – 9 hod.
• Parametre a mapa:
  Túra Tri koruny – Sokolica – Chata Pieniny: 13 km, 818 výškových m, 6 hod.
  Bicykel Chata Pieniny – Červený kláštor: 10 km, 65 výškových m, 40 min.
  Túra Šlachovky: 5 km, 260 výškových m, 1,5 hod.
  Spolu: 28 km (z toho 10 km bicyklom), 1 143 výškových m
• Typ: výstup na vrchol, hrebeňový úsek, cyklotrasa
• Možnosť parkovania/ spoje: parkovisko v Červenom Kláštore (cca 5 – 7 €)