Kráľova hoľa - divoká trasa cez Martalúzku

Menej ľudí, viac výhľadov a zážitkov - turistická trasa na Kráľovu hoľu z Pustého Poľa patrí medzi tie divokejšie, ktoré môžeme zažiť.

Pusté Pole, nachádzajúce sa v blízkosti obce Telgárt, je východiskové miesto na túry či pekné prechádzky. Malé jazierka s peknou prírodou sú súčasťou výnimočného prostredia plného atrakcií, ako sú Dobšinská ľadová jaskyňa, Telgártska slučka s najkrajším kamenným železničným mostom a veľa iných. Práve tu sa nachádza neplatené parkovisko, z ktorého vyrážame na dnešnú túru - smer Kráľova hoľa, do takmer dvojkilometrovej nadmorskej výšky.

Bez práce nie sú koláče

Prvé 4 kilometre po asfaltke sú nudnejšie, aby nás tie pravé okamihy radosti následne dostali. Obídením rampy z parkoviska na Pustom Poli si popri rieke Hnilec v krásnom prostredí Nízkych Tatier na hranici Slovenského raja odkráčame a postupne dokonale eliminujeme všetok mestský stres. Vôňa divokej prírody šteklí naše zmysly, cítime huby a jahody v tráve, po ľavej strane šumí z Kráľovky stekajúci a na sile naberajúci tok rieky Hnilec.

Kráčame po asfaltke, pomedzi stromy vykukuje náš dnešný „olymp“, aby sa nám následne v diaľke hrot týčiaci sa vo výške 1 948 m n. m. ukázal v plnej kráse. Aj keď sa to nezdá, kilometre rýchlo ubehnú a onedlho sa dostaneme do Zadnej doliny na malú lúku k dvom starším chatám. Žltá značená trasa, po ktorej ďalej kráčame až na Martalúzku, vedie hneď poza tú druhú chatu. Vo vysokej tráve vyšliapaný chodníček nás dostáva do útrob starého lesa. Pomaly sa dostávame do vyšších partií lesa, značená trasa je pekne schodná.

Ticho pred búrkou

Zadná dolina a chata, ktorú obídeme, určuje bod, odkedy sa pohodová prechádzka mení na tatranskú túru. S pribúdajúcou výškou sa hladina adrenalínu a krvného tlaku bude zvyšovať. Vrstevnice sa začínajú skracovať, sklon svahu spôsobí nadmerné potenie a fučanie z námahy. Mohutné smrekové stromy zo sústavou koreňov vytvárajú schodíky, konáre zahalia modré nebo, aby sa v chládku ľahšie kráčalo. Pretíname na 2-krát lesné zvážnice, pri druhej sa sklon dostáva na 30 %, aby sa začala expedičná časť, ktorej sa však netreba obávať.

Stromy pohodené ako zápalky

Ak sa hovorí, že pobyt v zelenom prostredí lieči, tak prejdením nasledovného úseku až na Martalúzku by ste sa mali cítiť ako znovuzrodení. Ovšem, ak nie ste alergik. Nepamätám si už presne, ale je tomu pár rokov, kedy v tomto úseku vznikla kalamita. Avšak pamätám si, ako som tam v tú dobu preskakoval stromy a hľadal správny smer. Odvtedy sa to tu zmenilo, úzka vypílená a vychodená cestička sa rokmi mení na divoké malinisko uprostred kalamity.

Vieme, kadiaľ máme ísť, a tak pozeráme pod nohy, ako si s tým poradili tí, ktorí išli pred nami. Smer určuje kľukatá cestička v strmom svahu, pomoc rúk pri odtláčaní zelene bude asi potrebná, avšak nebojte sa, nepotrvá to príliš dlho.


Napokon sa vynoríme z útrob zelenej húštiny a dostaneme sa do pekného lesa. Okolo chodníka počujeme špliechať rieku Hnilec, aby sme ju na malej lúke pod skalným amfiteátrom na Martalúzke preskakovali ako kamzíky.

Martalúzka - bohatstvo ukryté pod skalami

Pod kamennou stenou Martalúzky vyvrcholí expedičný úsek krátkou „horolezeckou” pasážou s poriadne strmým chodením po balvanoch, vedľa búrlivých a hlučných kaskádach Hnilca, ktorý ešte len pred chvíľou tam hore vykukol spod zeme.


Vrchol tejto dnešnej expedičnej časti je za nami, nastupuje pokojnejšia a záverečná časť túry.

Prichádzame priamo do prírodnej rezervácie a na križovatku turistických trás - Martalúzka (1 560 m n. m.). Toto výnimočné územie pod severným svahom Kráľovej hole je bohato zastúpené faunou a flórou. Domáci z okolia dali tomuto miestu názov podľa zbojníkov či martalúzov, ako ich v týchto končinách volali. Nie jeden mladý chlapec hľadal bohatstvo v skalách a v okolí rieky Hnilec, aby až neskôr ľudia pochopili, že najväčším bohatstvom je samotná krása tunajšej prírody. Táto vzácna kombinácia krás robí z Martalúzky mimoriadne cenný klenot východnej časti Nízkych Tatier.

Kto natrafí na dobrú viditeľnosť, na tento zážitok s výstupom cez Martalúzku nikdy nezabudne.

Až 40 metrov vysoké skaly zarastajúce kosodrevinou sú po dlhú dobu ovplyvňované snehom, ktorý sa tu aj v neďalekých žľaboch udrží takmer do začiatku leta. Zo skál je excelentný výhľad na lúku, po ktorej sme kráčali pred chvíľou. Na krátky okamih si tu budete pripadať ako vo Vysokých Tatrách, ktoré odtiaľ pekne vidieť.


Územím prechádza žlto značkovaný turistický chodník, po ktorom sme kráčali a okrajom rezervácie prechádza modro značkovaný turistický chodník smerujúci zo Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu, ktorý som nedávno spomínal v článku o Prednej holi a teraz po ňom pôjdeme.

Záverečné stúpanie k vysielaču

Síce vrchol Kráľovky je akoby na dosah, čaká nás ešte 30 minút chôdze a približne 2 km k samotnému vysielaču. Najprv kráčame okolo kosodrevín. Pohľad dopredu a vy vidíte drevené palice lemujúce chodníček, ktoré vyznačujú zimnú aj letnú trasu. Pred sebou spoznávame známu asfaltovú cestu vedúcu zo Šumiaca na Kráľovu hoľu. Kráčame okolo čučoriedok, postup je pomalý a strmý, aby sa pozvoľne zmenil na trávnatú plochu, vysielač je čoraz bližšie.


Prichádzame do miesta, kde podliezame zábradlie lemujúce asfaltku. Posledné strmé metre okolo napnutých oporných lán stožiara evokujú, ako na tomto mieste pôsobí sila prírody na vysielač. Ak je veľmi silný vietor, vysielač doslova hučí ako lietadlo, obtekajúci vzduch hrá svoju pieseň.


Výhľady sú kúzelné a kto natrafí na dobrú viditeľnosť, na tento zážitok s výstupom cez Martalúzku nikdy nezabudne. Objekt vysielača na Kráľovej holi oplotili v roku 2023 a núdzová turistická miestnosť v ňom je uzamknutá. Turisti môžu využiť Chatu pod Kráľovou hoľou, ktorá je v Prednom sedle. Zostup z vrcholu k nej trvá po modrej turistickej značke cca 1 hodinu.

Ako dole?

Po zhruba 2-hodinovom výstupe a nastúpaných 1 000 m príde čas na zostup, pričom zostupové trasy na Pusté Pole sa môžu líšiť podľa toho, na čo máte chuť a čas.

1. Zostup po tej istej trase, odkiaľ sa vyrážalo (je najrýchlejšia).
2. Zostup cez Kráľovu skalu po zelenej alebo červenej značenej SNP trase, v polovici cesty sa napojiť na šotolinovú cyklocestu, ktorá vedie priamo na Pusté Pole (pre toho, kto chce ešte niečo zažiť) - článok o výstupe cez Kráľovu skalu z Telgártu.
3. Zostup po modrej značenej trase cez Martalúzku až na Smrečiny a odtiaľ dole po zelenej na Pusté Pole (najdlhšia s divokými prechodmi cez kosodrevinu).

Zhrnutie

• Názov: Kráľova hoľa
• Lokalita: Nízke Tatry
• Značenie: žltá, modrá
• Obtiažnosť: 4/5
• Trvanie: 4 hodiny
• Parametre: 18 km/1 000 m
• Možnosť parkovania: parkovisko Pusté Pole
• Doprava: auto, autobus
• Mapka: sekcia Výjazdy