Anjelské lezenie vo Vysokých Tatrách

Vysoké Tatry sú rajom nielen pre turistov, ale taktiež pre horolezcov. My sme sa išli tentokrát pozrieť do Mlynickej doliny nad vodopád Skok.

Keďže počasie má byť premenlivé, hľadáme niečo, odkiaľ sa dá v prípade zmeny počasia rýchlo utiecť do bezpečia. Na internete narazíme na cesty, ktoré sa nachádzajú kúsok od Veľkého plesa nad vodopádom Skok. Je to skalný hang, ktorý sa nachádza po pravej strane žltej značky smerom na Bystrú lávku a zároveň rovno pod Satanom, vysokým 2 422 m n. m.

Autori pomenovali oblasť „Anjelský hang” a urobili tu kus dobrej práce. Je tu niekoľko dobre zaistených ciest s lepenými borhákmi aj s pevnými štandami. Autorom ciest je „OZ Muraria - krajina nádychu”, ktoré robí Tatry dostupnejšími aj pre začínajúcich horolezcov. Muraria vytvorila tiež dobre odistenú cestu Jubilejná vo Velickej doline a aj cesty na Vysokú, ako Lietavice či Hviezdolet.

Menu v podaní Anjelského hangu

Cesta k samotnému Anjelskému hangu trvá cca 2,5 hodiny po žltej turistickej značke okolo vodopádu Skok. Nasleduje odbočka z turistického chodníka pomedzi lokálnu flóru až ku samotnému hangu. Ten ponúka tri sektory. Prvý sektor je najviac vľavo s názvom Anjelici. Má výšku 27 metrov a dokopy 5 ciest v obtiažnosti III. až V+. Tento sektor je športového charakteru a v hornej časti má dva zlaňáky. Borháky sú len v dvoch cestách, aj to len na začiatku. Preto tu treba používať friendy na zakladanie a liezť po vlastnom istení.


Sektor Padlí anjeli sa nachádza vpravo a zahŕňa 3 cesty od obtiažnosti III. až po obtiažnosť IV- UIAA. Dĺžka je 40 metrov, a teda ak chceme zlaňovať alebo istiť na „udicu”, tak je potrebné 80-metrové lano. Cesty obsahujú lepené borháky a vrchný zlaňák. Taktiež sa tu dá nacvičiť lezenie po vlastnom istení, a teda zakladanie friendov, ako aj vybudovanie istiaceho stanoviska.

My, keďže sme vyrazili dosť neskoro kvôli rannému dažďu, čakajúc, kým skala trochu uschne, sme sa vybrali do sektora Archanjeli. Táto stena je najvyššou stenou v hangu s výškou 82 metrov. Je veľmi dobre odistená lepenými borhákmi a v ceste je niekoľko dobre vybudovaných bezpečných štandov. Cesty sú tu štyri počnúc V+ až po obtiažnosť VI+. Ak sa rozhodnete pre túto oblasť, nájdete nádherné lezenie na platniach v kútoch a parádne policové štandy, z ktorých sa kocháte výhľadmi.

Rafael V+ UIAA

Keďže k hangu prichádzame neskoro, volíme si cestu Rafael. Je to najľahšia cesta v sektore Archanjeli. Stojíme pod cestou a pripíname si na seba všetko vybavenie. Berieme so sebou aj friendy a vklínence, aj keď to cesta vôbec nevyžaduje, pretože je dostatočne odistená lepenými borhákmi a vlastné istenie nie je potrebné.

Na lezenie si berieme dve 60 metrov dlhé polovičné laná, 10 ks expresiek, nejaké šité slučky, skrutkovacie karabíny a vybavenie na zlanenie. Istiť sa dá úplne zospodu alebo sa môžete posunúť až k prvému borháku, kde je dobrá plochá skala na postavenie ističa. My lezieme v trojici, teda Elena, Kika a ja.

Prvá dĺžka v podaní Eleny

Prvá dĺžka má 26 metrov a je písaná v klasifikácii VI- UIAA. Dole posledná kontrola a už len staré známe: „Leziem - istím”. Elena nalieza do prvej dĺžky a už hneď „zrána” nadáva, prečo sme nezačínali až na tom kameni pod prvým borhákom, ale začíname zospodu. Neskôr jej potvrdzujem, že to bola hlúposť, pretože cesta v tráve pomedzi lopúchy sa v lezečkách riadne šmýkala.

Každý z horolezcov vie, že pri zlaňovaní sa stáva najviac úrazov a robí sa najviac chýb.

Elena si zvolila cestu ľavou hranou až k prvému štandu a cestu si pochvaľovala, pretože borháky sú relatívne nahusto a je to jej prvé tatranské lezenie. Po cvaknutí 4 expresiek už nasleduje štand. Ten je lepený a spojený reťazou s kruhom, na ktorom je vygravírované „MURARIA”. Stanovisko vybudované a my môžeme liezť do prvého štandu za Elenou.

Druhá dĺžka za V

Po dobratí mňa a Kiky a previazaní lana pokračujem v druhej dĺžke. Tá má 37 metrov a 7 borhákov a lezie sa vľavo. Ja som sa ale rozhodol, že chcem liezť platňami, a tak som to naliezol pri 4. borháku vpravo až ku štandu. Platňa je krásna, kompaktná a tým, že je naklonená, super drží na trenie. Oproti prvej dĺžke bolo toto lezenie v druhej dĺžke naozaj veľmi pekné a som rád, že som to mohol ťahať. Doliezam ku štandu č. 2, ktorý je kúsok nad skalnou policou, na ktorej sa dá pohodlne stáť a čochvíľa doberám Kiku a Elenu.

Posledná dĺžka v podaní Kiky

Posledná dĺžka je najkratšia, má 22 metrov a je v klasifikácií V+. Ako posledná z trojice ešte neťahala Kika, a tak nalieza do tretej dĺžky. Rýchlo prelieza tretiu dĺžku, cvaká dokopy 4 expresy a už je v štande. Tu nad štandom je ešte jeden borhák, ktorý slúži pre tých, ktorí nechcú cestu zlaňovať, ale chcú ísť späť po žltej turistickej značke.

My si to ale chceme pekne zlaniť, a tak upratujeme laná a pripravujeme sa na zlaňovanie. Výhodou dvojičiek lán je ich dĺžka a po zviazaný dostávame 60-metrové lano, ktorým sa vieme zlaniť až ku štandu č. 1. Určite netreba podceniť počasie. My sme liezli v krátkych tričkách a hore sme doslova mrzli.

Zlaňovanie ako zlý vtip

Spájame laná, viažem prusík, zakladám reverso, testujem, či to drží a sadám do toho. Samozrejme, silný vietor nám laná odfúkol niekam preč, a teda cestou si ich napravím. Alebo aj nie. Oranžové ide a šedé sa niekde seklo, ako naschvál. Našťastie som pri štande č. 2, a tak sa do neho zapínam a uvoľňujem lano pre Kiku, ktorá cestou uvoľňuje šedé lano. Tá sa zlaní ku mne a ja pokračujem ďalej.

Je nutné poznať techniku zlaňovania aj vybudovania si štandu na doberanie druholezca.

Lenže idem kolmo dole, a tak Kika zostáva v štande bez lana, čo zisťujem až po kriku Eleny, ktorá slušne naznačuje, že som zabudol na Kiku. A tak odskakujem doľava, až kým Kika nedosiahne na lano a dosť sa pri tom zabáva. Našťastie bezpečne zlanené a všetci v poriadku dole. Každý z horolezcov vie, že pri zlaňovaní sa stáva najviac úrazov a robí sa najviac chýb.


Je veľa hodín a počasie sa začína kaziť. Vietor sa dvíha a tvoria sa oblaky, ktoré prinesú určite dážď. Nám ale vôbec nie je ľúto, že sme liezli len jednu cestu, pretože podľa predpovede to vyzeralo na „gaučovú kultúru” a nie lezenie. A tak balíme materiál, cestou berieme našu fotografku Macu a ideme po žltej značke dole späť. Ale Kika dostala ešte nápad.

Zlaňovanie medzi dvoma vodopádmi

Ľudia z OZ Muraria neurobili cesty len na Anjelskom hangu, ale jednu cestu klasifikácie III. urobili aj priamo na vodopáde Skok. Cesta má názov Protiprúd a vedie medzi dvoma časťami vodopádu Skok. Ja pokračujem s Macou dole a Kika s Elenou sa rozhodli, že keď to nevylezú, aspoň to dnes zlania. A tak zlaňujú krásnu, 90 metrov dlhú cestu medzi dvoma časťami vodopádu Skok, kde hučí voda a má to naozaj nádych tatranskej prírody.

Vyvážené lezenie v V. stupni UIAA

Lezenie na Anjelskom hangu je naozaj skvelé a odporúčam ho všetkým, ktorí začínajú liezť v Tatrách. Klasické cesty podľa sprievodcu, ktoré vytvorili Gálfy, Puškáš či Pochylý, sú cesty po vlastnom istení a úplne inej kategórie ako je Anjelský hang. Ten vám ponúka plynulý prechod zo skaliek na viacdĺžky v Tatrách, ktoré sú dobré odistené a štandy sú bezpečne vŕtané.

Každý si tu nájde svoje, či už ide o hrany, platne, alebo lezenie v komíne. Čo je ale nutné, je poznať techniku zlaňovania, ako aj techniku vybudovania si štandu na doberanie druholezca. My sa sem určite ešte vrátime a odlezieme všetky cesty, ktoré ponúka táto lezecká oblasť.

Zhrnutie

• Názov: Lezenie Mlynická dolina Vysoké Tatry, Anjelský hang
• Lokalita: Vysoké Tatry, Slovensko
• Turistické značenie: žltá značka
• Obmedzenie: podľa návštevného poriadku TANAP-u
• Obtiažnosť: III - VI+ UIAA
• Trvanie: záleží od cesty
• Parametre: športové cesty 27 metrov, viacdĺžky do 90 metrov
• Typ: skalné lezenie
• Možnosť parkovania/spoje: centrálne parkovisko Štrbské pleso (10 € za deň)
• Materiál: lano 60 m polovičné 2x, 2x šitá slučka, 4x karabína, reverso, rep šnúry, prilba, sedák, expresky
• Trasa: prístup ku hangu trasa zo Štrbského plesa