Kréta – dovolenka pri mori alebo turistická destinácia?

Zbožňuješ turistiku, treky, hory, rokliny, krásnu faunu a flóru, ale rodinka, frajer, frajerka, nebodaj rodičia chcú ísť na dovolenku k moru? Oboje sa pri troche plánovania dá skĺbiť a obe požiadavky sa splnia. Žeby Kréta bola práve takýmto rajom na zemi, resp. v Stredozemnom mori? Ja verím, že áno.

Čo sa stane, keď ti drahého mamina len tak spomenie, že už dlho túžia ísť s tatíkom na Krétu? Lenže nevedia po anglicky a majú strach letecky cestovať sami? V momente mi ide mysľou, ako od detstva snívam o Kréte, Minojskej kultúre, Knossoskom paláci,...

Dokonca som si aj spomenula na seminárku zo strednej školy. Na mapku, ktorú som zliepala z A4 papierov lepiacou páskou, aby som ukázala spolužiakom grandiózny Knossoský palác. Rozprávala som im, aké úžasné by bolo zažiť toto miesto 2 500 rokov pred n. l. Inak seminárka nedopadla dobre a „hate“ učiteľky si pamätám aj po 25 rokoch.


V hlave sa mi začne pomaly črtať plán, ako ukecám Kubiho na vynikajúci nápad, dať jeho rodičom ako darček na Vianoce letenky na Krétu. A my by sme sa teda „obetovali“ a išli s nimi ako sprievod.

História a hory

História a pamiatky povznášajú myseľ a naučiť sa, spoznať niečo nové, je vždy plus. Ležanie pri mori a opekanie sa na pláži nechávam na iných. Skvelá je appka mapy.cz a ani teraz ma nesklamala. Ihneď po otvorení appky zisťujem, že Kréta má najvyšší vrch vo výške 2 456 m n. m. Viac mi netreba a s Kubim vyberáme vhodný termín. Googlim priemerné teploty a začiatok mája bude, zdá sa, ideálny. Sťahujem offline mapu Kréty do appky mapy.cz a začínam si značiť turistické skvosty, ktoré by sme chceli navštíviť.

Nie je všetkým plánom koniec

Tri týždne pred odchodom si Kubi láme kostičku v pravom chodidle. Dostáva feši sadrovú papučku a moje/naše plány na veľkolepú turistiku po Kréte sa rúcajú ako domček z karát. Nakoniec nečakane 3 dni pred odletom ide sadra dole a zdá sa, že nie je všetkým turistickým plánom koniec.


Keďže sa snažím ísť naľahko a budeme spávať v hoteloch, dokážem sa zbaliť do môjho obľúbeného batoha Osprey Sirrus 24 l. Balím pár funkčných aj bavlnených tričiek, termobielizeň od Sportful, legíny, Patagonia mikinu s kapucňou, kraťasy, šiltovku, ľahké trailové topánky, hrubé a kompresné ponožky a turistické sandále. Opaľovací krém s 50+ SPF nesmie chýbať a spolu s balzamom na pery a vreckovkami ich balím do bedrových vreciek batoha.

Hory, more,... Jednoducho more hôr

Keď pristáva lietadlo v Heraklione, vidím ešte sneh v žľaboch najvyšších pohorí. Rozmýšľam, či aj skialpy som nemala zbaliť. V zime sa v tunajších horách skutočne, seriózne skialpuje a snehu tu vraj nebýva málo.


Vyzdvihujeme si objednané auto v lokálnej požičovni Anna cars. Našli sme ich po dlhom googlení požičovní na poslednú chvíľu priamo na letisku. Bez kreditky, s plným poistením, druhým vodičom a o niečo vyše stovky lacnejšie ako u konkurencie. Dostávame pomerne nové a schopné „avetko“. Mega milí a ústretoví pracovníci sú už len bonusom. Vyrážame smer juhovýchod ostrova.

Gorge a ešte raz Gorge

Históriu Kréty a slávne Minojské paláce ako Knossos alebo Phaistos pozná zo školských lavíc asi každý. Kým som nezačala plánovať turistiku a prehľadávať mapy, vôbec som netušila, čo sú „gorge“ = rokliny. Kréta je nimi doslova posiata. Jedna fascinujúcejšia ako druhá.

Samaria Gorge

Najznámejšou, resp. najviac turisticky navštevovanou v sezóne od 1. mája do 31. októbra je Samaria Gorge. Na začiatok rokliny, ktorý je vo výške 1 250 m n. m., sa dostavia plné autobusy turistov. Roklinou sa šliape väčšinou jedným smerom, a to nadol smerom k moru. Naše požičané auto by sme museli nechať na parkovisku pri vstupe do rokliny. Alebo vyšliapať od dedinky Agia Roumeli ležiacej na pobreží nahor.

Roklina je národným parkom a vstupný poplatok je 5 €. Z dedinky Agia Roumeli by sme museli ísť trajektom do Chora Sfakion. Autom priamo do Agia Roumeli sa nedostaneš. Preto sme sa rozhodli, že si nebudeme komplikovať náš pobyt a vybrali sme si iné rokliny v okolí. Ak by si sa rozhodol predsa len zažiť dobrodružstvo v Samarii, môžeš si najskôr užiť pekný kamenistý výstup na horu Gigilos (1 974 m n. m.). Na vrchole sa ti otvorí výhľad na všetky strany ostrova, najvyššie pohoria a aj na samotnú roklinu Samaria.

Aradena Gorge

Za mňa určite krajšia a menej turistami preplnená je roklinka Aradena. Nachádza sa neďaleko od Samarie. Prístupná je celoročne, bez obmedzenia hodín a bez vstupného. Ponad roklinu vedie super cool mostík postavený z drevených brvien, cez ktorý sa prechádza autom na parkovisko, kde sme nechali auto, zadarmo. Vybrali sme sa označeným chodníčkom cez „koziu farmu“ a strmo nadol na dno rokliny.

Roklina sa dá v jednom smere prejsť do 3 hodín. Pozvoľne klesá a po prekonaní pár obtiažnejších miest na prechod, štrkových polí a krásnych schodov ako do Mordoru sa dostaneme až k brehu mora. Ak by si si chcel skrátiť trasu, môžeš využiť pár odbočiek, ktoré sa nachádzajú zhruba v polovici rokliny. Na dne rokliny sme „stretli“ pár živých, bohužiaľ, aj mŕtvych kôz. Kvôli polohe zaparkovaného auta sme neschádzali až k moru, ale vyšliapali sme naspäť.


V blízkosti sa nachádzajú aj ďalšie, veľmi pekné roklinky, ako je stará cesta z Anopoli do Chora Sfakion, z Agios Ioannis alebo Anopoli k brehu mora.

Ak si milovníkom šoférovania v horskom prostredí, úzke strmé cesty s prudkými zákrutami si na Kréte užiješ naplno.

V tejto oblasti sa nachádza aj druhá najvyššia hora, Pachnes (2 543 m n. m.). Priprav sa na celodennú túru vo vysokohorskom teréne s nedostatkom vody. Rozhodne si jej zbaľ dostatok, lebo po ceste žiadnu nenájdeš. V máji ešte počítaj aj s možnosťou snehu a dennými teplotami okolo 5 - 7 °C. Na teraz nič pre nás.


Všetky cesty v tejto oblasti vedúce k moru sa napájajú na turistickú cestičku po pobreží z Agia Roumeli do Chora Sfakion vhodnou aj na bike. Odporúčam vyhradiť si na túto oblasť niekoľko dní a do sýtosti si užiť turistiku, skalnaté krásy hôr a výhľady na Líbijské more.

My sme si po turistike dopriali lokálne sladké dobroty. Pravdaže aj baklavu (aby mal Kubi srdce na mieste) a kávičku v Chora Sfakion. V mestečku sa nachádza aj pekárnička Ntourountous Sfakia, kde sme okrem baklavy objavili aj iné dobroty, ktoré ulahodia každej sladkej riťke.

Imbros Gorge

Pokračovali sme na východ od Chora Sfakion, kde sa nachádza jednoducho prístupná, celoročne otvorená krásna roklinka Imbros. Zaparkovali sme pár metrov od vstupu do rokliny a skoro ráno vybehli na výlet. Cestička dnom je veľmi jednoduchá, dostupná a prijateľná aj v teplejšom počasí. Roklina má akoby dve rôzne podnebia, pri mori suché a bližšie k horám cítime viac vlhkosti. Flóra rešpektujúca túto zmenu to potvrdzuje. Pri mori je roklina plná kvetov horských bylín (balíček sa dá kúpiť v každom obchodíku) a hlbšie v rokline ihličnaté a listnaté stromy a veľmi zaujímavá rastlina, Dracunculus vulgaris.

V totálnej hmle s viditeľnosťou 50 m pred seba vystupujem z auta oblečená do všetkého, čo som si nabalila a stále mrznem.

Ľudia roklinou chodili obojsmerne. Zhruba v strede sa nachádzajú krásne meandre vyhĺbené do skaly a skalný oblúk, pod ktorým sa snáď každý turista odfotí. Za hodinku a pol sme prešli celú roklinu až na koniec, kde sa tiež nachádza parkovisko. Dali sme si občerstvenie a vyrazili naspäť, kde nás čakalo prekvapenie v podobe výbercu vstupného, ktorý tam v čase nášho ranného prechodu nestál. Tri eurá na osobu mi trochu uberajú na nálade, nakoľko som asi nevidela viac „fakeový“ stánok, ale čo už.

Preveli kláštor a palmový lesík

Keďže sme schytali 2 dni škaredého počasia s dažďom a snehovými zrážkami nad 1 800 m n. m., môj výstup na horu Ida sa zatiaľ odkladá. Ak si milovníkom šoférovania v horskom prostredí, úzke strmé cesty s prudkými zákrutami si na Kréte užiješ naplno. Jedna taká cestička vedie aj ku kláštoru Preveli. V kláštore objavujeme pávy, oslíky, lamy a iný zverinec. Krásnu upravenú záhradu a kopu spiacich mačiek (ktorých je po celom ostrove kvantum). Múzeum, nádherný a tichý kostolík so zlatými Rolexkami? Aj toto všetko sme našli v Preveli kláštore.


Po pár hodinách neustáleho lejaku sa vyberáme na cestičku smer palmový lesík v Preveli. Prechádzame popri zaujímavom kamennom mostíku a po pár kilometroch horskej auto cestičky sa nám otvára krásny výhľad na more na parkovisku ako stvorenom pre karavany. Neutíchajúci dážď nám ale namiesto do palmového lesíka povolí vstup len do lokálnej kaviarničky Cuppa cafe, kde sa utešujeme kávou a vynikajúcimi tradičnými domácimi koláčikmi z ovčieho syra posypanými škoricou.

Výstup na horu Ida alebo Myli Gorge

Keďže si Kubi, ako som spomínala, zlomil kostičku na chodidle necelý mesiac pred naším odchodom na Krétu a sadru mu zložili 3 dni pred odletom, ani som nedúfala, že by sa so mnou vydal na akúkoľvek turistiku. V piatok 3 dni pred odletom lekár po kontrolnom röntgene skonštatoval, že kostička na chodidle akoby ani nebola zlomená a plná nádeje googlim najlepšiu trasu na najvyššiu horu Ida/Psiloritis.

Po 2 dňoch lejakov, na Psiloritise sneženia, si aj napriek tomu idem svoje a tvrdohlavo trvám na tom, že ma Kubi ráno zavezie na Lakkos Mygerou. Najvyššie miesto, kde vedie asfaltová cesta. Jeho, bohužiaľ, chytila bolesť hrdla, takže si netrúfa ísť, ani ak by bolo pekne.

Vstávame pred 6:00 a vyrážame. Krásna horská cestička so skoro novým asfaltom. Keby som nevedela, že sme na Kréte, tipovala by som podhorie Álp. Po zhruba hodinke a niekoľkých desiatkach zavadzajúcich pick-upov typu Dodge na ceste, parkujeme na obrovskom parkovisku, z ktorého vychádza najkratšia trasa na horu Psiloritis.


Do polovice bez turistického značenia po slabo prešliapanom chodníku, no zvládnuteľná do dvoch hodiniek na vrchol s prevýšením len 900 výškových metrov. Lokálne nádherne sfarbené horské kuričky vykukujú spoza kríkov a pozorujú, čo za blázna ich ruší pri rannom kŕmení. Tie isté kuričky sa nachádzajú na freske z minojského obdobia v historickom múzeu v Heraklione.

Múzeum ponúka Minojskú kultúru, nástenné maľby z paláca Knossos, kráľovské klenoty a výrobky 4 a pol tis. rokov staré.

V totálnej hmle s viditeľnosťou 50 m pred seba vystupujem z auta oblečená do všetkého, čo som si nabalila a stále mrznem. Kubi mi požičiava aj svoju mikinu a nechápavo na mňa hľadí, či mi to riskovanie za to stojí, veď tu nie je ani signál, aby sme si dali vedieť, keby niečo. V okolí sa valia obrovské oblaky, dážď je na spadnutie a zakrývajú turistickú cestičku, okolité svahy aj vrchol hory. Bude to túra „naslepo“.

Vysoká vlhkosť, silný vietor, pocitovka pár stupňov nad nulou,... nakoniec sa zmierujem s tým, že toto asi nebude deň, kedy vystúpim na Psiloritis. Kubi si hlboko vydychuje, o 100 % sa mu zlepší nálada, keď sa rozhodnem, že nejdem a nastupujem naspäť do auta. Náhradný plán?

Melidoni jaskyňa, mestečko Rethymno a Myli Gorge

Melidoni jaskyňu môžem len odporučiť. Zaparkujeme nad olivovými sadmi, niekoľko sto rokov starými, a otvára sa nám výhľad na celú dolinu. Nádherné miesto s výhľadom, kvitnúcimi oleandrami a mierne chladnou/teplou jaskyňou. Čo je pre mňa nezvyčajné, štandardne býva v jaskyni oveľa nižšia teplota. Dočítame sa čo-to o histórii jaskyne a vyrážame do Myli Gorge neďaleko Rethymna.


Parkujeme na ceste nad roklinou a pekným kamenným chodníčkom zostupujeme rýchlo na dno, kde sa nachádza potôčik. Ocitáme sa v inom svete. Potôčik zásobuje všetky rastliny v rokline dostatkom vody a naokolo sa všetko zelená. Po cestičke dole roklinou objavujeme staré mlyny a akvadukty. Všade naokolo vlhký vzduch a pocit rajskej záhrady.

Archeologické múzeum v Heraklione a tie ostatné pamiatky

Múzeum v Heraklione si nechávame na samý koniec. Odlet máme večer z Heraklionu a tento čas využívame na jeho návštevu. V múzeu sú uložené významné historické pamiatky z celej Kréty. Od Minojskej kultúry, nástenných malieb z paláca Knossos, úžasné kráľovské klenoty a výrobky 4 a pol tis. rokov staré. Celý čas v múzeu som premýšľala nad tým, ako ich vyrábali bez novodobého náradia.

V múzeu sa nachádza aj disk z paláca Phaistos, na ktorom je doteraz nerozlúštené písmo. Jediné, čo ma zamrzí, sú zatvorené pavilóny na celom 1. poschodí kvôli zimnej uzávere (v máji?!?) a plnej cene 18 € za dospelého. Konštatujem, že všetky najdôležitejšie pamiatky boli z palácov odvezené do múzea v Heraklione.


Samozrejme, počas pobytu sme neobišli ani Knossoský palác a kopu ďalších pamiatok. Knossoský palác je, nazvime to, „povinná jazda“. Pekné miesto so silnou, historickou atmosférou, avšak preplnené turistami.

Kréta ponúka oveľa viac

Ak si chceš užiť miesto plné histórie, nádhernej prírody, hôr a gréckych extra sladkých sladkostí a dezertov, Krétu v máji, či už so „svokrovcami“, alebo bez, môžem len odporučiť.


Čo ma prekvapilo? Vzduch, ktorý nevonia ako keď som v Chorvátsku pri mori, sneh na horách v máji, obľúbené auto (americký pick-up) a studené more. Kúpali sme sa len raz a za mňa na otužilca.


P.S.: Kréta toho ponúka oveľa viac. Videli sme veľa miest, najmä historických pamiatok, o ktorých nepíšem. Sú na každom kroku, pri každom väčšom mestečku, na kopčekoch, v roklinách. Rovnako je Kréta plná pláží, ktoré sú ale využiteľné skôr v lete. Pre milovníkov prírody ešte jedno odporúčanie, staré olivovníky (napr. pri Kavousi aj s krásnou kaviarničkou).

Čaute, užívajte život, spoznávajte a cestujte. Lebo to je tá najlepšia cesta k pochopeniu sveta.