Pochop horu a zahoď strach z medveďov

„Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.“ Tak znie jednoduché a pravdivé slovenské príslovie. Tak, ako sa budeš chovať k prírode, tak sa príroda bude chovať k tebe.

Som jednou z tých, ktorí si prešli istým procesom, čo sa týka pohybu v prírode a strachu z medveďov. Bolo obdobie, keď som pri každom šuchnutí lístia a prasknutí dreva na chvíľu skamenela a potom začala utekať. Doteraz sa smejem, ako sa niekedy rodinná prechádzka v lese a zbieranie hríbov zmenilo na hromadný útek z lesa. Svojou paranojou som dokázala vystrašiť všetkých naokolo.

Čím viac nachodených kilometrov po horách, tým menší strach

Nie je možné ísť na turistiku bezduchou formou a nevnímať okolie. Sledovať flóru aj faunu a takto sa to dialo mne. Postupne som sa do oblasti vnárala viac a viac. Vyhľadávala som odbornú literatúru a prahla po informáciách týkajúcich sa medveďov. Čo bolo pre mňa vždy strašiakom, to sa stalo vášňou.

Prvé stretnutie a prekvapivý koniec

K prvému stretnutiu s macom došlo v Západných Tatrách pár rokov dozadu. Nebolo to zoči voči, maco vedel o mne skôr, ako ja o ňom, tak už som len zazrela hnedý kožuch bežať kosodrevinou. Bola som prekvapená sama zo seba, že mi nenapadlo vziať nohy na plecia. Tento zážitok ma uistil v tom, že medveď asi nebude mať záujem stretnúť sa so mnou.

Nasledovali ďalšie situácie, kde sme buď medveďa cítili, zazreli, alebo našli len pozostatky z tráviacej sústavy. Pre mňa, mimochodom, veľmi obľúbená činnosť, preskúmať, čo maco práve v ten deň jedol. Je zaujímavé, ako sa farba hmoty mení podľa ročného obdobia.


Niekedy premýšľam, koľko medveďov videlo mňa. Pre mňa je toto zviera neskutočne fascinujúce a tajomné. Pri svojej veľkosti vie byť ako lesný duch. Pozoruje z diaľky a vyhodnocuje situáciu. Vníma, čo je pre neho nebezpečné a vyhýba sa stretnutiam, ktoré by ho mohli ohroziť.

Vyhroteným situáciám sa vyhýbam

Vždy je potrebné mať na pamäti to veľakrát opakované: „V lese sme len na návšteve.“ Nechodiť zbytočne do húštin mimo chodníkov a keď sa nachádzaš v húštine, radšej daj o sebe vedieť. Ja si v týchto momentoch začínam pospevovať. Moje okolie túto situáciu vníma s dávkou „nepochopenia“ (netuším prečo).

Fajn nápad je aj rolnička, píšťalka, potlesk, atď... Zatiaľ som teda nevidela exkrementy s týmto náčiním, to znamená, že medveďa tým neprilákaš, ale odplašíš.

Stretnutie medveďa neznamená automatický útok

A keď už dôjde na to, že mu naozaj skrížiš cestu, skús zachovať chladnú hlavu a hlavne nevoliť útek. V tomto momente ťa medveď začne vnímať ako korisť a je vymaľované. Z tohto merania síl s určitosťou nevyjdeš ako víťaz...

Je fajn brať do úvahy aj obdobia, kedy môžu byť medvede viac nervózne, a to po zimnom spánku, keď sú vyhladované, alebo v čase medvedej ruje od apríla do júla. Do lesa tiež nechoď zbytočne v skorých ranných a v neskorých večerných hodinách.

Skvelou barličkou pre pokoj v duši je bear sprej.


Je mi veľmi ľúto, že ľudia opúšťajú prírodu kvôli strachu. Hlava je brzdou mnohých krásnych zážitkov. Ak miluješ prírodu tak ako ja a túžiš dosiahnuť veľa turistických cieľov, zober si niečo aj z tohto článku. Na Slovensku existujú aj rôzne exkurzie týkajúce sa osvety tejto problematiky. Ja som sa jednej takejto zúčastnila a vrelo odporúčam. Tu sa riadim heslom: „Čím viac vedomostí a skúseností mám, tým menej sa bojím!“.

Tak hore zdar! Vidíme sa v lese.