Po stopách amerických národných parkov – Yellowstone a Grand Teton

Kto by nepoznal Yellowstone z rozprávok o medveďovi Yogim? Nám však jedlo neukradol a boli sme v úžase asi každé 2 až 3 km cesty.

Ešte počas nášho pobytu v Amerike sme si jeden týždeň dali voľno od práce a vtesnali sme sa do nášho minivanu Chrysler a odišli smer Yellowstone za zážitkami. Tu sme v menšom okúsili pravý americký roadtrip, zážitok, ktorý sa s nami bude ťahať asi veľmi dlho. Na epické roadtripy sme si už zvykli – však si stačí pozrieť našu cestu po Kanade.

V dnešnej časti sa zo zázemia v Black Hills v Južnej Dakote presunieme cez štát Wyoming až do Yellowstonu (takmer na hranicu štátu Montana). Len tak pomimo si dáme Národný park Grand Teton (alebo americké Vysoké Tatry). Poďme na to, smer gejzíry.

Cez nehostinný Wyoming až k prvým prieduchom

Wyoming je nevýrazný štát. Teda okrem toho, že sa tu v jednom rohu štátu nachádza Yellowstone. Príroda je nehostinná, no aj tak ponúka mnohé prírodné monumenty. Napríklad taká Devil's Tower je jedným z ikonických monumentov v Amerike. Bežná príroda je tu ako z cowboyského filmu, takmer púšť a takmer rovina. Je to jeden z najmenej ľudnatejších štátov.

Na obrovských plochách nie je doslova nič. Aj napriek tomu tu však žije veľa indiánov. Ak chcete vedieť, aké to cca vo Wyomingu je, pozrite si film Wind River. Len aby som to dokreslil, tak keď sme tadeto šoférovali, navigácia ukazovala, že najbližšie odbočenie doprava je po 250 km, a ono naozaj bolo... ale po 250 km úplne rovnej cesty.


Míňame mestečko Cody, ktoré je akoby vystrihnuté z westernové filmu a mierime k „bráne“ Yellowstonu popri Buffalo Bill Reservior.


Prejdeme cez búdky, kde nám skontrolujú platnosť vstupnej karty, dajú nám mapy, odporúčania a sme v Yellowtone! Aj s prvými prieduchmi horúcej pary.


Heh, inak aj tu majú suché stromy... a mŕtve kravy v potoku.

Drive thru národný park

No poviem vám, ako funguje národný park v Amerike. Nájdeš atrakciu, postavíš k nej cestu, vystaviaš mega parkovisko a záchody a nakoniec pustíš ľudí. Takzvané drive-thru. Pre naozaj odľahlé miesta postavíš nejaký boardwalk.


Yellowstone je jeden z najväčších supervulkánov na svete, ktorý čaká na prebudenie, a ak sa prebudí, sme stratení. Naozaj, celý svet. Celá oblasť doslova vrie a človek tu cíti, že chodí po niečom naozaj zvláštnom. Je asi jedno, kde sa cca nachádzate, vždy máte na dohľad nejaký stĺpec stúpajúcej pary, ktorá vychádza z divne sfarbenej vody alebo šedého bahna. Fauna je tu tiež veľmi unikátna, prvýkrát sme tu uvideli aj majestátneho bizóna. Ďalšia zastávka pre nás však bol Grand Canyon of Yellowstone.


Druhý deň ráno vstávame takmer do mrazivého rána. Čas dať ponožky do sandálov!


Navštevujeme aj „mamutie horúce pramene“. Vyzerá to tu ako niekde v Grécku, žeby Mykonos?


Aj toto dokáže sila prírody.


Poznáte film Alvin a Chipmunkovia? Aj tí tu boli.


Večer zakončujeme v mega super kempe opekaním marshmallows.

No jó, je to pekné

Nasledovať bude úplný prehľad jazierok rôznych tvarov, farieb, teplôt a veľkostí, aké môžete v Yellowstone vidieť. Podotýkam, každá oblasť ležala pri ceste. Verím však, že mnoho prírodných bohatstiev je bežným turistom stále ukrytých aj tu.

Posledný deň v Yellowstone sme už mali polovicu veľkého okruhu po parku za sebou. Totiž cez park vedie mnoho ciest, ale jedna hlavná tvorí v podstate okružnú jazdu po najväčších atrakciách. Posledný deň sme si vyhradili na najväčšie atrakcie, ktoré sa tu objavujú jedna za druhou.


Popri farebných jazierkach sa môžete prechádzať len na presne vyznačených miestach. Nechcete totiž spadnúť do dutín, ktoré sú tu ukryté pred zrakmi ľudí.


Miesta, kde sa nachádza gejzírov naozaj veľa, veľmi ľahko spoznáte. Nerastie tu totiž veľa rastlín.


Najkrajším miestom na ceste (s najväčším parkoviskom), je Grand Prismatic Spring, množstvo farieb spolu so samotným rozmerom jazera je neuveriteľný. Voda sa valí z útrob zemského vnútra a derie sa na povrch, kde za sebou necháva bubliny a stĺp stúpajúcej horúcej pary. Stačí sa len dívať s otvorenými ústami.


Farbičiek na jazierkach tu bolo neúrekom, okrem klasickej oranžovej sa tu dala nájsť aj žltá či dokonca zelená. Každá farba odráža typ baktérií, ktoré vo vode žijú (ale aj chemické zloženie vody).


Svoju púť tu končíme pri ikonickom gejzíre Old Faithful, ktorý vystrekuje s presnosťou ako švajčiarske hodinky. Hodinky by ste si ale mohli nastaviť aj podľa davov, ktoré sa tu schádzali. S polohou na začiatku parku bola táto atrakcia vyhľadávaným miestom pre turistov. Zaujímavá bola aj architektúra reštaurácie, ktorá pri ňom stála. Niekto sa s týmto dizajnom naozaj vyhral.

Musím však povedať, že ku koncu nás pozeranie sa na farebné jazierka prestalo baviť. Mnohé miesta sme jednoducho obišli, boli jedno ako druhé. Čo sa môže vyrovnať jazeru Grand Prismatic Spring....


Yellowstone zanechal hlboký dojem. Človek by ani nepovedal, ako sa môže krajina znenazdajky odlíšiť, prekvapiť a o tom to tu presne bolo. My však smerujeme na južnú hranicu parku, aby sme sa stretli s vysokými kočiarmi parku Grand Teton.

Nečakané Grand Teton

Grand Teton, známe najmä lyžiarskou dedinou Jackson Hole, je nenápadným susedom Yellowstonu. Park tvorí dominantný hrebeň hôr dlhý niekoľko desiatok kilometrov. Vysoké horské štíty s hlbokými dolinami a početnými jazerami sú už na pohľad iné ako Yellowstone.

Nachádzame sa vo vyššej nadmorskej výške. Pod horami je sucho. Na horách sa nachádzajú ihličnaté lesy. Krajina ako z obrázku. Prichádzame už večer a narýchlo hľadáme kemp, našťastie sa nám ho podarí nájsť, ale len veľmi tesne na poslednú chvíľu.


Ráno bolo už ale o niečom inom a my sa zobúdzame... kde? V Tatrách? To je sranda, či čo. Ale naozaj, vidíte tam Gerlach?


Keď sme tak blízko pri kopcoch, nedá nám to neísť na ne. Veľmi nepripravení a bez vybavenia sa tak vydávame na túru. Zdolávame okolo 1 000 metrov prevýšenia, kým sa dostaneme k horskému jazeru. Veľmi mi to tu pripomína Tatry.


S nadšením zisťujeme, že sa nachádzame vo výške niečo pod 3 000 metrov, to by nám asi nedalo, aby sme sa nedotkli tejto pomyselnej hranice. Po dovŕšení pomyselnej hranice 3 000 m však ďalej nepostupujeme, a tak bez výhľadu smerujeme dole.

Cesta dole však bola veľmi výživná. Skrížila nám ju medvedica s dvoma medvieďatami, čo bola dosť ošemetná situácia. Bol to však medveď čierny s rozmermi stredného psa, a tak som sa veľmi nebála. Medvedicu sme nechali v pokoji prejsť cez chodník. Našťastie medvieďatá neboli príliš zvedavé.

O pár metrov ďalej sa však dostávame do trochu nebezpečnejšej situácie. Tentokrát nám cestu skrížila sobica so sobíčaťom. O soboch je známe, že sú v prítomnosti svojich mladých agresívne. Sú vraj nebezpečnejšie ako samotné medvede. Tu už sme veľmi opatrní a dokonca sa sťahujeme naspäť po chodníku, kým tento zvierací pár neprejde chodník v dostatočnej vzdialenosti. Zvyšok cesty už zver nestretávame.


S Grand Tetonom sa lúčime, nakoľko na väčšie túry nemáme čas a musíme sa vrátiť späť do roboty a civilizácie. Tak niekedy nabudúce...


V ďalšej epizóde smerujeme do púštnych krajov!

Minulá epizóda: Po stopách amerických národných parkov – Black Hills