Ako si naplno užiť 3 dni v Dolomitoch

Poď sa pozrieť, čo sa dá stihnúť za pár hodín v talianskom horskom masíve.

Rýchlovka v Dolomitoch, vášeň a bláznovstvo dobrodruha vie stvoriť bláznivý plán. Čo mám na mysli pod pojmom bláznivý plán? V skratke: cesta – túra, túra, túra – cesta. Necelé 3 dni v Dolomitoch, zato čas vyťažený na maximum.

1. deň: Nenáročnou ferratou na vrchol Paternkofel

O polnoci vyrážame zo Slovenska a presúvame sa do oblasti Tre Cime, v pláne máme výstup nenáročnou ferratou na Paternkofel. Auto nechávame na parkovisku Auronzo di Cadore a autobusom za 10 € sa prepravíme k chate Auronzo. Je 10:30 a začíname výstup.


Širokým chodníkom po rovinke sa dostávame k chate Lavaredo. Konečne prichádza stúpanie do sedla Forcella Lavaredo, odkiaľ je prvý výhľad na známy masív skál Tre Cime. My sa im obraciame chrbtom, vystúpame pár výškových metrov, kde nastupujeme na začiatok ferraty De Luca – Innerkofler.

Symbol Dolomitov sme mali v plnej kráse.

Tu je najlepšie miesto si dať ferratový set pred prvým tunelom. Chodník vedie exponovanými rímsami, tunelmi (pribaľ čelovku) a oknami. Strmé zrázy, kolmé steny a výhľady doďaleka som si užívala na 110 %. Neopísateľná krása celej trasy až na vrchol. Náročnosť len po B/C, takže vhodné aj pre začiatočníka.


Vrchol Paternkofel (2 744 m n. m.) je dosť široký, a tak sme si tu spravili prestávku na obed a kochali sa výhľadmi. Počasie bolo super, pod mrakom, ale na poobedie hlásili možné zrážky až búrku. Ako sme začali schádzať z vrcholu, natrafili sme na dvojicu Slovákov, milé stretnutie. Pokračujeme do sedla Forcella del Camoscio a odtiaľ krátkou ferratou a tunelmi na chatu Antonio Locatelli.


Tu sa nám otvorili nové pohľady na Tre Cime. Symbol Dolomitov sme mali v plnej kráse. Dali sme si niečo málo pod zub, vtáky nám kradli jedlo. Pre zhlukovanie oblačnosti sme sa však museli pobrať ďalej. Naspäť do sedla Forcella Lavaredo viedol široký chodník, pre istotu vyťahujeme nepremokavé veci kvôli čiernote, ktorá prichádzala spoza Tre Cime. Našťastie, padlo len zopár kvapiek a oblačnosť sa ťahala iným smerom, ako sme schádzali k autobusu, ktorý nás odviezol späť na parkovisko.

2. deň: Výstup na vrchol Tofana di Rozes

Presúvame sa cca 50 km, kde začiatok túry je od chaty Angelo Dibona. Hneď na začiatku sa rozdeľujeme, jedna skupina ide exponovanou ferratou Via Giovanni Lipella a druhá po značenom turistickom chodníku. Ferrata je obtiažnosti po C/D a dĺžka výstupu na vrchol je cca na 8 - 9 hodín (zdokumentovanú ju nájdeš v tomto článku a videu). Preto treba zhodnotiť svoje schopnosti.


Tentoraz som si vybrala výstup bez ferraty. Nástup bol pre mňa krutý, vysoká teplota a sálavé slnko moje telo robí nemožným, a to je len 9:00 ráno. Náš prvý cieľ bolo vystúpať 600 výškových na chatu Giussani. Išli sme jeden cikcak za druhým, no ako sme naberali vyššiu výšku, teplota sa dostávala pre mňa na funkčnú prevádzkovú teplotu.


Chodník k chate bol opäť široký s minimom sute. Chata bola krásna, ako zvonku i zvnútra. Prezliekli sme sa do suchého a pokračovali sme k vrcholu. Pohľad od chaty na Tofanu bol veľmi zaujímavý, prišlo mi to strašne ďaleko.

Prechádzame dve snehové polia a za nimi sú už len skaly a suť. Orientujeme sa podľa modrého sprejového značenia na skalách. Našlo sa zopár miest, kde sme museli liezť po skale a dávať tak ešte viac pozor. Opäť nám hlásili zhoršenie počasia na poobedie, zhlukovanie oblačnosti ma upozornilo si pozrieť aktuálny stav a vývoj počasia. Našťastie, čiernota nás mala obísť, tak sme pokračovali hore.


Výškové metre sme naberali rýchlo, ale pri pohľade na vrchol mi to prišlo akoby sa mi vzďaľoval. Cca vo výške 3 020 m n. m. sa dostávame na miesto, kde končí ferrata, a už sa ide šotolinou k vrcholu posledných 300 výškových. Skontaktujeme sa s partiou, ale stále sú ďaleko. Pokračujeme ďalej strmým svahom a konečne sme na vrchole. Zatiaľ môj najvyšší dosiahnutý vrchol Tofana di Rozes (3 225 m n. m.).


Výhľady sú neskutočné, krajšie, ako som mala z Piz Boe. Vidím všetky vrcholy, ktoré som zdolala minulý rok. Scenéria výhľadov naozaj prekrásna na všetky svetové strany. Vrchol je široký, čiže sa tu zmestí dostatok ľudí. Nejaký čas sme tu pobudli s nádejou, že druhá skupina príde na vrchol, ale márne. Tak volíme ísť už dole.

Neviem, kde skôr pozerať, či pod nohy, alebo na zeleň, ktorá ma obklopila.

Zostup ide pomerne rýchlo, ale musíme byť ešte viac opatrní, nakoľko šotolina sa stále zosúva pod nohami a k tomu z topiaceho sa zvyšného snehu sa tvoria klzké miesta až vodopádiky. V diaľke spozorujeme druhú skupinu, ktorá ešte len skončila ferratu, tak im kričíme, koľko to majú na vrchol. My pokračujeme k chate svižným tempom. Na chate sa najeme a chvíľu zrelaxujeme, v diaľke sa opäť tvorí veľká oblačnosť.


Zdvíhame sa a už len cikcakmi na parkovisko. Trošku sme si aj pobehli, nakoľko čierňava sa zlúčila priam do temnoty, ale napokon opäť zmenila, našťastie, smer. Na chate sme oddychovali, pokým druhá skupina prišla o 1 a pol hodiny neskôr.

3. deň: Turistika v oblasti Misurina

Začíname na parkovisku ako v prvý deň s rozdielom, že túru začíname už odtiaľto. Cieľ je chata Fonda Savio a spraviť okruh cez sedlo Forcella di Rinbianco.


Nástupovka je previerka po dvoch aktívnych dňoch. Strmý svah, ktorý nemá konca a opäť treba nastúpať 600 výškových. Útecha je v rozmanitosti fauny a flóry, ktorá tu je v najväčšom rozkvete. Slnko opäť páli, tričká sú viac mokré ako suché. Dostávame sa na prvú rovinku, kde sa nám otvoria pohľady na náš prvý cieľ. Cesta k chate už ide miernejším stúpaním. Celkom rušná oblasť, kde badáme samých lezcov.


Na chate si užívame nové výhľady, dáme niečo pod zub a zo sedla Passo dei Tocci zostupujeme zaistenou cestou strmo dole. Tu sa nám naskytá pohľad na Tre Cime z úplne iného uhlu. Zostúpime niečo cez 200 metrov a dostaneme sa k sedlu Forcella Rimbianco, tu si spravíme prestávku na jedlo. Výhľady sú tu úplné iné, do hlbokej doliny s dominantnými priľahlými štítmi.


Cesta dole vedie opäť strmo dole, niečo cez 400 metrov klesania k jazeru Lago Antorno. Neviem, kde skôr pozerať, či pod nohy, alebo na zeleň, ktorá ma obklopila. Dnešná „ľahká“ túra bola so všetkým, čo tak milujem na turistike. Pri jazere sme sa nezdržali, po asfaltke k parkovisku to bolo už len 1 km. Prezliekli sme sa a šup ho 700 km domov.


Tri dni náročné na regeneráciu s nedostatkom spánku boli bláznivo skvelé. Toľko endorfínov, čo som zažila za krátky čas, by som nemenila za nič a opäť by som šla do takéhoto typu výletu.

Zhrnutie

• Názov: 3-dňový trip v Dolomitoch
• Lokalita: Oblasť Tre Cime, Misurina, Dolomity
• Značenie: prehľadné značenie
• Obmedzenie: žiadne
• Obtiažnosť:
  1. deň: 3/5,
  2. deň: 4/5,
  3. deň: 2/5.
• Trvanie:
  1. deň: 6:00 hod.,
  2. deň: 7:30 hod.,
  3. deň: 3:50 hod.
• Parametre: 1. deň: 12 km/stúpanie 618 m, 2. deň: 12 km/stúpanie 1200 m, 3. deň: 9 km/stúpanie 647 m
• Typ: vrchol, ferrata, okruh
• Možnosť parkovania/spoje: 1. aj 3. deň: parkovisko Auronzo di Cadore - platené, 2. deň: parkovisko pri chate Angelo Dibona - zadarmo
• Mapka a GPX: 1. deň, 2. deň, 3. deň.