Reportáž: Behaj lesmi Čičmany – „Lesnícka 11“ v rozprávkovom lese s bleskami v pätách

Keď sa povie Čičmany, každý si vybaví maľované domčeky, ja si vybavím Behaj lesmi.

Sviatok behu v Čičmanoch už tradične patrí podujatiu Behaj lesmi. O tom, že táto akcia sa teší veľkej obľube, svedčí aj počet bežcov na štarte. Tento rok sa rekordne prihlásilo 1 400 účastníkov. Na výber bolo množstvo trás, z toho 3 detské a 3 pre dospelých.

Podujatie, ktoré sa odohrávalo priamo v srdci malebnej dedinky Čičmany, vyhľadávajú už tradične rodiny s deťmi, začínajúci bežci, pokročilí a aj tí vytrvalí.

Nabitý program a športový deň pre celú rodinu

Areál bol k dispozícii od deviatej hodiny rannej, bežci si postupne vyzdvihovali štartovné čísla, poprípade bola možnosť registrácie aj priamo na mieste. Dopoludnie bolo určené najmenším bežcom. Od obeda začínali kategórie pre dospelých.

Charitatívny beh JOJ šport run prišiel na rad ako prvý. Je to nesúťažná disciplína, ako stvorená pre začínajúcich bežcov. Je dlhá 4 km a nastúpate počas nej cca 69 m. Krátko po trinástej hodine štartujú bežci na 21 km trať s prevýšením 594 m. No a prichádza môj beh „Lesnícka 11“ - trať dlhá 11 km s prevýšením 325 m, ktorá pre veľký záujem účastníkov bola rozdelená na 2 vlny.

Môj cieľ je nedobehnúť posledná

Viem, že teraz sa množstvo bežcov chytí za hlavu. Keďže doteraz som behávala skôr pre potešenie a až tento rok som sa rozhodla pretekať na tratiach, ktoré majú viac ako 10 km. Nemala som zatiaľ žiadne rýchlostné ciele. Čo som už však stihla na sebe odpozorovať, je, že trail mi sedí viac.

Tréning vs. ostrý štart

Už po predchádzajúcich skúsenostiach viem, že dôležité je neprepáliť. Na pretekoch Behaj lesmi sa mi páčia hlavne spoločné rozcvičky a euforická atmosféra na štarte. V pozadí znie skladba od Vangelis -Conquest of paradise, do ktorej dav tlieska až do štartovacieho výstrelu. Ja bežím v 2. vlne, čiže na štart sa staviam po pol druhej. Hľadám si miesto niekde v strede skupiny.

Úvod pretekov cca 500 metrov bežíme po asfalte. Hlavou mi ide: „Hlavne sa nedaj strhnúť tempom najrýchlejších.“ Sledujem hodinky a vidím, že som krátko po úvode v červených číslach, chápem, takto to po štarte väčšinou mávam. Adrenalín robí svoje.

Prichádza prvé stúpanie, ktoré postupne preveruje bežcov

Bežím si svoje a vidím, že nie som na tom zle. Mám rada pocit, keď niekoho predbehnem, veď pochopiteľne, kto nie. Mierne prevýšenia striedajú rovné úseky. Obloha nad nami tmavne a prichádza prvé hrmenie. Občas spadne aj nejaká tá kvapka, čo je super osviežujúce. Poľnou cestou sa dostávame hlbšie do doliny.

Počas rýchleho zbehu som dosť spolubežcov obehla, čo mi dodalo sebavedomie a silu vybehnúť aj posledný kopec.

Zhruba na 3. kilometri sa nachádza rýchlostná prémia na úseku 150 metrov. Na chvíľu sa vo mne prebudí súťaživosť, tak odbehnem cca 50 metrov v rýchlom tempe a zistím, že ak chcem dobehnúť do cieľa, toto riskovať nebudem. Po rýchlostnej prémii prichádza tá príjemnejšia časť, a to občerstvovacia stanica s vodou, iontovými nápojmi, ovocím a niečím sladkým. Vzhľadom na množstvo ôs v okolí sa len napijem a bežím ďalej.

Výškové metre a búrka naberajú na intenzite

Prechádzame do tmavšieho hustého lesa a bežíme zvážnicou. Časom beh prechádza do kroku aj keď tempo sa nemení, ale menej to bolí. Napriek stúpaniu a dažďu sa cítim fajn a stále vládzem. Jediné, čo mi uberá silu, je strach z bleskov, ktoré sú všade okolo nás. Snažím sa v hlave prepočítavať od blesku do hrmenia, ako ďaleko sa od nás nachádzajú. Keď zistím, že sa už blýska aj hrmí naraz, zvyšujem tempo a snažím sa držať len v skupinke. Neviem prečo, ale dáva mi to pocit bezpečia.

Po výživnom stúpaní prichádza prvý zbeh. Cesta je premočená a dosť sa šmýka. Mám radšej beh do kopca ako z kopca, no v tomto momente si uvedomujem, že mi to ide fajn aj dole kopcom. Nič ma nebolí, len bežím von z búrky. Všade navôkol hmla a tmavé mraky, ktoré sa zasekli nad nami a skúšajú naše mentálne nastavenie.

V tomto tempe bežím cca 5 km, až sa opäť dostávame po okruhu opäť na občerstvovaciu stanicu, na ktorej už nezastavujem, len bežím, veď nakoniec vodu si nesiem aj so sebou v novom bežeckom opasku CamelBak, ktorý som si kúpila tesne pred pretekmi a nechala som sa inšpirovať aj testom na MTHIKER. Samozrejme, splnil moje očakávania a som spokojná. V tomto teple je to prijateľnejšia verzia oproti bežeckej veste.

Cieľ si musíš zaslúžiť

Nečakane sa predo mnou zjavuje kopec, s ktorým som už naozaj nerátala. Počas rýchleho zbehu som dosť spolubežcov obehla, čo mi dodalo sebavedomie a silu vybehnúť aj posledný kopec. Podľa štartových čísel si všímam, že som obehla aj pár ľudí z prvej vlny. Veľkú silu a povzbudenie dodávajú dobrovoľníci premočení do nitky, ktorí vytrvalo stoja v daždi a od srdca povzbudzujú. Občas mám chuť zastaviť a vzdať im poklonu.

Svetlo na oblohe a na konci tunela

Už ho vidím, horizont. Potom prichádza posledný zbeh až do dediny, totálne premočený a šmykľavý. Tu sa vo mne prebúdza strach z pádu a zo zranenia, keďže už mi blesky nešľahajú za zadkom, tak spomalím. Obehne ma zopár pretekárov z 21 km trate. Maľované domčeky sa približujú a čaká ma posledný úsek, cieľová rovinka. Tam zo seba aspoň pre fotku vydávam posledný pokus o rýchle tempo a som v cieli. Som prekvapená a šťastná. Uvedomujem si, že mám ešte čo trénovať. Vytrvalosť by bola, len treba zapracovať na rýchlosti.


Môj cieľ „nedobehnúť posledná“ je splnený. S časom 1:17:04 budem ďalej pracovať. Podujatie Behaj lesmi opäť nesklamalo, aj napriek veľkému množstvu účastníkov bola akcia z hľadiska organizácie zvládnutá perfektne. Celú fotogalériu aj výsledky z pretekov nájdete na stránke organizátora.