Behať či nebehať – z nuly na 10 (časť 9.)

S úsmevom na tvári a bez boľavých kolien - aj tak sa dá dopracovať k 10 km behu.

Kedy sa z človeka stane bežec? Keď dokáže ubehnúť x km alebo x hodín? Keď každý týždeň ubehne x km? Alebo keď si po prvom behu povie, že sa teší na ďalší? Na august bol môj plán odbehnúť 10 km… a podarilo sa! A ani to nebolelo. Je teda zo mňa oficiálne bežec? Ale poďme pekne poporiadku.

Aj na dovolenke?!

Môj august začal zážitkom na celý život. Teda rovno dvomi. Podarilo sa mi získať lístky na koncert Taylor Swift, a to hneď na dve noci. To však znamenalo mierne komplikácie v mojej výzve, a tak som vedela, že sa opäť pár dní budem musieť uspokojiť s menším výkonom. Samozrejme, normálny človek by si tieto dni urobil voľno, no moja výzva mi tú možnosť nedáva – avšak ja si dávam možnosť poľaviť.

Po 8-hodinovej nočnej ceste autobusom sme sa s kamarátkou veľa nevyspali, a keď sme dorazili, išli sme hneď na výlet do ZOO. Okolo obeda, keď sme zo ZOO odišli, mi hodinky ukazovali niečo cez 10 tisíc krokov. A to sa deň vlastne len začal.

Na beh som si vyhradila 5 minút na našom ubytku a pripadala som si ako blázon. Pýtala som sa sama seba: „Prečo som si zvolila práve túto výzvu?“ Bola som totálne grogy a plná adrenalínu zároveň. Bolo mi úplne jedno, koľko krokov či metrov hodinky po tých 5 minútach ukážu, pretože sme sa pomaly začínali chystať na koncert.


Môj plán bol zapnúť si počas koncertu aktivitu na hodinkách, no moja myseľ bola úplne inde. A tak ako svedectvo úžasnej noci musí stačiť niečo cez 24 tisíc krokov na mojich hodinkách. Samozrejme, neberiem to ako súčasť behu.

Túto noc sme sa už vyspali dobre, no stále som bola vyšťavená. Preto som si opäť nastavila 5 minút na hodinkách a nič viac neriešila. Príde mi vtipné, že som si vravela, že si vo Varšave dám aspoň 1 - 2 km po vonku, že si obehnem ulice. Haha.

Druhú noc som si už aktivitu zapla… spomenula som si na ňu síce až asi po 15 minútach, ale nevadí. Ako aktivitu som na hodinkách zvolila tanec, a tie mi potom zahlásili cez 9 tisíc krokov. Samozrejme, tieto údaje nie sú 100 %, keďže som stála na svojom mieste a skákala a spievala, ale aspoň ako info je to zaujímavé.


Tretí deň sme ešte obehali Varšavu a večer cestovali domov – ďalších 5 minút som si teda nastavila v noci, počas prestupu v Krakove. Z Varšavy sme vyrazili 18:30 a v Novom Meste nad Váhom som bola 7:14… šialené. Celý deň som potom dospávala (keďže v buse ani vlaku to veľmi nešlo) a až večer som si opäť nastavila 5 minút.

Úspechy iných nás majú motivovať - naše by nás nemali demotivovať len preto, že sú v porovnaní menšie.

Prečo zdieľam celý tento výlet, aj keď som na ňom veľa nenabehala? Z jednoduchého dôvodu – taký je život! Tieto články píšem pre ľudí ako ja, začiatočníkov a tých, ktorí potrebujú trošku motivácie. Sama na sebe cítim, že tieto slabé dni sú pre mňa demotivujúce, preto vidieť niekoho, kto to berie športovo a s nadhľadom, je osviežujúce. Ako som spomínala aj v predošlých častiach – nie vždy sa dá ísť na 100 %, no aj 10 % je viac ako 0.

Múdra matematika a výlet za nami – poďme sa pozrieť na zvyšok môjho augusta.

Mohlo to byť aj skôr?

Po mojom výlete som sa cítila dobre a odhodlane. Nabitá dobrou energiou zo skvelých koncertov som mala „desinku" na dohľad. Utorok 6. 8. sa trošku ochladilo a ja som si na hodinkách nastavila cieľ 8 km. Povedala som si, že to vezmem zľahka – vždy keď mi hodinky zahlásia odbehnutý km, spomalím na pomalší beh alebo rýchlu chôdzu.

Na nejakom 4. km som sa cítila veľmi dobre. Hrala mi fajn hudba, vetrík pofukoval a ja som si povedala, že keď dám 8, to už rovno môžem dať 10. A presne to som aj urobila. Za 1 hodinu a 17 minút som domov prišla s krásnymi 10,37 km. Priemerná rýchlosť 7:26/km.


Doma som pri strečingu začala premýšľať nad tým, prečo som takéto niečo neurobila už skôr. Už dávno som mohla behať 10 km behy a cítiť sa super… Či nie? V hlave mi behali výkony známych aj neznámych, ktoré som videla na nete. Niektorí sa k 10 km prepracovali aj za 2 - 3 mesiace… Ale ja sa predsa nikam neponáhľam. Mám celý rok na to, aby som sa posunula z 0 km na akékoľvek iné číslo.

Od novembra som sa dokázala pomaličky a postupne prepracovať na 10 km, a to bez toho, aby ma čokoľvek pri behu či po ňom bolelo. A to je veľký úspech sám o sebe.

Mohla som pokojne pritvrdiť aj skôr, mohla som posledné mesiace odbehnúť aj 5 km každý deň… a niekomu by sa aj to mohlo zdať málo. Ja som však na seba neuveriteľne pyšná – nielen kvôli tým 10 km, ale kvôli tým deviatim mesiacom, ktoré mám za sebou.


Chcem teda len pripomenúť komukoľvek, kto sa snaží s niečím začať či sa v niečom zlepšiť (a aj sama sebe) – každý máme vlastnú cestu, vlastný život a vlastné ciele. Úspechy iných nás majú motivovať k vlastnému zlepšeniu, no naše úspechy nás nemajú demotivovať len preto, že sú menšie v porovnaní s inými. Dáva to zmysel? Dúfam, že áno.

Ako mi to išlo v auguste?

August som mala dosť nabitý. Každý víkend som bola na nejakej akcii a podarilo sa mi mať aj nejaké zdravotné problémy, takže ako vždy – brala som to zľahka. Keď sa mi dalo, pritvrdila som, keď nie, stačil mi kilometrík. Za celý august som odbehla 73,44 km, pričom 10 km som stihla dať 2-krát.


V septembri som teda pripravená na 10 km beh a teší ma, že viem, že ho zvládnem. Bola by som rada, keby sa mi podarilo dať ho pod 1 hodinu, no ak sa mi to nepodarí v septembri, určite si na tom máknem do konca mojej výzvy.

A do konca mi ostávajú 3 mesiace – čo s nimi? September bude stále o tréningu na spomínaný 10 km beh. Október a november budú snáď chladnejšie a snáď ma to bude lákať na dlhšie behy. Čo by však bolo pekným záverom môjho roka s behom? To si ešte nie som istá. Na chladnejšie dni sa však veľmi teším!

Babské okienko – umyť či neumyť?

V dnešnom babskom okienku by som rada spomenula môj nedávny článok o čistení topánok. Najmä teraz v lete, nech už beháš akokoľvek často a akokoľvek dlhé behy, padne vhod očistiť si topánky. Je veľmi teplo, takže o to viac sa potíme nielen my, ale aj naše nôžky. Treba sa preto vedieť postarať o naše topánky a ich hygienu a čistotu.

Ešte stále bežíme

„Desinka" je teda na mojom zozname odfajknutá! Ktovie, na aké číslo sa odhodlám vyšplhať do konca tejto mojej výzvy... A kedy sa teda z človeka stane bežec? Mne to stále príde ako titul, ktorého nie som hodná, no snažím sa sama sebe vysvetliť, že po dosiahnutí tej 10-ky by som si to už mohla pripustiť.

Veľmi ma teší dostávať správy od tých, ktorých som aspoň trošku motivovala, aby dali behu šancu. Namotala som aj najlepšiu kamarátku, ktorá so mnou behala, keď som ju bola pár mesiacov dozadu navštíviť a mám radosť, keď vidím jej aktivity na Strave. Pre mňa je bežec každý, kto si raz zabehne a aj napriek diskomfortu a nechuti si povie, že si to dá znova. Kedy ste si vy prvý raz povedali, že ste oficiálne bežcom?