Lezecké poklady schované v Žďárských vrchoch

Husté ihličnaté lesy, vysoké žulové vežičky a malebné dedinky v údolí. Zažite so mnou čaro českých Žďárských stien a nájdite inšpiráciu, kam sa vybrať najbližší víkend.

Kde bolo, tam bolo, v jedno krásne lezecké popoludnie ma kamarátka začala vábiť na česko-slovenský ženský horolezecký zraz. Mal sa odohrať v pre mňa dovtedy neznámych Křižankách na Vysočine, a údajne mal zaručovať perfektnú horolezeckú partiu a nádherné okolie. Slovo dalo slovo a čoskoro som sa už upísala ako účastník bez toho, aby som čo i len tušila, na aké skalky sa to vydávam.

O pár dní neskôr som začala poctivo googliť a zistila som, že ide o 20 až 35-metrové vežiská uprostred lesov Chránenej krajinnej oblasti Žďárské vrchy v Českej republike. Lezecké cesty sú s borháčikmi, aj keď striedmejšie rozmiestnenými ako na moderných športových cestách, a skala samotná je zo žuly. Žula, len tak v lese – tak to treba vyskúšať!

Cestou necestou (a bez klímy)

Plánovaný výlet začal trochu nemastno-neslano. Kamarátka, ktorá ma na zraz zvábila, nakoniec zrušila účasť a mne zostali len oči pre plač. Keďže som na žiadnom podobnom horolezeckom zraze ešte nebola, netušila som, ako to tam chodí a či potrebujem zháňať náhradnú parťáčku na lano. Od kamarátky, „lákačky“, som dostala číslo na organizátorku Annu a chuderku som začala bombardovať telefonátmi. Našťastie som zistila, že stačí prísť a niekoho na lano určite splaším, veď je to predsa česko-slovenský horolezecký zraz!

Tu nastal druhý problém. Kamarátka mala byť zároveň aj šoférkou. Čo som sa sprvu vytešovala, že z Bratislavy je to do Křižánok len 2 a pol hodiny... No tak sa to bez šoférky zmenilo na 6-hodinové utrpenie so štyrmi prestupmi autobusovou a vlakovou dopravou. Spoiler alert - odporúčam vziať auto.

Znova som kontaktovala baby zo zrazu a podarilo sa mi zistiť, že v piatok večer odchádza ešte jedna dievčina autom z Bratislavy (vďaka ti, Anna, organizátorka). No paráda. Jediný háčik bol, že auto už bolo starší deduško, a tak sme si užili cestu síce bez klímy, ale zato s fínskou saunou grátis. A tiež so skvelou spoločnosťou na nezaplatenie (týmto pozdravujem moju úžasnú šoférku Ivanku).

Čo robiť v Křižankách okrem lezenia

V piatok večer sme trochu zoškvarené, ale veselé dorazili na chatu v Křižankách. Baby zo ženského horolezeckého zrazu nás vrúcne privítali a hneď aj odporučili ísť si zaplávať do neďalekého rybníčka. Zrejme sme naozaj vyzerali, že sa potrebujeme schladiť.

V okolí Křižánok sa nachádzajú viaceré rybníčky, niektoré aj s rozkošnými plážami. Určite si nájdete miesto, kde sa okúpať počas horúcich letných dní. Samotná dedinka Křižánky je dokonca pamiatkovou rezerváciou, ktorá zapôsobí svojou malebnosťou a nádhernými domčekmi. Rozprestiera sa na oboch stranách rieky Svratky a historicky sa delí na moravskú a českú časť.

Zaujímavosťou tunajších ciest je to, že bežnou praxou ističa je doliezť za prvolezcom ako na viacdĺžke.

Dedinka je naozaj utešená a veľmi fotogenická, avšak horšie je to s ponukou obchodov s potravinami. Nedajte sa oklamať pánom Googlom ako ja a neverte tomu, že obchodík v Křižánkách, ktorý JE zaznačený v mapách, ešte stále funguje. Keď som sa naň opýtala domácich, iba sa zasmiali. Obchodík je dávno zatvorený, ale vraj sa naň pocestní neustále pýtajú. Prečo asi? Avšak hladom neumriete. Dedinka ponúka veľké množstvo výborných „hospúdek“ a rovno v centre Křižánok nájdete skvelú kávu v milej kaviarničke.

Ani sme sa nenazdali a bol čas ísť spať. Nech na ďalší deň môžeme liezť odušu. Na chate som vyliezla do podkrovia, vytiahla karimatku a spacák a o chvíľočku sa mi už len snívalo o skalách.

Drátnik a iné pochutiny

V Žďárských vrchoch nájdete mnoho skalných útvarov, ktoré sú poschovávané v hustých lesoch. Veľmi dobre poslúžia mapy.cz, kde je väčšina „cragov“ zaznačená. Ak aj nie ako „climbing place“, aspoň menom. S offline stiahnutými mapami nebude nájdenie skaliek predstavovať žiaden problém. Devět skal, Bílá skála, Štyřipaličaté skály či už spomínaný Drátnik sú nádherné a aj 35-metrové skalné vežičky z pevnej žuly. No skrátka lezecký raj.

V sobotu sme sa s partiou vybrali preskúmať práve Drátnik. Lezecký sprievodca je dostupný online, aj keď je trochu postarší, postačí. Na internete nájdete aj súpis lezeckých ciest od Českého horolezeckého zväzu. Parkovať sa dá na konci dediny Blatiny (zadarmo) a odtiaľ asi 15 minút pešo cez lúky. Tu sa oplatí využiť mapy.cz.


Vysokánske vežičky (na Drátniku dosahujú aj 35 metrov) sú sprvoti úplne skryté v lese. Vykukli na nás v celej paráde, až keď sme stáli priamo pod nimi. Trochu udychčané sme zhodili ruksaky a začali si obzerať cesty orientované južne a severne. Hneď pri príchode som si všimla, že borháky v cestách síce sú, ale bolo by lepšie sem-tam trochu doistiť po vlastnom. Taktiež sa treba pripraviť, že známkovanie ciest je prísnejšie ako vo väčšine našich cragov. Napríklad taká lokálna III UIAA by u nás bola pokojne za IV UIAA a začula som názor, že aj za IV+.

Každopádne sme tu, tak sa ide liezť, nebudeme tu postávať. Najmä vzhľadom na to, že už o druhej poobede hlásili búrky a lejak. Podľa odporúčania domácich som si na rozlez vybrala krásnu 30-metrovú cestu ohodnotenú III UIAA. Na opasku výbava friendov a vklínencov, akoby som naliezala do tatranskej viacdĺžky a žalúdok mierne stiahnutý. Najmä keď som bystrila očami po prvom borháčiku. Nakoniec som ho zbadala blyšťať sa kdesi v štvrtine cesty. Avšak cesta vyzerala veľmi príjemne, a tak som sa do nej pustila.

Sprvoti platňový terén postupne prešiel do krátkeho previsu. U nás by cesta zrejme naozaj bola za také IV UIAA a zážitok umocňovali aj striedmo umiestnené borháky. Vlastné istenie na opasku som nakoniec ani nezaložila, len mi poctivo cingalo do taktu, kým som lapala po chytoch v previse. Cesta bola na danú známku naozaj nádherná. Žula perfektne držala a liezlo sa parádne.

Región a najmä Žďárské vrchy ponúkajú množstvo možností na túry, beh a bicyklovanie.

Zaujímavosťou tunajších ciest je to, že bežnou praxou ističa je doliezť za prvolezcom ako na viacdĺžke (platí pre väčšinu cragov v Žďárských vrchoch). Navrchu ciest sú zväčša dva lepené borháky, niekedy spojené reťazou, inokedy nie. A najmä ak vyliezate hore na vežičku. Tieto borháky sa nachádzajú navrchu vežičky, a teda ak by ste chceli niekoho istiť klasicky na udicu, väčšinou sa odporúča vytvoriť centrálny bod, predĺžený šlingami, nech sa lano zbytočne netrie o skalu. Prípadne to robiť ako tunajší lezci a vyliezť hore za prvolezcom.

V tomto prípade je, samozrejme, potrebné vedieť istiť aj zhora! Následne sa prejde po vežičke vrchom, až kým neobjavíte zlaňák (zväčša kruh). Lezenie preto zaberie viac času ako pri klasických športových cestách, ale zážitkovo je parádne.

Ďalšie cesty, ktoré som liezla, boli obťažnosťou náročnejšie, ale zato kratšie (12 - 15 metrov). Pri týchto cestách som už mala možnosť čo-to založiť a naozaj išlo o pekné žulové lezenie. Mierne mi to pripomenulo naše Tatry v naozaj parádnej pevnej skale. Plus sem-tam lepený borháčik na Drátnických cestách tiež nebol na zahodenie.

Celkovo Drátnik odporúčam ako perfektné miesto na dlhé ľahké cesty, kde sa dá pekne potrénovať či už morál, alebo zakladanie friendov a vklínencov. Určite nejde o modernú športovú lezeckú lokalitu, avšak cesty sú tu veľmi pekné a borháky nové. Umiestnenie borhákov bolo taktiež perfektné, na najťažších miestach danej cesty.

Štyřipaličatá skála

Nasledujúci deň sme sa vybrali do sektoru nazývaného Štyřipaličatá skála. Zaparkovať sa dá v dedinke Křižánky, odkiaľ je to peši asi 30 minút. Opäť pomôže aplikácia mapy.cz, ktorá nás spoľahlivo doviedla priamo pod skalu. Keďže predchádzajúcu noc pršalo, mali sme obavy, či skala stihne preschnúť. Od tunajších lezcov sme mali informáciu, že skalky schnú veľmi rýchlo a naozaj okolo 9:30 ráno sme dorazili k Štyřipaličatej skále a usúdili sme, že sa dá bez problémov liezť napriek tomu, že v lese sa ešte stále držala hmla.


Lezecké cesty majú viac borhákov ako na Drátniku, približne každé 3 - 4 metre, a preto som sa dnes rozhodla liezť bez dokladania. Ako prvú cestu na rozlez som zvolila asi 23-metrovú cestu pilierikom hodnotenú za III+ UIAA. Krásna ľahká platňa, ktorá v jednom momente prejde do malinkého previsu. Opäť sme s mojou spolulezkyňou skonštatovali, že u nás by zrejme bola za -IV UIAA, prípadne aj IV UIAA.

Cestu určite odporúčam. Vyleziete hore na vežu (jednu zo štyroch palíc), kde sa zase nachádzali dva lepené borháky. Tie som spojila šlingou a cez centrálny bod doisťovala svoju spolulezkyňu. Následne sme bez istenia prešli po vrchole vežičky doľava ku zlaňovaciemu kruhu. Veža je navrchu široká niekde aj tri metre, avšak v prípade potreby sa dá určite bez problémov doistiť z istiaceho bodu.

Ďalšie cesty, ktoré boli za IV a V UIAA, sa mi už zdali hodnotením primeranejšie k tomu nášmu, aj keď je možné, že som sa len skrátka rozliezla a privykla si na skalu.

Crag určite odporúčam, cesty sú nádherné a aj borhákov je viac. Stále sa dá krásne doistiť po vlastnom, ak je potreba a chuť.

Žulové kráľovstvo na Vysočine

Či sa už vyberiete na Drátnik, Štyřipaličatú skálu, alebo vyskúšate iné lezecké lokality, ktoré ponúka Vysočina, určite nebudete ľutovať. Ak aj „skalkovanie“ omrzí či zatúžite po „rest day“, región a najmä Žďárské vrchy ponúkajú množstvo možností na túry, beh a bicyklovanie. Jeden večer som sa napríklad rozhodla zabehnúť si k Deviatim skalám a výhľady boli skrátka neopísateľné. Tak teda už viete, čo s ďalším víkendom?

Zhrnutie

• Názov: Drátnik, Štyřipaličatá skála, Křižánky
• Lokalita: Žďárské vrchy
• Značenie: prehľadné – ku lezeckým oblastiam vedú turisticky značené cesty, niektoré lezecké cesty sú napísané na skale
• Obmedzenie: časové a iné obmedzenia sú uvedené pri jednotlivých sektoroch na webstránke Českého horolezeckého zväzu
• Obtiažnosť: II-IX UIAA, väčšina ciest vhodná pre začiatočníkov a stredne pokročilých
• Trvanie: celodenná aktivita
• Typ: skalné lezenie
• Možnosť parkovania/spoje: možnosť parkovať zadarmo v dedinách pri jednotlivých lezeckých lokalitách
• Mapka a GPS: sekcia Výjazdy