Tip na výlet: Najvyšší vrchol Starohorských vrchov – Kozí chrbát

Nenápadný vrchol a trasa, kde cesta je cieľom. To ponúka túra na najvyšší vrchol Starohorských vrchov – Kozí chrbát. Poď sa tam s nami pozrieť.

Starohorské vrchy sú maličké pohorie uprostred Slovenska, ktoré priamo nadväzuje na Nízke Tatry a časť z týchto vrchov je aj súčasťou NP Nízke Tatry. Ak sa vyberieš na hrebeňovku Nízkych Tatier zo západnej strany, tak začínaš práve v Starohorských vrchoch.

Noví kamoši na trase

Východiskové centrum západnej časti Nízkych Tatier ponúka obec Donovaly, kam smerujeme aj my. Najprv nás ale čaká presun vlakom do Ružomberka, kde treba prestúpiť na autobus, ktorý smeruje až do Banskej Bystrice.

Na ružomberskej zastávke sme sa zišli viacerí turisti, ktorí čakali na ten istý spoj. Postupne sme sa dali do reči a zistili, že všetci máme ten istý cieľ – hrebeň Nízkych Tatier. Nakoniec sme s našimi novými českými kamošmi zo zastávky kráčali väčšinu hrebeňovky... týmto vás pozdravujem.


Po strastiplnej ceste autobusom (všade sa opravovali cesty) vystupujeme v centre obce (takmer o hodinu neskôr), kde sa to hemží turistami a návštevníkmi. Je polovica augusta, slnko páli a od asfaltu teplo sála dvakrát viac. Uff, začiatok bude ťažký.

Útulňa pod Kečkou

Prechádzame dreveným mostom ponad frekventovaný horský priechod a smerujeme po červenej značke, ktorá je zároveň aj trasou Cesty hrdinov SNP. Musíme prejsť ešte kúsok samotnou obcou, no po niekoľkých minútach už dedinu pomaličky opúšťame a vchádzame do lesa.


Spočiatku cesta nevedie extra vábnym prostredím, neskôr vchádzame do ihličnatého lesa, ktorý očku ponúka o čosi viac. Na malom úseku zasahujeme aj do úseku PR (prírodná rezervácia) Štrosy, ktorá sa rozprestiera v okolí Kečky.


Po vyše hodinke a pol prichádzame na lúku, kde sa má po pravej strane nachádzať útulňa. A veruže sa tam aj nachádza – krásna Útulňa pod Kečkou. Nenechaj sa zmiasť slovkom útulňa. „Pozliepaná“ drevená búda to teda rozhodne nie je.

Útulná zvonku aj zvnútra

Od Kečky nasleduje za mňa najkrajší úsek celej dnešnej túry.

Je to krásny murovaný domček uprostred lesa s jedinečnou atmosférou vo vnútri. Vonku sa nachádza posedenie, ohnisko, v blízkosti útulne je aj prameň. Na chvíľku si sadáme a skladáme tie ozrutné batohy, na ktoré si telo ešte nestihlo zvyknúť. Osvieženie v podobe kofoly nesmie chýbať.


Zima tu musí byť veľmi čarovná a ja mám týmto nové miesto na zimnom checkliste, ktoré by som chcela navštíviť. Veľmi sa nám odísť nechce, a už vôbec nie, keď pozeráme na ten výšvih, ktorý nás čaká.

Našťastie nebol dlhý a po niekoľkých minútach sa ocitáme na samotnom vrchole Kečka. A tu sa už otvárajú prvé solídne výhľady do okolia, aj na samotný hrebeň Nízkych Tatier.

Keď je cesta cieľ...

Od Kečky nasleduje za mňa najkrajší úsek celej dnešnej túry, ktorý sa mi páčil viac, než samotný vrchol. Kráčame trávnatými lúkami popod vrchol Handliarka, pred sebou vidíme pokračovanie nádherného trávnatého hrebeňa, výhľady do širokého okolia sú všade navôkol.


V sedle Hadlanka chvíľu oddychujeme, avšak nie dlho, čaká nás ešte dnešné posledné stúpanie na samotný Kozí chrbát. Až po toto sedlo vedie zároveň aj cyklochodník, takže tento úsek hrebeňa si môžeš vychutnať aj na bicykli, zopár cyklistov sme cestou stretli.

Zlatá hodinka

Stúpanie bolo pomerne prudšie, avšak tie výhľady a začínajúca zlatá hodinka, ktorá nasvecovala celé okolie dozlatista, to výrazne „zjednodušovali“, minimálne po tej psychickej stránke. Bola to jednoducho radosť kráčať. Pod týmto úsekom hrebeňa sa nachádza aj prírodná rezervácia PR Pralesy Slovenska – Kozí chrbát.


Po cca 3 hodinách od štartu prichádzame na samotný vrchol, ktorý je vo výške 1 330 m. Ako aj doterajšie úseky, aj vrchol ponúka veľmi pekné výhľady takmer do všetkých strán, sem-tam máme vo výhľade stromy alebo kríky.

Alternatívne trasy

Kocháme sa pohľadom smerom na Banskú Bystricu, v diaľke Kremnické vrchy, o dosť bližšie máme hrebeň Veľkej Fatry, no a hlavne vidíme, čo nás čaká nasledujúce dni – pokračovanie hrebeňa Nízkych Tatier, ktorý vyzerá naozaj majestátne.


Vrátiť z vrcholu sa môžeš tou istou trasou alebo si to môžeš zokruhovať – zísť do Hiadeľského sedla (práve tu je hranica medzi Starohorskými vrchmi a Nízkymi Tatrami), odtiaľ po modrej do Korytnice a odtiaľ Svätojakubskou cestou naspäť na Donovaly, avšak na tejto ceste ťa čaká veľa lesných ciest aj úsek asfaltky.

Na vrchol sa dá dostať aj po modrej z obce Korytnica a z južnej pohronskej strany je to žltá značka z obce Moštenica a modrá značka z obce Hiadeľ (obe sú zároveň aj cyklotrasami, žltá do 2/3 trasy, modrá celá).

Predskokan Nízkych Tatier

Starohorské vrchy ponúkajú veľmi pekné miesta a výhľady, a táto túra je takou malou ochutnávkou alebo predzvesťou hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, ktorý plynule na toto pohorie nadväzuje za Hiadeľským sedlom smerom na Prašivú.

My sme tento vrchol navštívili v rámci 5-dňovej hrebeňovky Nízkych Tatier a bola som prekvapená, aký bol tento úsek krásny.


Išlo o náš prvý deň a musím povedať, že tento začiatočný úsek ma navnadil ešte viac, než som navnadená bola. Na základe fotiek som mala dosť vysoké očakávania a teším sa, že boli naplnené, priam prevýšené práve vďaka krásnym úsekom Starohorských vrchov.

Zhrnutie

• Názov: Kozí chrbát
• Lokalita: Starohorské vrchy, NP Nízke Tatry
• Značenie: veľmi dobré
• Obmedzenie: bez obmedzenia
• Obťažnosť: 2/5
• Trvanie: 6 hod. (výstupová a spiatočná cesta tá istá)
• Parametre: 16 km, 628 výškových m
• Typ: výstup na vrchol, hrebeňový úsek
• Možnosť parkovania/ spoje: parkovanie v obci Donovaly, autobusové spoje z Ružomberka a Banskej Bystrice veľmi dobré
• Mapka: sekcia Výjazdy