Dachstein - turistický raj pre celú rodinu

Už rok som doma na materskej. Chýbajú mi hory, chýba mi cítiť sa v ich blízkosti maličká a bezpodmienečne prijatá.

Chýba mi pocit toho, aká som bývala silná, aké „bomby” som išla na bicykli, ako ľahko to išlo v bežeckých teniskách. Zároveň nechcem dávať postrážiť nášho drobca, chcem to zažívať s ňou. A to sa mi celkom podarilo na našej rodinnej turistickej dovolenke v rakúskom Schladmingu. Poďme sa spolu pozrieť, kam ešte aj na jeseň stíhate vyraziť aj vy.

Bližšie, prázdnejšie, lacnejšie než Tatry

Len štyri hodiny od Bratislavy sa v zasľúbenej rakúskej zemi nachádza pohorie Dachstein. Krásne vápencové steny v kontraste so zelenými pastvinami, na ktorých sa pasú stáda kráv, tráva zelenšia, nebo modrejšie. Aj slovenská omáčka na cestoviny chutí lepšie. Raj na zemi.

Za náš „basecamp” sme si vybrali mestečko Schladming. Bývali sme na kopci nad dedinou v krásnom apartmáne a dokonalým výhľadom na Dachstein a klokanmi pod oknami. Odporúčam pri výbere ubytovania skontrolovať, či dostanete Sommercard kartičku, v ktorej máte denne jeden vstup na lanovku hore-dole a neobmedzené množstvo ďalších vstupov (tiesňavy, múzeá, kúpaliská a i.).

Reiteralm - kravy, hrebeň aj plesá - všetko na jednom mieste

Našej posádke (dvaja dôchodcovia, manžel mestského typu a dcérka) som predala „jednoduchú 5,4 km prechádzku po zvážnici”. Zoberte si plavky, vykúpkame sa v jazierku. Plánovanie je moja silná stránka, ale tentoraz som z doteraz neznámych dôvodov zlyhala a vyšla z toho celodenná 12 km túra občas exponovaným terénom. Ale tie výhľady!


Vyviezli sme sa lanovkou na Reiteralm k zrkadlovému jazeru, v ktorom sa za pokojných podmienok odráža masív Dachsteinu. Plán bol prejsť kúsok do kopca a vyjsť na hrebeň. Vedú tam dve cesty - široká zvážnica okľukou medzi kravkami alebo priamo strmo hore. S 15 kg na chrbte sme sa vybrali bezpečnejšou trasou.

Ale aj tak sa mi išlo ako keby som mala okrem dcérky v nosiči aj vrtuľu v zadku. Išlo sa mi dokonale ľahko, som stvorená pre horský vzduch nasiaknutý kravičkami.

(Čučoriedková) pastva pre bruško aj oči

Po hrebeni, ktorý som si predstavila ako fatranský chodníček, sme chceli prejsť na vrch Rippetteg. Bohužiaľ, chodníček bol dosť exponovaný pre starších ľudí. Išli sme pomaly, dávali sme si prestávky na občerstvovanie sa čučoriedkami, ktorých bolo nekonečne. Stačilo položiť dcérku do kríku, sama vyzbierala všetky čučoriedky v okruhu 20 cm, preložiť a znovu. Vrchol sme nedosiahli, ale výhľady sme si užili náramne.


Z križovatky pod vrcholom sme sa spustili ešte exponovanejším terénom dole do doliny k sérii horských jazier. Je povolené sa v nich kúpať. Slnko pieklo a ľadová voda bola osviežujúca. Jazero Obersee ponúkalo krásny výhľad na Dachstein. Jedno z najkrajších miest, na akých som bola.

Pozor na nenásytné kozy

Späť k lanovke sme prešli vlniacou sa cestičkou v dolinke v sprievode kôz, ktoré chceli zožrať nás aj našu desiatu. Výlet k prekrásnemu Obersee si viete spraviť aj s vynechaním hrebeňa, od lanovky len dolinkou výborným terénom a potom späť. Verím, že to zvládnu aj šikovné malé deti. Prípadne sa len vyviezť lanovkou hore a užívať si výhľady. Pri lanovke sa nachádza detské ihrisko, pod lanovkou detský pumptrack.

Südwandhütte pod Dachsteinom

So Sommercard kartičkou sme sa vyviezli priamo na Dachstein (treba rezervovať online, ale nás pustili aj na skorší čas a aj cestu dole sme išli tak ako sa nám chcelo, nekontrolovali presnú rezerváciu). Pozreli sme si visutý most aj ľadovú jaskyňu (treba doplatiť), poprechádzali sme sa po ľadovci (nesmeky by sa hodili). Výhľad na ľadovec je dosť smutný. Taká turistická „povinnosť”.


Zviezli sme sa dole a urobili sme si nádhernú prechádzku pod južnými stenami k Sudwandhutte. Hodinka hore, hodinka dole, mierne stúpanie, väčšinou príjemný terén. Dcérka dokonca zaspala v nosiči, niečo nepredstaviteľné. Horský vzduch. Neskutočný pocit blízkosti obrovských stien napravo, zeleň pred nami a krásna dolina pod nami naľavo. Kontrast sivej, zelenej a dokonalej oblohy bol dychberúci, moje šťastie by sa dalo krájať. Osviežili sme sa na chate.


Ak chcete ísť len na turistiku k chate, treba si zaplatiť poplatok za vjazd na cestu. Je to zvláštne, ale na samotnú cestu neplatí Sommercard. Ak idete aj na lanovku, v hornej stanici si označíte lístok a potom za vjazd neplatíte. Ale bez lanovky treba platiť. Možno sa v takom prípade oplatí vyviezť hore, označiť to a ísť dole.

Mohla by som písať donekonečna

Destinácií je neúrekom, treba sa vybrať a zažiť ich na vlastnej koži. Ale medzi naše obľúbené miesta a tipy na výlety pridávam v skratke ešte tieto:

• Panoramaweg na Planai - jednoduchým terénom s nekonečným ihriskom pri lanovke (v cene Sommercard).
• Almsee pri Hofalmen - (mám ho problém nájsť na mape - 47.4785472N, 13.5336300E) platí sa vstup autom, bicykle majú zadarmo.
• Roklina s rebríkmi, mostami a vodopádmi - Alpinsteig Durch die Höll - Wilde Wasser. Hore za odmenu chata a jazero vhodné na kúpanie. Cesta bola dosť náročná. Určite nie s malými deťmi (mimo detského nosiča). Dve hodiny sme išli hore bez prestávky a prevýšenie mi dalo riadne zabrať. Cestou dole sa dá použiť gravel pre autá. Platí sa vstup autom. Zdá sa, že oblasť má toho ale viac čo ponúknuť, my sme viac nepreskúmali.

Na týždeň zážitkov viac než dosť. So Sommercard sme toho fakt veľa neminuli. Vstupy mimo nej sa platili na auto a keďže nás bolo päť, tak 10-eurový vstup bol v pohode.

Dcérka si to užila viac než by som čakala, v nosiči chcela byť viac ako by môjmu chrbtu lahodilo. Pripájam aj test na spomínaný nosič Thule Sapling. Ale stálo to za to. Kiežby sa dalo povedať, že „hory na tento rok vybavené”. Nikdy mi nebude dosť.