Hrebeňom na najvyšší vrchol Vihorlatských vrchov

Solídna túra zdanlivo nízkym a „jednoduchým“ pohorím? Poď sa pozrieť na najvyšší vrchol sopečných Vihorlatských vrchov – Vihorlat.

Vo Vihorlatských vrchoch, na území ktorých sa rozprestiera CHKO Vihorlat, sme už navštívili najznámejšiu a najkrajšiu vyhliadku tohto pohoria – Sninský kameň a zašli sme sa pozrieť aj k jazeru Morské oko. Naša dnešná cesta bude spočiatku rovnaká.

Zovšadiaľ ďaleko...

Vihorlat je odľahlý vrchol a pokiaľ ho chceš navštíviť, tak z každej strany to vychádza na minimálne 4 hodiny výstupu a máš na výber trasy z 3 obcí – Zemplínske Hámre – 4,5 hod., Remetské Hámre – 4 hod., Poruba pod Vihorlatom – 4,5 hod.

Z našej strany sú najbližšie Zemplínske Hámre, a tak tu ráno parkujeme auto a štartujeme. Okolie je tu veľmi pekne zveľadené, nachádza sa tu altánok, penzión, informačné centrum a dokonca aj múzeum.

Pozor na vojenský obvod

Túra prechádza vojenským obvodom Valaškovce, takže je potrebné si pred túrou zistiť, či práve neprebiehajú cvičenia, v takom prípade je vstup do obvodu zakázaný, upozorňujú na to aj viaceré tabule priamo na trase.


Začíname na žltej turistickej značke, stúpanie je príjemné. Kráčame ranným tmavým lesom, lúče ešte nie sú tak vysoko, aby prešli až k nám.

Skala ako pozostatok sopky alebo je zhodená čertom?

Prechádzame popri Janíčkovej skale, v útrobách ktorej sa nachádzajú zaujímavé sopečné úkazy – „stromové“ pyrogénne jaskyne, o ktorých sme už písali. Za necelú hodinku prichádzame do sedla Tri tably, kde si dávame krátku pauzu, pretože na vrchole tak skoro nebudeme.

Možno ťa prekvapí prítomnosť sochy v tomto sedle, pri ktorej sa nachádza tabuľa. Na tabuli ťa čaká viacero verzií povestí a legiend o vzniku Sninského kameňa – obrovskej skaly uprostred lesa. Legendám dominuje príbeh o čertovi, ktorý tu zhodil obrovskú skalu – Sninský kameň. Ten ozajstný pôvod vzniku je, že ide o pozostatok sopečného prúdu.

Vihorlatské pralesy

Zo sedla mierime opačným smerom ako na Sninský kameň, bočíme teda doprava na červenú turistickú značku. Od tohto miesta väčšina trasy vedie náučným chodníkom Vihorlatskými bučinami.

Vo Vihorlatských vrchoch sa nachádzajú aj zvyšky pralesov, ktoré sú od roku 2007 súčasťou dedičstva UNESCO. Väčšina dnešnej trasy bude viesť PR (prírodnou rezerváciou) Vihorlatský prales. Celkovo patrí toto pohorie k najlesnatejším pohoriam na Slovensku.

Pokračujeme po hrebeni

Zo sedla Tri tably nasleduje pomerne dlhší hrebeňový úsek, budeme prechádzať viacerými vrcholmi alebo budeme prechádzať tesne popod ne. Nenechaj sa odradiť stúpaním zo sedla, takto prudké je iba pár minút, potom nasleduje pokojnejší terén.

Hneď prvým vrcholom sú Jedlinky, neďaleko za nimi je rázcestník Jedlinka, kde je možnosť odbočiť na žltú trasu, ktorá ťa zavedie na Malé Morské oko alebo keď budeš kráčať ďalej, dôjdeš až k veľkému Morskému oku. My si dnes zachádzku nerobíme, pokračujeme ďalej po hrebeni.


Kráčame úsekom po červenej až do sedla Rozdiel. Tu si dávame krátku pauzu a zároveň opúšťame červenú značku (tá ťa zavedie na vrchol Lysák a následne do obce Remetské Hámre).

Voda musí byť

Ďalej teda pokračujeme už po zelenej. Robíme si časté pauzy, pretože trasa nevedie popri žiadnom prameni ani potôčiku, takže často vyťahujem mištičku a fľašu s vodou. Smäd je neúprosný a naša štvornohá nedočkavá parťáčka pije miestami hneď z fľaše popritom, ako sa ja snažím naliať vodu do misky.

Netypický výhľad je orientovaný na Východoslovenskú nížinu, ďalekosiahle roviny a polia.

Míňame vrchol Tŕstie a potom aj smerovník Tŕstie, ktorý je ale oproti vrcholu dosť ďaleko (neviem prečo...) a popod vrchol Malé Tŕstie prichádzame na lúčku Poľana. Zo sedla Tri tably až na Poľanu sa striedali klesania a stúpania s príjemnými rovinatými úsekmi. Miestami ma prekvapil skalnatý terén, ktorý sa „z ničoho nič“ vedel v lese objaviť.

Poľana

Na Poľane sa nachádza altánok a lavičky so stolom. Obed je jasný. Vyťahujeme tuniaka a pochutnávame si, zhodou okolností práve v čase obeda. Teší nás myšlienka, že na vrchol už nezostáva veľa. Teší sa aj Lara, ktorá nám dáva najavo, že už sa jej veľmi nechce (a to nás ešte čaká spiatočná cesta).


Na Vihorlat sa koná každoročný komunitný výstup, ktorý zahŕňa aj svätú omšu na netradičnom mieste – práve tu na Poľane.

Konečne vrchol!

Po obednej pauze opäť meníme farbu trasy – zo zelenej ideme naspäť na červenú. Čaká nás už len záverečných cca 20 – 25 minút na vrchol. Vrchol je rozľahlý a ide skôr o taký dvojvrchol, medzi ktorým je pekný a otvorený hrebeňový úsek. Výhľad ma naozaj veľmi milo prekvapil!


Tento vrchol čakal na moju návštevu fakt dlho (niekoľko rokov), odrádzala ma dĺžka a vzdialenosť vzhľadom na výhľad, ktorý som si myslela, že za veľa nestojí. Avšak teraz môžem spokojne prehlásiť, že výstup v trvaní viac ako 4 hodín s prestávkami stál za to!

Kocháme sa výhľadom na južnú stranu. Horstvo vo výhľade ale nečakaj. Výhľad je netypický, je orientovaný smerom na Východoslovenskú nížinu a ďalekosiahle roviny a polia, uprostred ktorých sa rozprestiera obrovská Zemplínska Šírava, ktorú máš odtiaľ ako na dlani.


Presúvame sa na „oficiálny“ vrchol, kde sa nachádza vysoký stĺp s krížikom a ceduľkou. Všade lieta veľa krkavcov a lietajú poriadne nízko. Spolu so zvukmi, ktoré vydávajú, je to miestami až desivé.

Kde sú ľudia?

Sadáme si, vyhrievame sa, užívame si ešte posledné letné lúče a nikam sa neponáhľame. Po takmer hodinke na vrchole sa okolo 13:00 pomaličky zbierame naspäť, čaká nás ešte dlhá cesta dole.


Pri schádzaní z vrcholu stretáme partiu 3 turistov, ktorí idú na vrchol. Sú to prví ľudia, ktorých dnes vôbec stretávame! Na spiatočnej ceste sme stretli už len jedného človeka. Takže ďalší obrovský benefit tohto vrcholu okrem výhľadu je počet ľudí - takmer 0! A nielen na vrchole, ale aj počas celej dnešnej cesty.

Alternatívne trasy

Spiatočná cesta je tá istá, ak sa chceme vrátiť do východiskovej obce, tak nie je na výber. Ak chceš túru zakončiť inde, tak z Vihorlatu môžeš zísť po zelenej do obce Poruba pod Vihorlatom a ak pri smerovníku Stará koniareň odbočíš zo zelenej na žltú, tak ťa zavedie do spomínanej obce Remetské Hámre.

Z tejto obce sa dá autom dostať na parkovisko, z ktorého je to na Morské oko peši iba okolo 15 – 20 minút a prejdú tadiaľ aj kočíky.


Počas cesty kecáme a kilometre „bežia“ jeden za druhým a ani sme sa nenazdali a okolo 16:00 sme naspäť na parkovisku. Máme za sebou krásny, nikým nerušený deň a dokopy sme prešli takmer 22 km. Vzhľadom na výšku Vihorlatu – 1076 m sme nastúpali aj solídne výškové metre – takmer 1 100! Postaral sa o to hrebeňový úsek v zmysle „hore-dole“.

Ak si chceš vychutnať turistiku nevšedným pohorím na krajnom východe Slovenska s minimálnym počtom ľudí na trase, tak neváhaj a príď sa pozrieť na Vihorlat.

Zhrnutie

• Názov: Vihorlat
• Lokalita: Vihorlatské vrchy (CHKO Vihorlat)
  
• Značenie: dobré, občas slabšie viditeľné (vyblednuté značky)
• Obmedzenie: skontrolovať vojenský obvod Valaškovce
• Obtiažnosť: 2 - 3/5
• Trvanie: 9 hod. (vrátane prestávok)
• Parametre: 21,5 km, 1 072 výškových m
• Typ: výstup na vrchol, hrebeňový úsek
• Možnosť parkovania/spoje: autobus z mesta Snina, bezplatné parkovanie na parkovisku
• Mapka: sekcia Výjazdy