Osp - slovinská mekka lezenia na otočku

Nádherné vápencové steny, luxusne vyborhákované cesty a kemp 15 minút od skál. Osp je skrátka sen každého športového lezca.

Rozľahlé sektory tejto mekky slovinského lezenia lákajú mnohých Slovákov. Vzdialenosť od Bratislavy ale činí vyše 550 km, a preto sa Osp zväčša nechodí iba na otočku či na víkend. My sme sa ale rozhodli vyskúšať, či sa to predsa len neoplatí a jeden krásny piatkový večer sme sa v plne naloženom aute vybrali do Slovinska. A aby toho nebolo málo, vybrali sme sa na južne orientované ospovské steny začiatkom augusta, cez to najhorúcejšie leto.

Dá sa to vôbec? Plnohodnotne si zaliezť v takomto teple? Zaspomínajme si spolu na leto a horúčavy, ktoré so sebou prinášalo. A na našu partiu lezcov, ktorá sa rozhodla vydať na rozpálenú slovinskú skalu.

Kráľovstvo športoviek a (takmer) celoročného lezenia

Blížil sa víkend a predpoveď počasia na územie Slovenska bola viac než zúfalá. Dážď a ešte raz dážď. Okolité krajiny na tom neboli oveľa lepšie. Jediná nádej sa črtala až ďaleko pri Jadranskom mori. Avšak cragy pri mori sú známe svojimi horúcimi letnými dňami.

V lete tu slnko praží od rána priamo na stenu a lezci, ktorých horúčava neodradí, sa večer občas vracajú s kožou v odtieni dozretej paradajky. Okrem toho, Jadran je pomerne vzdialený od Slovenska, a tak sa natíska otázka, či sa to na krátky víkend vôbec oplatí. Nuž, my sme si povedali, že dovolenky je málo, každý voľný víkend treba využiť a niektoré lokality budú mať určite nejaký ten kúsok skaly v tieni.

Kamarát už dlhšie pokukoval po Ospe a jeho lezeckých možnostiach. Vraj tam má byť jaskyňa plná ciest, v ktorej panuje príjemný chládok aj uprostred augusta - „The Big Cave of Osp“.


Do Ospu sme vyrazili v piatok večer hneď po práci. Cesta to bola strastiplná. V malej Mazde sme sa viezli piati, plus malý psík na kolenách. Kufor bol kompletne naprataný lezeckým a kempingovým gearom. Inak cesta prebiehala bez problémov, v drvivej väčšine diaľnicou. Po necelých 7 hodinách (vrátane viac než potrebnej zastávky v McDonalde) sme dorazili do mestečka Osp.

Po výdatných dažďoch sa tu vytvorí jazierko, kde lokálni lezci svojich premotivovaných kamarátov istia z člnkov.

Nad Ospom sa vypínajú vysoké vápencové bralá, ktoré v priebehu rokov domáci aj zahraniční lezci zmenili na jednu z najznámejších slovinských lezeckých lokalít. Len niekoľko kilometrov od seba sa nachádzajú tri obrovské lezecké oblasti: Črni Kal, Mišja Peč a Osp. Tie sa skladajú z mnohých menších sektorov. Všetky cesty sú výborne športovo vyborhákované a skala väčšinou pevná. Oblasť je skôr pre pokročilých lezcov, plná nádherných, ale obťažnosťou náročných ciest, avšak vybláznia sa tu i stredne pokročilí lezci.

Ubytovanie v Ospe je možné vo viacerých malých rodinných hoteloch alebo v spomínanom kempe, ktorý je situovaný priamo v strede mestečka. Kemp disponuje toaletami, sprchami, a to všetko za priaznivú cenu. Výhodou bolo i to, že síce naša partia dorazila až kúsok po polnoci, domáci nás nemal problém ubytovať s tým, že sa zaregistrujeme a vyplatíme až ráno.

Vzhľadom na to, že sme dorazili mimo sezóny, počas horúceho leta, kemp bol obsadený naozaj striedmo a my sme mali mnoho možností na výber. V sezóne to už nemusí byť také ružové a veľmi odporúčam rezerváciu vopred.

Nám už nezostávalo nič iné len spať a dúfať, že chýry o jaskyni, ktorá je celá v tieni, neklamali a my si nasledujúci deň zalezieme ako sa patrí.

Gigantická jaskyňa

Ak sa chcete dostať k toľkokrát spomínanej jaskyni, treba si trošíčku šliapnuť do kopca. Z mestečka Osp vedie tenučká cestička strmo do hôr. Za pomoci mapy.cz sme identifikovali sektor „Veliká stena“, ktorý leží hneď pri jaskyni. Asi o 170 výškových a 350 diaľkových metrov sme dorazili na miesto a poviem vám, jaskyňa prekonala všetky moje očakávania.

Oplatí sa sem zájsť už len pre pohľad na tento gigantický skalný útvar. Vnútro jaskyne sa ťahá desiatky metrov do výšky a šírky. Sektor je plný túf a perfektného, až 3D lezenia.

Ide o obtiažnostne náročnú oblasť, pár 6b-čiek a potom už 6c a vyššie. Viac sa tu určite vyšantia lezci a lezkyne lezúci aspoň 6c, ale aj pre menej pokročilých sa dačo nájde. Niektoré z dlhých previsnutých ciest majú aj 55 metrov, ale zaobídete sa aj s 80-metrovým lanom, keďže cesty sa ťahajú strechou jaskyne. Ja som so sebou vzala 60-metrové lano, a to mi bohato stačilo ku šťastiu.


V sobotu ráno som sa plná nadšenia rozbehla k pár jednoduchším cestám. Rozliezla som sa na dákej vyšmýkanej 5c-čke a následne sa veselo pustila do cesty hneď vedľa. Do 15-metrovej „Šatidu Bagabu“ 6a+. A tá mi teda dala zabrať omnoho viac ako som predpokladala. Naučená na známkovanie ciest v španielsku, ktoré je notoricky známe pre svoju prívetivosť, som mylne predpokladala, že každá oblasť s francúzskym hodnotením bude taká. Veru nie.

Šatidu Bagabu je cesta veľmi pekná a netradičná. Začína previštekom po viac-menej pekných chytoch a následne prechádza do priam tufových schodov, ktoré vás vyvedú až k zlaňáku na konci cesty. A práve spomínaný previštek mi dal zabrať.

Fučala som, funela, až nakoniec som sa dajako prekopŕcla cez posledný kľúčový previsnutý úsek a víťazoslávne zastala na prvom tufovom schode. Odtiaľ to už bola pohoda, ale musím uznať, že toto trápenie trošku otriaslo mojím sebavedomím. To som si rozhodla poopraviť na ďalšej 5c – Smrko na brku, ktoré bolo zas pre zmenu prekvapivo jednoduché.

Celú lezeckú session som zakončila na nádhernej madlovitej ceste Zimovc za 6b, ktorú taktiež vrchovito odporúčam.

Pre silnejších lezcov jaskyňa ponúka nespočetné poklady. Nádherné 7a-čka, 6c+-ky... Počas môjho šramotenia na Šatide Bagabe kamarát krokoval prekrásnu 8a-čku Laokoon, ktorú sa mu nakoniec aj podarilo nedávno vyliezť (gratulujem, Alex).

Zaujímavosťou a aj výstrahou pri tejto jaskyni je to, že jej spodná časť sa občas zmení na jazero. Stáva sa tak po výdatných dažďoch a komplikuje to začatie lezeckých ciest. Lokálni lezci sa vynašli a v prípade vzniknutého jazierka istia svojich premotivovaných kamarátov z člnkov. Väčšinou je ale jaskyňa suchá, pokrytá jemnučkým pieskom a ponúka toľko sľubovaný chládok. Skrátka, ideálne letné lezenie pri Jadrane.

Kam inde, ak nie do jaskyne?

Okrem tejto krásnej jaskyne Osp ponúka mnohé ďalšie oblasti a sektory. V lete sú síce vystavené slnku, avšak ranná alebo večerná krátka session nikdy nie je na zahodenie.

Za oblasť s najľahšími cestami sa považuje Črni Kal. Sektor sa týči nad dedinou s rovnakým názvom asi 4 km od mesta Osp. Oblasť je obrovská s vyše 250 cestami s obtiažnosťou od 3b francúzskej stupnice po 8a s výškou stien 30 metrov. Crag je otočený južne, a preto sa tu lezie najmä cez zimu, jeseň a jar. Skala rýchlo uschne aj po daždi. Parkovať sa dá priamo pod sektorom, v auguste 2024 ešte zdarma. Odtiaľ môžete použiť mapy.cz, ktoré vás spoľahlivo dovedú k lezeckým sektorom.

Ďalšia nádherná lezecká stena je Mišja Peč. Vidieť ju už od cesty a leží priamo nad plateným parkoviskom asi 500 metrov od mestečka Osp. Nachádzajú sa tu cesty od obtiažnosti 5a francúzskej stupnice. Náročnosť rastie až po 7a a vyššie, väčšina ciest je tejto obtiažnosti. Dĺžka stien je zväčša okolo 20 m. Liezť sa tu dá po celý rok, až na leto. Vtedy na skalu takmer celý deň praží slnko a ktovieaký lezecký zážitok teda mať nebudete.

A to najlepšie nakoniec - lezecká oblasť Osp. Nachádza sa priamo nad mestečkom s rovnomenným názvom, približne 20 minút od cesty a 25 od plateného kempu. Je tu viac ako 270 úžasne vyborhákovaných ciest väčšinou obtiažnosti od 6a – 7c. Nájde sa tu však dačo aj pre začínajúcich lezcov. Väčšina stien je v lete vystavená horúcemu slnku, a preto sa v tomto ročnom období zväčša nelezie. Práve v tejto oblasti sa nachádza toľko ospevovaná „The big cave“. Tú odporúčam aspoň pozrieť, ak vás už nezláka lezecky.

Lezenie, more a iné šmakociny

Osp bol pre mňa skrátka láska na prvý pohľad. Určite sa sem plánujem vrátiť a preliezť ďalšie sektory. Navyše, od Ospu sa dá za menej ako hodinku autom dostať k moru. A čo môže byť lepšie, ako zakončiť lezecký deň vylihovaním na pláži s kornútikom zmrzliny v ruke. Been there, done that.

A naozaj odporúčam! A keďže tu už máme jeseň a horúcich dní bude čoraz menej, i ďalšie sektory pri Ospe sa zmenia na lezecký raj. Osp má skrátka čo ponúknuť a ak sa vám nemáli vziať nejaký ten jeden deň voľna navyše, nie je o čom.

Zhrnutie

• Názov: Osp, The big cave of Osp, Slovinsko
• Lokalita: Slovinsko
• Značenie: prehľadné – ku lezeckým oblastiam vedú vychodené chodníčky, niektoré lezecké cesty sú napísané na skale
• Obmedzenie: časové a iné obmedzenia sú uvedené pri jednotlivých sektoroch na webstránke Českého horolezeckého zväzu
• Obtiažnosť: 5a - 8b+ športovej francúzskej škály
• Trvanie: celodenná aktivita
• Typ: skalné lezenie
• Možnosť parkovania/spoje: možnosť parkovať na platenom pod Mišjou Pečou a na parkovisku pod sektorom Črni Kal
• Mapka a GPS: sekcia Výjazdy