Sardínia – 5 lezeckých oblastí, ktoré stoja za návštevu

„Tak tento ostrov Boh stvoril práve pre všetkých lezcov na svete.“ – to sme si povedali po pár minútach, ako sme sa na Sardínii vylodili s naším autom.

V tomto článku nájdeš len zlomok zo stovky nádherných lezeckých oblastí Sardínie. Už dávno sme mali byť na severe Nórska, ale rozhodli sme sa ešte na chvíľu skočiť do tepla. Bolo to super rozhodnutie. Tak krásnu priezračnú vodu, rozmanitú prírodu aj rôznorodosť typu skál som ešte nevidela.

Ostrov je tak rozmanitý, že na ňom viete robiť snáď všetky športy. Či už si bežec, turista, cyklista, či jednoducho nadšenec prírody, určite si tu prídeš na svoje! Sardínia je ako stvorená na aktívnu dovolenku, o čom sa presvedčili i Viktor a Veronika a ich tipy na rôzne aktivity na tomto nádhernom ostrove nájdeš v ich super videu.

Čo si z takého množstvo vybrať?

Keďže my sme tu prioritne išli za lezením, máme so sebou knižných sprievodcov pre celý ostrov. Neskôr však zisťujeme super vychytávku – online stránku, na ktorej sa zdarma registrujete a máte lezeckého sprievodcu pre celú Sardíniu. Volá sa Climbing Italy a nájdete tam mapu Sardínie, kde sú zaznačené takmer všetky oblasti. Ku každej oblasti sú fotky – takzvané topá, na ktorých sú zaznačené lezecké línie a ich obtiažnosť (aby ste k nim mali prístup, musíte sa ZDARMA zaregistrovať).

Capo Testa

Vylodili sme sa v blízkosti mesta Olbia – Golfo Aranci. Odtiaľ sme hneď prvý deň pokračovali na sever ostrova do krásnej lezeckej oblasti Cala Spinosa - časti Capo Testa. Oblasť je známa netradičnými žulovými útvarmi. Ponúka naozaj jedinečné lezenie, či športové, tradičné (používanie vlastných istiacich pomôcok), alebo bouldering. Parkovať sa dá pár metrov od oblasti. Hneď ráno nás tu víta domáci, ktorý sa nám snaží predať jeho domáce vínko a tradičný kozí syr. Kamoš Rasťo neváha a hneď od neho berie liter vínka k večeri.

Balíme veci a ideme to tam poriadne poobjavovať. Cestou stretávame obrovskú korytnačku, ktorá sa pred nami schovala do najbližšej trávy. Začíname športovými cestami, lezieme ľahšie cesty od 4+ do 6a+, po piatich cestách sa presúvame na sektor, kde je tradičné lezenie a tam lezieme ďalšie 4 cesty. Po ceste si vyleziem i nejaký ten boulder. Zo športových odporúčam krásnu cestu Fluttuazionin za 6a+.


Deň sa chýli ku koncu a my chceme ešte stihnúť západ slnka, tak rýchlo bežíme k majáku a sledujeme, ako sa slniečko schováva za more a tešíme sa, ako nás znova zobudí svojimi lúčmi.

Cala Goloritze - Aguglia de Goloritze

Ďalšie dni smerujeme na za mňa najkrajšiu pláž na Sardínii – Cala Goloritze. Nejdeme sa však opaľovať, ale prioritne liezť na nádhernú vápencovú vežu - Aguglia de Goloritze. Na túto známu pláž sa dostanete hodinovou turistikou dolu kopcom. Platí sa na ňu vstup 6 € blízko miesta na parkovanie. My vyrážame skoro ráno s východom slnka, a tak nemáme ani komu zaplatiť, pretože pláž sa oficiálne otvára až o 8:00.

Dole kopcom nám to ide celkom rýchlo a po východe slnka nastupujeme na 143-metrovú vežu - 5 dĺžok nádherného lezenia. Celá cesta je odistená, takže nie je potrebné nosiť vlastné istenie. Lezieme najjednoduchšiu cestu na tejto ihle v obtiažnosti 6b – EASY GYMNOPEDIE. Každá jedna dĺžka je lezecká, crux je v druhej dĺžke pod previštekom, technické kroky preveria vašu stabilitu.

Výhľady sú impozantné, voda sa pod nami blyští, počuť len šum vĺn a spev vtáčikov. Od rána sme boli na celej stene sami, až neskôr prichádzajú ďalšie 2 dvojice. Bolo super rozhodnutie začať skoro ráno, pretože neskôr sa do skaly opiera slnko a je fakt horúco. Rýchlo zlaníme, obzrieme ďalšie cesty, ktoré na ihle sú pre budúce plány a hurá sa kúpať.

Lezenie po skalách, ktoré vyzerajú ako by s nimi niekto hral tetris či puzzle.

Voda je úžasná a slníme sa na skale. Pred nami je už len hodinka späť do kopca. Cestou stretávame prasiatka, ktoré len tak behajú po okolí. Rozhodneme sa ostať v kempe, ktorý je hneď na konci turistiky a dať si horúcu sprchu a oddych, nech sme ready na ďalšie dni.

Pedro Longa

Veža vyčnievajúca z krásne modrého mora ponúka viacdĺžkové odistené lezenie, ale i športovky na jej okraji a okolí. Nástup od auta je pár minút. Trávime tu 3 dni, lebo jeden či dva dni sú málo. Prvý deň lezieme športovky na veži. Dlhé cesty s dodatkom dobrodružstva v podobe hlučného mora. Neskôr poobede skúšame i ďalšie sektory.

Zalezie si tu každý od začiatočníka po pokročilých. Ďalší deň si vyberáme klasiku na vrchol Pedro Longa – 200-metrovú traverzovú cestu v obtiažnosti 6a+ s názvom Marinaio di foresta. Expozícia je nádherná, pod našimi nohami len tyrkysová voda a nikto nikde. Na vrchole sa stretávame s kamošmi, čo liezli cestu vedľa nás. Zostupujeme dole exponovaným hrebeňom a následne strmou cestou dole. Hneď bežíme do blízkej reštaurácie na osviežujúci Aperol na oslavu ďalšieho krásneho dňa.


Posledný deň tu si vyberáme stenu nad cestou, ktorá vedie až k Pedro Longa. Na stene je viacero viacdĺžkových ciest. My berieme kamoša a vyberáme cestu Tre per Tre – 6-dĺžková cesta v obtiažnosti 6a+. Krásne vápencové lezenie po veľmi zaujímavých chytoch.

Opäť sme na celej stene sami. Je zamračené, ale sme radi, že na nás nepečie slnko. Cestu sme prebehli celkom rýchlo, zlaňujeme a bežíme dole. Ja si pri aute uvedomujem, že som si pod stenou zabudla lezečky. Tak bežím znova hore. Pretekám sa s mrakmi, cestou dole sa stratím, nakoniec sa nájdem v areáli farmy plnej kôz. Bežím ďalej k autu a frčíme za ďalším dobrodružstvom.

Capo Pecora

Špecifické tradičné lezenie po skalách, ktoré vyzerajú ako by s nimi niekto hral tetris či puzzle. Krásne žulové skaly ponúkajú lezenie jednodĺžok či viacdĺžok na krásne veže, ale aj bouldering na nádherné kamene. Trávime tu dva dni a vôbec sa nám odtiaľto nechce odchádzať. Prvý deň lezieme veľa jednodĺžok, nech sa zoznámime so skalou. Špáry, obliaky, madlá... všetko, len nie lišty.


Ďalší deň ideme zaútočiť na vežu Big Ben, kde sú nádherné viacdĺžkové cesty priamo nad rozbúreným morom. Chvíľu mi trvá, kým si zvyknem na tento štýl lezenia, je to naozaj jedinečné lezenie po kompaktnej skale. Na rozlez si dávame ľahkú cestu 5b s názvom Signori si nasce. Neskôr pokračujeme na ďalšiu cestu, ktorá ma očarila nielen vizuálne, ale i názvom – Never stop exploring 6a+. Tak neprestávame objavovať a ideme do nej. Keď tu budete, určite si ju vylezte, stojí za to.

Ostrov Tavolara

Posledná a asi moja najobľúbenejšia zastávka – Ostrov Tavolara. Je to malinký ostrov blízko prístavu v Olbii, z ktorého odchádzame späť na Slovensko. Je to naša posledná destinácia. Na ostrov sa treba dostať trajektom alebo súkromnou loďou. V čase, keď sme boli na Sardínii my, trajekty ešte nepremávali, tak ráno skúšame v prístave šťastie.

Za prvou loďkou, ktorú sme videli, beží Marek. Bohužiaľ, táto možnosť nevyšla, a tak skúšam šťastie neskôr ja so starou plachetnicou a veľmi milo vyzerajúcim pánom. Bingo, za 20 € nás vezme tam aj späť. A tak za pár minút hádžeme batohy na palubu a s ďalšími 3 ľuďmi odchádzame na ostrov. Cesta plachetnicou na ostrov je zážitok sám o sebe.


V prístave nám kapitán ukazuje starého pána, ktorý je kráľom ostrova. Ostrov je najmenšie kráľovstvo na svete – nie všetkými štátmi uznávané. Na ostrove je pár domov, reštaurácia, prístav a na jeho druhom konci sa nachádza základňa NATO. Stred ostrova tvoria strmé hory alebo skôr jeden kopec so strmými vápencovými stenami stvorenými na lezenie. Miestni tu ale vybudovali i ferattu, ktorá vedie na najvyšší vrchol ostrova Punta Cannone.

My sme si vybrali lezeckú viacdĺžkovú 215-metrovú cestu - „Affora sa nato“ za 6b. Nastupujeme chodníkom, ktorý vedie k ferrate a v polovici sa z neho odpojujeme a naliezame do steny. Cesta je čiastočne odistená a línia celkom jasná, ale treba sa vedieť orientovať. Unikátne lezenie po vápenci. Cruxová dĺžka je vertikálny kút zo špárov a chytmi vo vnútri. Nádherné lezenie a ešte krajšie výhľady.


Cestu sme celkom prebehli a sedíme na vrchole. Užívame slniečko a pokračujeme ďalej na vrchol ostrova. Odtiaľ sa napájame na ferattu a schádzame po nej. Originál zostupová trasa vedie dookola, my sa však ponáhľame na plachetnicu, ktorá nás má čakať v prístave, tak volíme kratšiu cestu. Za hodinku sme v prístave a nastupujeme na loď. Už len vyhliadková plavba a príprava na cestu domov.

Ostávame spať v blízkosti mesta Olbia a na ďalší deň odchádzame na Slovensko. Pred nami ešte plavba trajektom a veľa kilometrov. Odchádzame so smútkom, že nemôžeme ostať dlhšie, ale hlavne s radosťou z krásnych dní a dušou plnou nádherných nezabudnuteľných zážitkov. Tak ďakujeme Sardínia a vidíme sa čoskoro.