Reportáž: Veľké finále série Behaj lesmi 2024 v Smoleniciach

Malebná atmosféra Smolenického zámku v srdci Malých Karpát, výborní partneri behu a ešte krajšie trasy. O tom bol posledný beh zo série Behaj lesmi.

V roku 2024 pre nás organizátor tejto série pretekov pripravil niekoľko behov, a to konkrétne 7. Začalo to behom na Devíne, potom to bol Slovenský raj, Bachledova dolina, Veľká Fatra, Čičmany, Štiavnické vrchy a čerešničkou na torte a zároveň bodkou na záver boli preteky v Smoleniciach. Táto séria láka bežcov na trasy tvorené 80 % na mäkkom povrchu v kombinácii s prehliadkou čarovných miest Slovenskej republiky. Na výber je vždy niekoľko behov a o tých si porozprávame nižšie v článku. Ja som dostal pozvánku na posledný beh zo série - Smolenice a už teraz viem, že budúci rok si skúsim odbehnúť celú sériu.

Niečo málo o sérii pretekov

Registrácia prebieha priamo na stránke organizátora, kde sa môžete dočítať nielen o sérii behov, ale aj o charitatívnej stránke týchto podujatí, partneroch ako je napríklad Craft či Thule alebo UVEX, no nájdete tam informácie aj o podujatiach u našich susedov v Česku zo série „Běhej lesy v ČR”.

Veľmi sympatické na sérii týchto pretekov je ekologická stránka. Keďže sa preteky konajú naozaj na krásnych miestach priamo v prírode, je potrebné klásť veľký dôraz na životné prostredie. Počas pretekov sa vyprodukuje veľa odpadu a tu organizátor naozaj dbá na separovanie, o čom hovoria aj čísla v roku 2023, kde sa vytriedilo 4 181 kg vrátane 315 kg BIO odpadu.

Namiesto plastových pohárikov sa využívajú znovu použiteľné „speedcupy” a značenie na trase je z ekologického materiálu Solubag, ktorý sa rozpustí v prírode po 180 dňoch. Ako posledné je, že stuhy na medaile sú vyrobené zo 100 % recyklovateľného plastu a samotná medaila z prírodného eko materiálu.

Dokonalá organizácia

Prichádzam do Smoleníc a podľa organizačných pokynov sa parkuje pri včelovine, a tak idem rovno tam. Jedným slovom, dokonalosť!

Nech robím čokoľvek, nedokážem sa rozbehnúť až zastavujem.

Organizátor ma naviguje na parkovacie miesto, tie sú vyznačené a všade vejú vlajky Continental. Napriek naozaj veľkému množstvu áut bol úvodný zážitok pozitívny a dobre zvládnutý. Dostávam sa do areálu na lúke pri Smolenickom zámku, kde sa nachádza pódium, kopec partnerských stánkov, moderátor a príjemná atmosféra.


Prichádzam ku registrácii, ukazujem QR kód z mobilu (ďalšie veľké plus, že netreba nič tlačiť) a dostávam štartové číslo, pamätnú mincu pretekov a pár drobností. Keďže moje preteky začínajú až o 12:00, mám čas a idem si pozrieť partnerské stánky a areál pretekov.

Od detských behov až po 19 km

V Smoleniciach organizátor pripravil niekoľko trás počnúc detskými pretekmi Dr. Max, kde si tí najmenší mohli skúsiť trate od 100 metrov až po 1 km. JOJ ŠPORT RUN bol beh o dĺžke 4 km a s prevýšením 150 metrov. Lesnícka 12 nám okrem 12 kilometrov ponúkla aj prevýšenie 420 metrov, no a na záver je tu 19-kilometrová trasa s prevýšením 655 metrov.

Trasy o dĺžke 12 a 19 kilometrov ponúkli okrem trailového behu aj malý bonus pod názvom „Conti Speed Section”. Práve s partnerom Continental pripravili rýchlostný úsek o dĺžke 150 metrov, kde prvý muž a prvá žena, teda tí najrýchlejší, môžu získať 200-eurovú poukážku na nákup nových pneumatík od partnera pretekov.

3-2-1 štart!

Dvanásta hodina sa blíži a bežcov zvolávajú na spoločnú rozcvičku pred stagom. Ja sa pridám a je to celkom príjemné cvičiť takto spoločne, má to naozaj pretekovú atmosféru. Desať minút cvičenia a presúvame sa do štartovacieho koridoru. Odpočítavame a už len zapnúť hodinky a môže sa bežať. Vybiehame z areálu smerom do lesa, a tak ako organizátor sľubuje, tak aj je. Terén je veľmi príjemný, proste ľúbezné Malé Karpaty. Chytám sa skupiny vpredu a snažím sa udržať tempo.

Prvý kopec začína trhať celý balík a keďže kopce mám rád, nekráčam, ale stále bežím. Tempo je niečo okolo 5 minút na kilometer a beží sa výborne. Takto to pokračuje ďalej, až kým nenastúpi na rad naozaj prudké stúpanie. Tu veľa pretekárov spomalí a začne kráčať, snažím sa udržať beh, čo sa mi aj darí. Obieham niekoľko občerstvovačiek a dávam si len vodu - chyba, ktorá sa mi vypomstí neskôr.

Conti Speed Section

Spolu s pípnutím hodiniek obieham tabuľu 14. kilometer a pokračujem lesom. Začínajú viať vlajky Continental a upozornenie, že o 150 metrov bude „rýchlostná prémia”, tak spomaľujem a vydýchavam sa. Prichádzam ku mernému bodu a začínam šprintovať ako vládzem. Je neuveriteľné, aká dlhá je vzdialenosť 150 metrov, keď to treba šprintovať. Na konci prémie čakajú traja zbrojnoši a fotograf a s ováciami ma vítajú v cieli tohto úseku.


Predo mnou už len 4 kilometre a predchádzajúce absencie občerstvovačiek sa mi vypomstili. Môj žalúdok prestal pracovať a začalo to byť zlé. Spomaľujem a tempo klesá a klesá. Nech robím čokoľvek, nedokážem sa rozbehnúť až zastavujem. Oddychujem a dýcham. Bežci okolo mňa obiehajú a pýtajú sa, či všetko OK. Zatiaľ áno, uvidíme neskôr. Pomaly sa rozbieham a dobieham ku občerstvovačke, dávam do seba gél a vodu. To ma nakopne, no stratu už nedobehnem, a tak udržujem rozumné tempo až do cieľa.

Zážitkové a poučné zároveň

Po dobehnutí dostanem medailu a smerujem rovno na občerstvovačku, kde tlačím všetko možné, aby som dobehol tento deficit, čo je ale neskoro a v ten deň trpím až do večera. Preteky zážitkové a to nielen z dôvodu prírody, ale aj organizácie, partnerov a celkovej atmosféry. Zároveň sú pre mňa aj poučné, pretože žalúdok nespolupracoval primárne kvôli môjmu zlému rozhodnutiu.

Celkové umiestnenie na pretekoch nebolo nič extra, no aspoň na „Conti Speed Section”, teda rýchlostnej prémii, som obsadil 10. miesto so stratou 5 sekúnd na víťaza, čo považujem za malý úspech dňa. Preteky odporúčam všetkými desiatimi.