Vyhliadkové vrcholy v Poloninách - Riaba skala a Ďurkovec

Jeseň je v plnom prúde a ty rozmýšľaš, kam vyraziť na túru? Vyhliadkové vrcholy Riaba skala a Ďurkovec na hlavnom hrebeni Polonín sú na jeseň skvelou voľbou.

V minuloročnom článku sme si zhrnuli lokality, ktoré sa oplatí v jeseni navštíviť a práve Poloniny sú jednou z nich. Tento národný park bol naším cieľom pri nejednej turistike.

Viacdňové alternatívy hrebeňovky Polonín sme si už zhrnuli vo viacerých článkoch, pri ktorých sme navštívili najvýchodnejší bod Slovenska a prales Stužicu alebo keď sme kráčali po stopách minulosti. Dnes si ale dáme jednodňovú túru a navštívime dva výhľadové vrcholy – Riabu skalu a Ďurkovec.

O výhľady nie je núdza? Ale je...

Prečo som zvolila tieto dva vrcholy? Nachádzajú sa na hlavnom hrebeni blízko seba a oba ponúkajú krásne výhľady, a tých v národnom parku Poloniny veru nie je veľa. Ide o lesnaté územie, hlavný hrebeň sa nachádza vo výške cca 1 100 – 1 200 m n. m., takže hlboko pod hranicou lesa. Výhľad sa naskytá poväčšine len tam, kde sa zachovali horské lúky „poloniny“, ktoré tu ostali ako pozostatok valašskej kolonizácie.

Štartovacím miestom dnešnej túry je najvýchodnejšia obec Slovenska – Nová Sedlica. Parkujeme priamo v obci, ale pozor, parkovanie je v celej Novej Sedlici spoplatnené a treba poslať SMS.


Začiatok cesty je „povinná jazda“, čaká nás totiž dlhší asfaltový úsek. Vyrážame po žltej turistickej značke smer Riaba/Rabia/Jarabá skala. Áno, vrchol má viacero menných názvov a zároveň ide aj o poľský vrchol, takže názvy sa rôznia.

Medová baba

Nezáživný asfaltový úsek spríjemňujú farebné lesy, ktoré ťa počas celej cesty obklopujú. Sprevádza nás tiež Zbojský potok, ktorý pramení až takmer pod Riabou skalou.

Po asi 6 km sa pred nami objavuje vysoká drevená socha. Ide o sochu „Medová baba“, ktorá tu bola osadená v roku 2002. Medová baba je prezývka ženy – Žofie Maťašovskej, ktorá tu v minulosti žila a preslávila sa vyrábaním kvalitného medu – preto „medová“. Jej med putoval nielen do susedných Čiech, ale dokonca aj do Nemecka.


Tesne za sochou sa nachádza smerovník Grófske chyžky, pri ktorom sa oplatí zabočiť doprava k malému jazierku. Je odtiaľ krásny výhľad na hlavný hrebeň, ktorý je naším dnešným cieľom. Ako inak, atmosféru dodávajú sfarbené lesy, ktoré jazierko obklopujú.


Od jazierka sa vraciame na žltú značku a pokračujeme ďalej po asfaltke. Našťastie nás čaká už len cca 1 km po tejto ceste. Cestou si môžeš všimnúť zaujímavé skalné odkryvy pod hrebeňom. Ide o flyšové vrstvy, ktoré odkryli zosuvy – najmä pri výdatných zrážkach sú vo flyšových oblastiach typické zosuvy pôdy.

Bukovo-jedľové pralesy

Následne bočíme doprava, konečne do lesa na klasický turistický chodníček. Po asfaltovom úseku začíname v lese už aj konečne stúpať, veď niekde tú dnešnú výšku treba nabrať. Stúpanie je príjemné, užívame si les, ktorý máme len pre seba.

Pohybujeme sa v území, kde sa nachádzajú staré bukovo-jedľové lesy, v niektorých miestach ide dokonca o pralesy. Sfarbené buky vytvárajú krásne kontrasty so sýtozelenými jedľami.


Prudšia vertikála nás čaká až v samom závere, kedy sa potrebujeme „vyškriabať“ na samotný hrebeň. Tesne pod hrebeňom priamo pri chodníku sa nachádza aj prameň. Avšak tak ako to platí aj inde, pozor na suché obdobia, ktorých je v poslednom období dosť, vtedy prameň nemusí byť výdatný alebo nemusí tiecť vôbec.

Počas záverečných pasáží prechádzame viacerými prírodnými rezerváciami alebo národnými prírodnými rezerváciami (NPR Jarabá skala, PR Veľký Bukovec), v ktorých platia najvyššie stupne ochrany prírody.

Riaba, Rabia či Jarabá skala?

Pri plánovaní trasy sa nenechaj zmiasť, pretože ak sa pozrieš na mapu, svietia tam tri vrcholy s podobným/rovnakým názvom. K smerovníku s názvom Riaba skala prídeš hneď, ako sa ukončí záverečné stúpanie.

Ak sa vydáš prstom po mape doľava, nájdeš poľský vrchol s názvom Rabia/Jarabá skala. Ak sa vydáš doprava, nájdeš slovenský vrchol s názvom Jarabá/Riaba skala. Navštívime obe, avšak len jedna z nich ponúka výhľad – tá naša, slovenská Riaba skala s výškou 1 167 m n. m.


Pri smerovníku Riaba skala teda bočíme doprava a po asi 5 minútach prichádzame k vyhliadkovej plošine, ktorá ponúka výhľad orientovaný smerom na juh do doliny Zbojského potoka.

Keďže sa nám jedného vrcholu máli, po krátkej pauze volíme krátky hrebeňový úsek a vydáme sa smerom na západ po červenej a modrej turistickej značke na Ďurkovec. Prechádzame teda aj cez poľskú Rabiu skalu, avšak tá neponúka žiadne výhľady, a tak len míňame smerovník a pokračujeme lesom ďalej.

Ďurkovec

Po cca 30 – 40 minútach sme na vrchole Ďurkovca (1 189 m n. m.), a ako som už viackrát spomínala, tento vrchol ponúka pre mňa jeden z najkrajších, ak nie najkrajší výhľad v Poloninách. Vždy sa tu rada vraciam.

Výhľad je takmer 360° a môžeš sa kochať pokračovaním hlavného hrebeňa smerom na západ, resp. severozápad, ďalej dolinkami, v ktorých sa nachádza Runina a ďalšie obce, na severnej strane vidno poľské pokračovanie Polonín v diaľke môžeš zbadať aj vzdialenejší Vihorlat.

Alternatívy návratu – do Runiny alebo späť do Novej Sedlice

Možností na spiatočnú cestu je viacero. Ak na túru vyrážate viacerí a idete na viacerých autách, je dobrý nápad nechať jedno auto v Runine a tým pádom z Ďurkovca môžete zísť po zelenej značke dole do Runiny. Pri schádzaní do Runiny si môžeš tesne nad dedinou pozrieť pútnické miesto Tri studničky, na ktoré treba Pod Vysokou Kýčerou odbočiť na žltú turistickú značku.


Ak druhé auto k dispozícii nie je, môžeš sa vrátiť tou istou trasou alebo z Riabej skaly pokračovať ďalej po hrebeni cez vrcholy Čelo a Borsukov vrch na Čierťaž a odtiaľ sa spustiť dole do Novej Sedlice tiež po zelenej. Táto alternatíva zaberie cca + 2 h.

My sa vraciame tou istou trasou, a tak nás opäť čaká dlhý asfaltový úsek. Vhodnou možnosťou by bolo skombinovať si to s cyklistikou, pretože až po odbočku do lesa, ktorá je až za Medovou babou, vedie cyklochodník.

Mini kostolíky a Dvere do Polonín v Uliči

Pri ceste do alebo z Novej Sedlice stojí za zmienku obec Ulič, v ktorom sa oplatí zastaviť. V centre obce sa nachádza Minigaléria drevených kostolíkov východného obradu. Ide o zmenšeniny drevených cerkví nachádzajúcich sa na východnom Slovensku, ktoré sú súčasťou UNESCO. Drevené cerkvi boli v minulosti postavené bez jediného klinca a svojím jedinečným a osobitým výzorom dotvárajú charakter tohto regiónu.

Oproti galérii drevených kostolíkov je cesta, ktorá vedie trochu do kopca, v jej závere ťa čaká rybník, pri ktorom sa nachádza náučný areál „Dvere do Polonín“. Cestou k nemu sa v areáli Rusínsko-slovenského slovníka pod holým nebom môžeš priučiť rusínskemu nárečiu a zistiť, čo znamená po rusínsky napr. „chavkaty“, keďže oblasť Polonín je osídlená národnostnou menšinou Rusínov (hovorovo „Rusnáci”).


Poloniny ponúkajú veľmi pekné trasy a obzvlášť na jeseň, pretože v celom národnom parku dominuje listnatý les, čo na jeseň ocení nejeden turista. Benefitom sú málo frekventované trasy v najodľahlejšom kúte Slovenska. Je už len na tebe, či sa inšpiruješ touto trasou, alebo si ju pozmeníš podľa seba.

Zhrnutie:

• Názov: Riaba skala, Ďurkovec
• Lokalita: Bukovské vrchy, NP Poloniny
• Značenie: veľmi dobré
• Obmedzenie: bez obmedzenia
• Obťažnosť: 3/5
• Trvanie: 8 h
• Parametre: 23 km/890 výškových m
• Typ: výstup na vrchol, hrebeňový úsek
• Možnosť parkovania/spoje: spoplatnené parkovanie v Novej Sedlici
• Mapka: Sekcia Výjazdy