Z Kuneradu na Veterné - objav pokojný okruh Malej Fatry

Chceš spoznať málo navštevovanú trasu v Malej Fatre, na ktorej stretneš maximálne starého uja na babete? Spoznaj so mnou turistický okruh z Kuneradu hrebeňom Malej Fatry až na Veterné.

Okruh začína na zelenej/žltej značke neďaleko zámku v Kunerade. Na začiatku turistickej značky je malé parkovisko, kde vždy bez problémov zaparkujem. Treba dávať pozor, aby si nezavadzal do cesty, ktorá po značke vedie dolinou. Je tam využívaná chata, do doliny chodia vodári a aj lesníci. Do batôžka Sirrus zbalím čaj, mlsku a teplejšiu bundu pre mňa, vodu a mlsky pre haviačika. Vyrážame na hory.

Odkiaľ a kam?

Začiatok je priam idylický, žltá/zelená turistická značka ide po nie úplne novej, no dobrej asfaltke. Po rovinke za zurčania Kuneradského potoka pod korunami stromov. Aj v lete tu nájdeš príjemný chládok. Dolina je obľúbená aj cyklistami, nejeden článok môžeš na webe MTBIKER nájsť.

Postupne sa dostaneš k rampe a po pár sto metroch k otvorenému miestu. Tu odbočíš doprava pri značke Svitačova dolina na zelenú turistickú značku. Daj si pozor a nenechaj sa zlákať peknou pomaly stúpajúcou cestou dolinou. Prišiel by si síce tiež na Veterné, no z opačnej strany.

Konečne sa dostávame k peknému krátkemu stúpaniu, ktoré ťa zavedie do nádherného lesa. Osobne vždy keď tadeto kráčam, mám pocit, že tu žije kopec medveďov, no reálne som nikdy žiadneho nevidela. Dlhšiu dobu kráčaš po zvážnici až sa dostaneš na ďalšiu menšiu čistinku so senníkom/krmelcom a turistickou značkou Pod Turčianskou.


Po krátkom výstupe po lesnej ceste sa dostaneš k potoku, okolo ktorého vedie zelená značka. Keď viac prší alebo sa topia na jar ľady, celý chodník je rozvodnený, okolie chodníka je vymyté, blato všade. Horšie sa hľadá chodník, a tak len prechádzam z pravej na ľavú stranu, kadiaľ asi pokračuje chodník.

Riadna strmina, na začiatku podmočené, potom po hline, ihličí, koreňoch, preliezaš kmene až sa nakoniec doterigáš na ďalšiu lesnú zvážnicu. V jesennom období je ozaj krásne pozerať sa na okolité stromy. Jedna zákruta doprava a po 200 metroch na prvej zákrute doľava smerujem strmo nahor. Vymytá, vymletá, kamenistá, koreňmi posiata, no dostatočne široká cesta preverí nejedného turistu.

Ako spod čarovného závoja vykúkam skrz stromy na Hornej lúke.

Obzerám sa do lesa vpravo a vľavo a sledujem, ako sa chodník postupne zužuje, pomaly skoro až cez húštiny sa predieram na hrebeň. Veľmi pekná, náročnejšia, strmšia pasáž ukončená... žiadnym výhľadom. Samý les, hora, stromy, kríky, preto je aj v najpekelnejšom letnom dni väčšina trasy v tieni, príjemnom chládku.

Som naozaj na hrebeni?

Na hrebeni nasledujem červenú/zelenú turistickú značku, posilňujem sa čajom a havúšik mlskou a vodou. Míňam vrchol Pod Hornou lúkou a pekným listnatým lesíkom s organicky pokrútenými, vetrom ošľahanými stromami. Trošku zo začiatku hľadám cestu cez popadané stromy. Chodník má klasický ráz hrebeňa, raz trošku dole a raz cez skalky a lúkou do kopčeka.


Ako spod čarovného závoja vykúkam skrz stromy na Hornej lúke. Výhľady pekné, počas jesene čučoriedok a brusníc všade naokolo kopec, Turčianska záhradka ako na dlani a otvorili by sa aj výhľady na Rajeckú dolinu, keby nebolo oblačno. Nevidieť ani na koniec lúky.


Toto miesto je ozaj čarovné, jedno z mojich najobľúbenejších v Malej Fatre. Chodníkom po ľavej strane lúky, hrebeňom, ktorý ťa dovedie až k hranici ďalšieho lesa. Pokračuješ hrebeňom raz hore, raz dole, sem-tam nejaký výhľad do doliny, kde nič nerozoznáš až k úpätiu Veterného. Vkročíš na lúku s prvými poriadnymi výhľadmi do okolia.

Veterné je veterné

Na Veterné sa dostaneš skrz kratší a výživný lúčny chodník s vychodenými rigolmi. Ploský vrchol Veterného vie ponúknuť pekné výhľady, no dnes je len povestne veterný a v oblakoch. Opäť sa posilním sladkým, už ľadovým čajom, havúšik mlskou a ideme pomaly po žltej značke dole. Dnes to s výhľadmi nevyšlo, no nebanujem. Zatiaľ sme nestretli ani nohu. Všade pokoj.


Začína trošku popŕchať, chodník z Veterného po ramene hrebeňa začína byť šmykľavý. Opatrne schádzam a volám na havúšika, aby sa neťahal. Ako geriater už ani dole kopcom neťahá, niečo sa asi deje. Z lúky vchádzam do lesa, kde je trasa ešte strmšia, korene, podmočená pôda, šmykľavé ihličie.

Už len idylka do Kuneradu

Chytám sa stromov, ktoré mi pomáhajú ísť pomalšie. Posledný prudký úsek, voľné kamene a zbehnem na štrkovú cestu, ktorá je zapadaná jesennými listami. Zakrátko prechádzame okolo studničky a les vonia hubami, vychádzame z oblakov a zrazu aj vykukne slnko. Že som neostala na hrebeni a nepočkala naň.

No nič, pokračujeme ďalej po lesnej ceste, ktorá na konci zabočí prudko doľava, no ty musíš vykročiť rovno okolo kríkov, žltá značka je horšie viditeľná. Posledné prudšie klesanie stredom cez les po starej ceste, kde sa zvážalo drevo alebo chodilo traktorom. Samé kamene, poriadne rigoly, rýchlo zbieham na štrkovitú zvážnicu a užívam si nádherné oranžové farby na stromoch a slnko vykukujúce pomedzi listy.


Zvyšok cesty ku Kuneradskému zámku, čo je niekoľko kilometrov, si obaja užívame. Havúšik sa kúpe a pije v potoku a ja tancujem na ceste kráčajúc Svitačovou dolinou dole. Spokojnosť na dnes poriadna. Až teraz stretávam prvú človečinu, starého uja na babete. Užívajte hory.

Zhrnutie

• Názov: okruh z Kuneradu na Veterné
• Lokalita: Lúčanská Malá Fatra
• Značenie: prehľadné, zelená/žltá, červená, žltá turistická značka
• Obmedzenie: celoročne dostupné
• Obtiažnosť: 3/5
• Vrchol: Veterné (1 441 m n. m.)
• Trvanie: 3:50 h (so psom)
• Parametre: 14,9 km/920 výškových metrov
• Typ: hrebeň s vrcholom
• Možnosť parkovania: pri Kuneradskom zámku
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy