Z Kysúc za dobrodružstvom v srdci Beskýd

Máš chuť na dobrodružstvo v menej navštevovanej, ale krásnej časti pohraničia? Beskydy zo strany Kysúc sú kusom krajiny, ktorá ma očarila.

Milujem Malú a Veľkú Fatru, ktoré navštevujem pomerne často. Mám to šťastie, že nebývam až tak ďaleko, a preto si môžem len tak „odskočiť“ na hrebeň a užiť si jej krásy. Cez víkend som plánovala ďalšiu trasu a hľadala som miesto, kde som ešte nebola a zároveň to nie je ďaleko. Predsa len, som lenivá kvôli rannému vstávaniu a zmene letného času za zimný a skorému stmievaniu. Na mapách som objavila, že časť Moravsko-sliezskych Beskýd zasahuje aj ku nám, a tak bol výlet na najbližší víkend jasný hneď.

Nasleduj ma do krajiny hustých lesov, horských hrebeňov a pokojného ticha, ktoré ťa naladí na pravý oddych. Poď so mnou na výlet cez Klokočovské skálie, Malý Polom, Muřinkový vrch až na Veľký Polom.

Šliapeme po asfaltke?

Dlho som špekulovala, kde a ako začať. Preferujem okruhy namiesto výstupu hore a dole po tej istej trase. Zaparkovali sme v malej dedinke Jelitov. Havúšik vyskakuje z kufra a Kubi sa prezlieka do dlhých turistických nohavíc, predsa len, až tak teplo už ráno nie je. Začiatok trasy je značený ako Kysucká cyklomagistrála a vzbudzuje u nás trochu rozpaky.

Po kraji cesty sa ukazujú nádherné lesy a zároveň sledujeme aj kopec vyhodených odpadkov okolo cesty. Nahrubo som spočítala, že za vrátené plastové fľašky a plechovky z energeťákov pohádzaných popri ceste by som jednu kávu bez problémov kúpila.


No nič, postupujeme pekne rezko a po kilometri odbočujeme na modrú turistickú značku smer PR Klokočovské skálie. Koniec asfaltky, vitaj les a ticho. Prudšie krátke stúpanie, preliezanie spadnutých stromov, nádherné skalnaté útvary a prírodný neupravený les. Havúšik raz preskočí, raz podlieza popadané kmene, na geriatrického psa to zvláda na výbornú.

Jediné, čo naznačuje prítomnosť človeka, je vychodený chodníček.

Krátko prechádzame lúkou, míňame domčeky v osade U Haferov a U Fujakov, krajina sa jemne vlní a my odbočujeme do lesa časť Kykula, kde nás čaká pekné dlhé stúpanie a vôňa húb všade naokolo nás. Pestrofarebné jesenné lístie na stromoch a šušťanie listov na zemi, nikto nikde. Naposledy sme videli ľudí U Haferov. Posledné kilometre lesom si užívame samotu. Chodníček je veľmi príjemný, široký a vidno, že sa veľa jeho častí používa na ťažké stroje.


Vychádzame na čistinku a sme skoro na hrebeni, míňame smerovník Uhorská a po modrej značke nám už naozaj veľa krokov neostáva. Za celý čas tu stretávame prvých turistov, míňame sa a odbočujeme doľava na Malý Polom. Kráčame po štátnej hranici s Českou republikou, po pravej strane máme CHKO Beskydy a po ľavej strane CHKO Kysuce a NPR Malý Polom. Sem-tam sa objaví výhľad na českú stranu Beskýd.


Les sa pomaly zmenil z užívaného ľuďmi, hubármi, lesníkmi, prítomnou ťažbou dreva na opustený, zarastený, prirodzený, zelený. Akoby sme vstúpili do pralesa. Jediné, čo naznačuje prítomnosť človeka, je vychodený chodníček.

Na Malý Polom (1 061 m n. m.) to naozaj nie je ďaleko, cesta tam a naspäť je dlhá necelých 2,5 kilometra, prevýšenie čosi okolo 100 metrov. Malý Polom je vlastne len skala so skoro neviditeľným nápisom „Malý Polom” a kovovou bielo-červenou tyčou zapichnutou v zemi.


Po krátkom občerstvení čajom a skvelými energy tyčinkami od NUTREND (s bielou čokoládou sú topka) sa vraciame naspäť na odbočku k modrej turistickej značke. Zatiaľ som si nikde nevšimla, že by sme mali po ceste studničku a ani na trase nie sú žiadne chaty, kde by sa dalo akékoľvek občerstvenie kúpiť. Šliapali sme zatiaľ väčšinu času lesom, no viem si predstaviť, že v lete je potrebné si vziať dostatok vody so sebou.

Modrá turistická značka nás za pár krokov zavedie k rázcestníku Čuboňov. Prechádzame štátnou hranicou a napájame sa na červenú turistickú značku, ktorá je súčasťou Stezky Českem. Za mňa najjednoduchšia časť celej trasy, po rovnej cestičke lesom, kopec ľudí na pešo aj na bicykloch. Pridávame do kroku, naťahujem nohy, užívame si krásny jesenný deň. Vidno, že českí bratia veľmi radi navštevujú Beskydy. Skoro všetci sú česky hovoriaci, keď ich pri míňaní pozdravíme „Ahoj“.


Prichádzame po rovinke k „Pod Burkovým vrchem”. Odbočka z červenej doprava vedie strmšie hore chodníčkom po hranici smer na Burkúv vrch (1 032 m n. m.) No my pokračujeme po jemne sa vlniacej ceste popod Muřinkový vrch (978 m n. m.) až ku „Kapli”. Na prvý pohľad veľmi obľúbené miesto pre turistov aj cyklistov.

Nachádzame tu kaplnku, oddychujúcich cyklistov posedávajúcich pred kaplnkou, kopec ľudí pri ohnisku opekajúcich dobroty, hrajúce sa deti, pobehujúce psíky. Víkendová pohodička ako sa patrí. Vyberiem vrecko s mandarínkami a pomaličky pokukujúc pokračujeme ďalej. Šúpem asi tretiu mandarínku a počúvam rozhovory oddychujúcich turistov a všetci „mluví“ po česky. Táto oblasť Beskýd je naozaj veľmi obľúbená.


Kráčame vpred jednému z posledných stúpaní, úzky chodníček, strmo dohora, kamene a mäkká hlina pod nohami. Prekračujeme vychodené korene nad zemou. Obiehame starších českých turistov, dostávame sa opäť na hrebeň a objavujeme veľmi zvláštny les. Na prvý pohľad sa javí akoby mŕtvy, pováľané stromy s kmeňmi vybielenými od slnka, polámané suché ihličnany vytŕčajúce do výšky a sem-tam živý zelený stromček.

Prechádzame hrebeňom, ktorý je zároveň aj štátnou hranicou. Okolo nás sa rozprestiera CHKO Beskydy na českej strane a CHKO Kysuce PR Veľký Polom na slovenskej. Rozprávam sa s Kubim a obaja sa zhodujeme, že ide o bezzásahový les, ktorý sa časom obnoví sám. Les ponechaný sám na seba a svoje sily bez potreby zásahu človeka. Obom sa nám táto myšlienka páči, cítime sa tu veľmi dobre. Tento les ani náhodou nie je „mŕtvy”, nech si hovorí kto chce čo chce.


Na Veľkom Polome (1 067 m n. m.) sa k červenej turistickej značke pridáva aj modrá, ktorou budeme pokračovať. Pozrieme si tabuľu s informáciami o chránených živočíchoch ako hlucháň žijúcich v oblasti storočných smrekov. Pár milých dôchodcov nás poprosí o fotku na obrovskom spadnutom kmeni, na ktorom oddychujú, havúšik pravdaže hlava v zábere, sedí a naberá sily na cestu dole.

Po občerstvení Milou a kúskom čokoládovej tyčinky Energy bar (mne moc nechutí) sa občerstvuje aj havúšik. Už chodí na turistiku jedine za mlsky, inak sa náš geriater nechce pohnúť. Po necelom kilometri klesania odbočujeme doprava, ja značku míňam, nie je dobre viditeľná a Kubi na mňa volá, nech sa vrátim. GPS trasa v hodinkách ho hneď upozornila, že máme odbočiť.


Modrá značka nás vedie po polome cez popadané kmene rovno dole kopcom až na asfaltku pri Medvedej skale. Veľmi obľúbené miesto domácich, stretávame páry s kočíkmi, deťmi, ale aj starými rodičmi. Asfaltka je súčasťou cyklistického chodníka, a tak sa nám o to lepšie kráča smerom dole k rázcestníku Nad Kulajdou. Ďalej cez osadu Kopčisko a Za Hrbikom, kde na lúke nachádzame desiatky bedlí a tešíme sa teda na výbornú večeru, opekané bedle.


Pri kostole sa napájame opäť na červenú turistickú značku - tentoraz je to Kysucká magistrála a cez kopčeky sa dostávame k osade Školníkovci až na zelený náučný chodník Jozefa Krónera. Som neskutočne rada, že už máme len kúsok cesty k autu. Po 25 plus kilometroch a vyše 1 100-metrovom prevýšení mi to nohy dávajú najavo. Aj napriek tomu si užívame slnečné lúče západu slnka a musím priznať, že rázovité osady na Kysuciach sú čarovné.

Zhrnutie

• Názov: Klokočovské skálie, Malý Polom, Muřinkový vrch, Veľký Polom
• Lokalita: Beskydy
• Značenie: prehľadné, modrá/červená/modrá/červená turistická značka
• Obmedzenie: celoročne dostupné
• Obtiažnosť: 2/5
• Vrchol: Veľký Polom (1 061 m n. m.)
• Trvanie: 6:50 h (so psom)
• Parametre: 26,8 km/1 118 výškových metrov
• Typ: hrebeň s vrcholom
• Možnosť parkovania: pri ceste, v závislosti od začiatku cesty
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy