Moja cesta ku ferratám - čo ma via ferrata naučila?

Po niekoľkých metroch som sa dostal k úseku D/E a rozmýšľam, ako ďalej...

V tom momente mi napadlo, dokelu, veď som si neaktivoval poistenie. Ach, hlava deravá. Zopárkrát som sa poobjímal so skalou, mierne sa spotil, pozrel hore, dole, a tak dokola. Nakoniec som ten previs zdolal. Zreprodukovať by som to nevedel, bolo to silou a inštinktom. To zrejme k zdolávaniu ferrát patrí.


V princípe som úplný začiatočník, o panenstvo som prišiel v lokalite Hohe Wand. Rakúsko, kde je tráva zelenšia, bolo náhradný plán. Pôvodný zámer skúsiť via ferratu na Priečne sedlo sa koncom jesene rozplynul, nasnežilo a nebolo by to bezpečné. Príslovie so zelenšou trávou v tomto prípade platilo do bodky. Zvolili sme lokalitu, ktorá je nižšie položená, a tak o snehu nebolo ani chýru.

Moje začiatky a skladanie výbavy

Na lane som bol prvýkrát pri výstupe na Gerlach, bolo to s vodcom a lezenie ma chytilo. No nie natoľko, aby som skúsil pravú skalu. Odrádza ma to množstvo materiálu, ktoré človek potrebuje riešiť. Racionálne som sa dopracoval k via ferrate. Niečo medzi ozajstným lezením a náročnejšou turistikou.


K prilbe a sedáku, s ktorými som už mal skúsenosť, pribudol tlmič pádu. Zaujímavá vecička, dúfam, že nikdy nepreverím jej funkčnosť. Vďaka cenným radám od mimss som si zaobstaral gyroskopický a nemusím riešiť, ako si dopletiem popruhy pri zapínaní. Naozaj na nezaplatenie, ak sa niekde ledva držíš.

Pri mojej výške 193 centimetrov si veľmi cením aj min. dĺžku zaisťovacích lanyardov, nijako ma neobmedzuje. K používaniu mi dal tip na mieste kolega Drahoš, s ktorým som absolvoval úvodné dobrodružstvá. Zapínaj sa proti sebe, je to bezpečnejšie. Možno maličkosť, ale dobrý návyk je vhodné pestovať od úvodu.


V úvode som opísal úsek s obtiažnosťou D/E, čo vlastne klasifikácia znamená, si môžeš pozrieť na tomto odkaze. K tomuto úseku sme sa nedostali pri prvej návšteve Hohe Wandu. Ako úvodnú inšpiráciu sme zvolili článok na webe zagurami.eu. Preto nejdem popisovať jednotlivé ferraty, ak ťa lokalita Hohe Wand zaujala, nájdeš ju na tomto odkaze, prajem príjemné čítanie.

Aj pri našej druhej návšteve sme sa inšpirovali u rovnakého autora, prišlo nám to jednoduchšie ako lustrovať rakúske weby. Obtiažnosťou sme išli hore, článok nájdeš rovnako na spomenutom webe.


Prilba by nemala byť cyklistická, nakoľko má deravý vrch. Ľahko by ti mohla preniknúť padajúca skala až na hlavu, a to nie je úplne ideálny scenár. Prilbu som nechtiac aj vyskúšal, pri výšvihu som zastavil hlavou až o protiľahlú skalu. Našťastie bez ujmy.

Dôraz som kládol aj na odvetranie a hmotnosť, jej využitie bude prevažne v letných podmienkach. Prekvapila ma absencia kolieska na stiahnutie prilby, systém nastavenia Petzl Meteor sa mi zdá zvláštny. Alebo mi niečo nedocvaklo?


Sedák som zvolil plnohodnotný, v záujme komfortu aj za cenu vyššej hmotnosti. Pri výbere a meraní je potrebné myslieť na to, aby si vedel medzi telo a popruhy vsunúť dlaň. Ak plánuješ liezť aj na jeseň či v zime, treba zohľadniť aj zimné obvodové „kilečká” a izolačné vrstvy.


Jednou z najťažších zaistených ciest v Rakúsku je práve via ferrata ÖTK, je silová a dlhá. V jej úvode je niekoľkokrát spomenutý úsek. K populárnejším ferratám je možné vyhľadať aj takzvané topo, teda vizualizáciu danej ferraty. Lezcovi pomôže psychicky sa pripraviť na to, čo ho čaká.

Na skale je to iný, unikátny svet.

Priznám sa, že som topo príliš neštudoval, nevedomosť je predsa sladká. Zároveň odporúčam článok v našom magazíne, kde nájdeš aj jej alternatívny koniec Blutspur, ktorý vyskúšam snáď nabudúce.

Chýbalo mi niečo?

Vyššie som spomenul tri základné prvky výbavy na via ferraty. Rukavice som našiel doma, staré z bicykla. Dôležité je, aby mali koženú dlaň a ideálne dlhé prsty. Ruky sú neustále v kontakte so skalou alebo lanom. Niekoľko lezcov malo aj prsný úväz, mal by zabrániť pretočeniu pri nekontrolovateľnom páde.

Ako sa mi ferratovanie zdalo v úvode jednoduchá záležitosť, čo sa výbavy týka, tak mením postupne názor. Podrobne sa výbave venovala miriama-kov. Ak plánuješ vyraziť, prečítaj si spomenuté články skôr ako ja.


Obuv som volil rovnako ako rukavice - čo bolo doma. Turistické topánky nie sú ideálny spoločník na túto zábavku. Síce som mal nízke, no predná časť nie je prispôsobená na lezenie a rovnako priľnavosť na skale bola mizerná. Úvodný prieskum trhu mám za sebou a potrebujem niečo na tento spôsob, s veľkosťou budem mať určite problém, tak to zatiaľ neriešim.

Bavilo ma to?

Bez váhania dávam 10 z 10, via ferrata mi vyplnila potrebu zdolávať hory iným spôsobom. Navyše som sa v poslednej dobe pristihol, že viac sledujem filmy o alpinistoch. Na skale je to iný, unikátny svet. Zlepšuje kondíciu, koordináciu. Okolie vnímam inak, pomalšie. Pre mňa to bol nový pocit, zvláštny, ale intenzívny.


Doma som si preveroval poistenie a moje celoročné kryje len via ferraty s obtiažnosťou A, Priečne sedlo by bolo v pohode. Zložitejšie sú mimo krytia, predtým ako vyrazíš, si to poriadne prever. Klikanie jednodňového poistenia online zvládneš za niekoľko minút aj v aute, no je ľahké na to zabudnúť. Ako sa to stalo aj mne.

Verím, že ťa tento text inšpiroval, ak sa chystáš začať a nebudeš opakovať moje chyby. Doma ma už čaká prsný úväz a odsedávacia slučka, človek nikdy nevie. Rozhodne je lepšie byť pripravený, ako neskôr ľutovať.