Na skialpoch za slnečnými výhľadmi v srdci Hohe Tauern

Vyber sa so mnou do rakúskeho pohoria Hohe Tauern naháňať ľadovce, nadmorské výšiny a najmä tú potrebnú štipku snehu.

Zima sa nám chýli ku koncu, ale chuť na divoké zasnežené hory ostáva. Naším víkendovým cieľom sa stal 3 106-metrový vrch Hoher Sonnblick, ktorý je populárnou skialp destináciou Hohe Tauern.

Za dobrodružstvom do outdoorového raja

Národný park Hohe Tauern patrí medzi najkrajšie prírodné pamiatky, ktoré Rakúsko ponúka. S rozlohou viac ako 1 856 km² je najväčším národným parkom našich západných susedov. Tiahne sa rozľahlými údoliami, je domovom rastlín a živočíchov pochádzajúcich zo stredoázijskej tundry, Arktídy a aj z južnej Európy.

Jeho najvyššie vrcholky siahajú do výšky prekračujúcej 3 000 metrov a je rajom turistov, horolezcov a skialpinistov. Skialp je v Hohe Tauern povolený. Výnimku tvoria chránené zóny, o ktorých sa môžeš dočítať na webstránke národného parku.

Navštív so mnou obrovskú alpskú chatu Naturfreundehaus Kolm-Saigurn. Vyšliap si na štít Hoher Sonnblick, ktorý sa týči nad dlhočizným Rauriským údolím a pocíť volanie hôr a dobrodružstva.

Hop-šup do fiata a smerom do Álp

V jeden príjemný piatkový večer som si zbalila svoje saky-paky, pripravila skialp výbavu a netrpezlivo čakala na kamaráta. V pláne bolo vyraziť do Rakúska na chatu Naturfreundehaus Kolm-Saigurn a odtiaľ podniknúť skialp výstupy. Vzhľadom na snehové podmienky, ktoré vládnu túto zimu v našich končinách, obávala som sa, že možno pôjde aj o posledný skialp sezóny. O to väčšie bolo moje nadšenie.

V dohovorený čas kamarát prifrčal na staručkom mini fiate. Priznám sa, chvíľu som sa obávala, či doň napcháme dvoje lyží. Ukázalo sa, že moje obavy sú zbytočné a čoskoro sme už boli na ceste za dobrodružstvami.

Cesta k národnému parku Hohe Tauern trvá z Bratislavy približne 5 hodín. Cieľom bola chata Naturfreundehaus Kolm-Saigurn, ktorá má ideálnu polohu na zimné výstupy. Chata je vybavená dobrou reštauráciou, pohodlnými izbami a sprchami s horúcou vodou. Dokonca majú hostia k dispozícii aj saunu.


Jediný malý problémik bol fakt, že autom sa dalo dostať iba po parkovisko Bodenhaus. Odtiaľ je k chate ešte pekných 6 km, a to sa vám v noci po dlhom cestovaní absolvovať nechce. Trasa vedie asfaltkou, ktorú sem-tam pokrýva sneh a ľad.

Už-už som sa pripravovala mašírovať nocou, keď mi v záchvate zúfalstva skrslo v hlave zavolať na chatu, že či náhodou nemajú nejaké možnosti prepravy. Samozrejme, že mali. Za 10 € na osobu som sa už o chvíľu spokojne viezla na korbe robustného pikapu. Miesto vnútri „nevydalo“. Avšak noc nebola mrazivá, a tak som si cestu užila plnými dúškami.

Hora v diaľke

Hoher Sonnblick je prekrásny štít, ktorý láka nejedného milovníka prírody. Zo severnej strany to je náročný lezecký podnik, avšak táto strmá stena sa dá obísť z juhu a zo západu. Tadiaľ vedie i letná turistická trasa a tadiaľ na kopec mieria aj skialpinisti. Ide o náročný vysokohorský výstup, ktorý vyžaduje skúsenosti a kondíciu. Odmenou sú výhľady ako z rozprávky.


Vzhľadom na luxusnú polohu nášho ubytovania sme si ráno dopriali pomalé raňajky. Na túru sme vyrazili až okolo 8:00. Počasie nám prialo a stúpali sme za jasnomodrej oblohy.

Z pravej strany sa týči vysoká strmá stena opatrená pár starými borhákmi a z ľavej strany… strmý svah končiaci útesmi.

Šliapať na pásoch bolo možné už priamo z chaty, a tak sme po stopách iných, predpokladám, že omnoho menej vyspatých skialpinistov, zamierili po turistickej cestičke. Smer chata Schutzhaus Neubau. Neskôr sme sa zo značky odpojili a vystúpili priamo k zrúcanine Radhaus. Tu už začína naozaj výdatne fúkať. Obloha bola stále nádherne jasná, avšak silné nárazy mrazivého vetra zmenili príjemnú vychádzku na také malé studené pekielko.

Čas sme mali stále dobrý, Hoher Sonblick sa na nás usmieval, a tak sme sa plahočili ďalej.

Pokračujeme k chate Rojacherhütte

Cesta ďalej vedie po rozľahlej náhornej plošine, kde vás teda od vetra nič nechráni. A kde by som za hmly nerada bola. Čoskoro sme zabočili smerom na Rojacherhütte. Táto malinká chata v lete ponúka občerstvenie a ubytovanie, avšak momentálne bola zatvorená. Pokračovali sme teda popri nej strmým úbočím.

Na to, že bol začiatok marca, spopod snehu trčalo slušné množstvo skál a naše pásy dostali zabrať. Sneh bol zľadovatený a pásy podšmykovali, čo spolu so silným nárazovým vetrom spôsobovalo, že som každým krokom ďakovala za haršajzne na nohách.


Ešte trochu trápenia a zašli sme za masív Hoher Sonnblicku. Pre nás to znamenalo i úľavu od otravného vetra. Zrazu bolo všetko krajšie. Slnko sa odrážalo od zľadovateného snehu a vrhalo pestrofarebné lúče. V doline pod nami ležal modrastý ľadovec a dnešný cieľ bol na dohľad. Čo viac si priať?

Lávkou popri skalnej stene

Skupina skialpinistov, ktorá šliapala pred nami, zrazu výrazne spomalila. Na pokračovanie k Sonnblicku bolo potrebné prejsť úzkou lávkou, kam sa zmestili akurát dve lyže položené vedľa seba.

Z pravej strany sa týči vysoká strmá stena opatrená pár starými borhákmi a z ľavej strany… strmý svah končiaci útesmi. Jeden chybný krok a zastavíš sa až na ľadovci hlboko pod tebou. Horský vodca, ktorý skupinku pred nami viedol, zložil z batoha lano a natiahol ho povedľa skalného útesu.


Skialpinisti jeden po druhom opatrne prešli na druhú stranu zaistení v sedákoch. Vodca následne lano uvoľnil a ako posledný prešiel nebezpečnou lávkou. Po ceste si lano veselo zmotával akoby sa nechumelilo.
Pozreli sme s kamarátom na seba. Keďže sme žiadne lano ani sedáky nemali, pokrčili sme plecami a ja som sa už drala vopred.

Stopa po iných lyžiach bola výborná a s haršajzňami na nohách sa mi išlo dobre. Na rozdiel od horského vodcu, ktorý tadiaľ preskackal sťaby horská koza, ja som teda expozíciu cítila. Avšak pevný krok a snáď aj zvyk mi pomohol prekonať lávku bez problémov. V ruksaku som pre istotu mala aj mačky s cepínom, keby som sa na daný prechod na lyžiach predsa len necítila. Kamarát bol čochvíľa pri mne a spolu sme vykročili smerom k Hoher Sonnblicku.


Na vrchole kopca sa nachádza veľká chata, ktorá je v zime zatvorená, a meteorologická stanica. Hoher Sonnblick je populárna destinácia pre vysokohorské výlety, a tak sme na vrchole narazili na mnoho ďalších turistov. Napriek tomu, že chata je v zime zatvorená, máme možnosť sa aspoň na chvíľu schovať do chodby a dopriať si krátku pauzu.

Avšak hodiny nám neúprosne tikali, a tak nastal čas zahájiť zostup.

Ľadovcom na lyžiach

Možností ako zlyžovať naspäť na chatu je viacero. Prvou je vrátiť sa naspäť rovnakou cestou, akou sme vystúpili na vrchol. Ide o náročnejšie lyžovanie strmými svahmi, miestami aj s výraznou expozíciou.


Druhá možnosť je zlyžovať dole na ľadovec Goldbergkees a odtiaľ pokračovať smerom na chatu Neubau. Nakoniec sa napojíme naspäť na výstupovú trasu. Táto verzia vyžaduje menej náročné lyžovanie a ponúka nádherné výhľady, avšak je potrebné prekročiť ľadovec. Taktiež budeš musieť krátke úseky stúpať do kopca. Menovite, keď je potrebné zísť z ľadovca a vrátiť sa naspäť na pôvodnú trasu. Ide však o naozaj malé úseky a nastúpaš iba pár výškových metrov.

My sme sa po porade s horským vodcom rozhodli pre tento variant. Ľadovec mal byť celistvý a bolo možné nasledovať vyšliapanú stopu.

Podmienky na lyžovanie boli náročné. Vzhľadom na tvrdý sneh som sa natrápila aj na menej strmých svahoch, ktorými sme sa vybrali. Škrupina prepadávajúca sa pod lyžami a kusy primrznutého snehu, ktoré ostali po iných lyžiaroch, mi na nálade nepridali. Ochkala som a nadávala. Lyže si sem-tam robili, čo chceli. Malo to ďaleko od nádhernej lyžovačky v prašane či čerstvom snehu.

Avšak, musím uznať, že môj parťák moje ťažkosti nezdieľal. To ma privádza k myšlienke, že problém azda nespočíval v snehu pod lyžami. Ale naopak, možno sa nachádzal v priestore medzi lyžami a helmou. Ako to bolo naozaj, to sa už nedozvieme.

Naspäť v teple

Poobede sme dorazili naspäť na chatu. Keďže bolo príliš neskoro na obed a príliš skoro na večeru, nadžgali sme sa sladkosťami a spokojne sa rozvalili na pohovkách. Takéto konanie neodporúčam. Neskôr sme do seba nevedeli dostať večeru.


Nádherný skialpinistický deň bol za nami. Vytiahli sme si teda mapy a pustili sa plánovať ďalší deň. Víkend predsa nekončí! Ale o tom nabudúce…

Túra na Hoher Sonnblick v sebe zahŕňa všetko, čo od alpskej skialpovačky očakávaš. Náročné šliapanie (okolo 1 500 výškových metrov), prekrásne divoké hory a výhľady na ľadovec. Ak sa poponáhľaš, snáď túru stihneš aj v tejto sezóne.

Zhrnutie

• Názov: Výstup na kopec Hoher Sonnblick z vysokohorskej chaty Naturfreundehaus Kolm-Saigurn
• Lokalita: Národný park Hohe Tauern, Rakúsko
• Značenie: turistické a skialpinistické trasy
• Obmedzenie: bez obmedzenia
• Obtiažnosť: náročná vysokohorská skialp túra, ktorá vyžaduje skúsenosti s vysokohorským prostredím a dobrú kondíciu
Trvanie: celodenná aktivita
• Typ: skialpinizmus, skitouring
• Možnosť parkovania: možnosť parkovať na spoplatnenom parkovisku Bodenhaus (od 5 € na deň)
• Mapka/GPX: sekcia Aktivity