
Ako fungujú otvorené slúchadlá, ktoré športovca neizolujú od okolia, aby neutrpela bezpečnosť?
V tomto teste nebudem rozoberať, kde a kedy je používanie slúchadiel pri športe vhodné a bezpečné, na to si chcem posvietiť v samostatnom videu. Preto v článku rozoberiem najmä praktické stránky takéhoto konceptu slúchadiel, sústrediť sa budem na parametre, spracovanie a používanie modelu Suunto Sonic.

Počúvanie nielen na bicykli
Kým prestanú čítať tento článok tí, ktorí na bicykli radšej počúvajú prírodu alebo čas využijú na utriedenie si myšlienok, tak otvorený koncept slúchadiel má aj mnohé ďalšie využitia. Nestratiť kontakt s okolím sa hodí aj pri iných športoch. Kto nedokáže odložiť slúchadlá na bežeckých podujatiach, tak vďaka kostnému modelu nepríde o pokyny organizátora alebo v posilňovni sa ľahšie dohodne striedanie sa na obsadenom stroji.Rýchlosť, pri ktorej stále dobre rozumieť aj podcastom v horšej kvalite, je 30 km/h.Napadajú mi aj nešportové momenty, sobotné upratovanie rýchlejšie ubehne s hudbou v ušiach a vďaka modelu Sonic počuť, či sa „ratolesti” pekne hrajú, alebo v detskej izbe vypukol boj. A spomeniem aj úplnú špecialitu, ktorú ocenia najmä cestní cyklisti. Predsezónne nekonečné holenie nôh bude s podcastami v ušiach záživnejšie, model od značky Suunto je aj vodoodolný, nevadí mu ani sprcha. A to už sa dostávam k technickým detailom…
Technikálie
Slúchadlá sú bezdrôtové, pripájajú sa pomocou Bluetooth a spomínaná vodoodolnosť je na úrovni IPX5, takže nevadí ani akýkoľvek dážď alebo sprchovanie sa. Vybavené sú aj mikrofónom, takže umožňujú aj telefonovanie, v popise produktu ma prekvapila informácia o pasívnom potlačení hluku. Tomu úplne nerozumiem, keďže priamo do uší nič nejde. Ako ovplyvňuje okolitý hluk používanie slúchadiel Suunto Sonic, tomu venujem samostatnú kapitolu.
Slúchadlá sa ovládajú cez trojicu tlačidiel, veľké multifunkčné slúži najmä na rýchle zastavenie a spustenie hudby a prijímanie hovorov, menšími sa ovláda hlasitosť a vypínajú sa. Na tele je aj malá dióda, ktorá informuje o stave slúchadiel. Batéria má podľa popisu výdrž 10 hodín.
Konštrukcia
Slúchadlá sú ľahučké, navážil som len 30 g, zásluhu na tom má aj použitie titánu, ktorý zároveň zaručí ich odolnosť. Telo je pogumované, okrem ovládacích tlačidiel sa na ňom nachádza magnetický port na nabíjanie, ktorý je v špecifickom dizajne, potrebný je unikátny kábel. V peknom balení dostáva zákazník aj látkové vrecko, slúchadlá sa tak ľahšie skladujú a prevážajú.
Keď je hluku v okolí už veľa
Každý šport má svoje špecifiká, ja som sa logicky zameral najmä na cyklistiku. Špeciálne ma zaujímalo, pri akej rýchlosti bude možné ešte komfortne slúchadlá používať, kedy nastane moment, že prúdiaci vzduch už všetko prehlučí. Ja som sa dostal na číslo 30 km/h, to je rýchlosť, pri ktorej dobre rozumieť aj podcastom v horšej kvalite. Veľký vplyv na zrozumiteľnosť hovoreného slova má aj vietor, to všetci cyklisti poznajú, pri nárazoch 50 km/h človek môže aj stáť na mieste a poriadne nič nepočuje.
Ďalším limitom je rýchlosť 40 km/h, kedy som ja, so svojím už nie najmladším sluchom, prestával rozumieť podcastom úplne. Z popísaných skúseností preto jasne vyplýva, že za najkratší koniec budú ťahať cestní cyklisti, ktorí sú najrýchlejší a zároveň najviac vystavovaní vetru. Gravel, MTB a potom aj iné, „pomalšie” športy, ako beh a turistika, budú na toto trpieť menej a menej.
Všetko počuť
Ako som v úvode spomínal, tému slúchadiel a bezpečnosti otvorím v samostatnom videu, teraz spomeniem, že ich používanie v premávke nie je u nás protizákonné a je na každom, ako sa rozhodne. Suunto Sonic fungujú presne tak, ako je to deklarované, prichádzajúce autá vďaka voľným zvukovodom počuť len s minimálnym kompromisom, s klasickými lacnými „štupľovými” slúchadlami sa to nedá ani porovnať. Kto má navyše aj zadné svetlo s funkciou radaru, tak má výborný prehľad o tom, čo sa deje, aj keď počúva hudbu alebo podcasty cez lícne kosti.Špeciálne cyklisti ocenia aj to, že neprichádzajú o zvuky od bicykla, ktoré môžu prezradiť nejaký technický problém. Prípadne to môže byť len situácia, keď sa biker zabudne a zle zaradí, skrížená reťaz na seba upozorní typickým zvukom.
Visia na ušiach, ale nerežú, ich tvar zabezpečí, že sú stále na mieste, kde majú byť.Teoreticky by sa slúchadlá dali používať aj pri spoločnej jazde v skupine, aj keď ja toto nepreferujem, v takýchto prípadoch chcem komunikovať so spolujazdcami, či už kvôli bezpečnosti, alebo len tak. Ak niekto potrebuje riešiť neodkladné telefonáty za jazdy, Sonic mi prídu ako OK riešenie, lebo mimo „callu” neznižujú schopnosť vnímať okolie.

Užije si aj audiofil?
Aktívne alebo pasívne potláčanie okolitého zvuku má za cieľ zlepšiť zážitok z počúvania, preto odkryté uši s vedením zvuku cez kosti nie je najlepší spôsob, ako si čo najkvalitnejšie vychutnať hudbu stiahnutú vo formáte FLAC. Ale to ani úlohou takéhoto konceptu nie je. V tomto ohľade vedú štúdiové slúchadlá, ktoré tiež občas vidieť na hlavách športovcoch, našťastie v cyklistike tak rozšírené nie sú. Suunto Sonic napriek otvorenej konštrukcii „hrajú” slušne, pri vyššej hlasitosti dokonca celé vibrujú. Príjemne ma prekvapila aj prítomnosť basov, očakával som, že zvuk bude úplne „plochý”.Ovládanie, aplikácia, nabíjanie
Tlačidlá sú na slúchadlách dobre vymyslené, veľké tlačidlo sa dá ľahko nájsť a po pár jazdách sa dá naučiť aj na ovládanie hlasitosti. Vyťahovať telefón počas jazdy nie je vôbec potrebné. Vítam, že slúchadlá sa dajú nastaviť v aplikácii Suunto, ktorá je spoločná aj s ich hodinkami, aj keď hlbšie prepojenie týchto dvoch produktov zapracované nebolo. V appke vidieť stav batérie a režimy zvuku, vo veterných dňoch a na cestnom bicykli som používal „outdoor”.
Slúchadlá a hodinky značky Suunto nezdieľajú spoločný typ konektora, takže každé zariadenie potrebuje svoj vlastný kábel, teším sa na budúcnosť, že všetky zariadenia budú používať rovnaký štandard. Výdrž batérie je do veľkej miery závislá na zvolenej hlasitosti, deklarovaných 10 hodín je reálny údaj.
Ako sedia na hlave
Každému nemusí vyhovovať nosenie „štupľových” slúchadiel, môžu vypadávať alebo z nich bolia uši, v tomto sú Suunto lepšie riešenie. Visia na ušiach, ale nerežú, ich tvar zabezpečí, že sú stále na mieste, kde majú byť. Ich obvod sa nedá meniť, tak neviem, či rovnako dobre budú sedieť aj na menšej hlave, mňa ich zadná časť nerušila. Príjemný je aj silikónový materiál, vyzerá, že mu nevadí ani pot a údržba nebude problém, keďže sú vodoodolné.Jediné úskalie som objavil pri nosení zimnej čiapky, ktorá prekrýva aj uši. Sonic musia byť poď ňou, čo robí problém v zadnej časti, kde sú slúchadlá spojené. Čiapka na ňu tlačí, čo slúchadlá posúva, zároveň môže pod ňu podfukovať. V tomto „štuple” vyhrávajú. Na druhej strane, prilba a jej popruhy nevadia, rovnako som nevidel ako problém nosenie okuliarov, aj keď sa so slúchadlami stretávajú na jednom mieste za ušami.

Ideálne riešenie pre koho?
Kto zvažuje otvorenú konštrukciu kostných slúchadiel, model Suunto Sonic by som si zaradil do užšieho výberu. Fungovali tak, ako je deklarované, oceňujem kvalitu ich vyhotovenia. Dokonca sa mi páči aj ich neónová farba, netreba mať všetko čierne alebo úplne zladené.Pri spätnom hodnotení môžem skonštatovať, že najmenej som slúchadlá používal na cestnom bicykli, dôvodom bola horšia zrozumiteľnosť menej kvalitných podcastov pri vyššej rýchlosti a vo vetre. Celkovo som bol prekvapený, ako dobre sa dá s nimi vnímať okolie, nehovorím len o autách, ale aj zvukoch zobúdzajúcej sa jarnej prírody pri gravel jazdách. Pri správnom „volume” a vhodnej skladbe je to príjemný mix, kedy hudbu dopĺňajú napríklad spievajúce vtáky. Proste romantika.
MTBIKER.sk má aj vlastné podcasty, prípadne som na zaujímavé relácie dával tipy aj v samostatnom článku.
Slúchadlá Suunto sú na výber vo farbe lime a v klasickej čiernej za MOC 149 €. Kompletná ponuka značky je na jej profile v MTBIKER shope.