Reportáž: Vertikal kilometer Kráľova hoľa

V tejto reportáži si zabehneme na významný a často navštevovaný vrchol Nízkych Tatier.

Preteky na Kráľovu hoľu s parametrami 5,2 km/1 035 v. m majú v termínovke slovenského behu svoje pevné miesto. Pred rokom si tento beh vyskúšal Viktor, tentokrát som farby MTHIKER hájila ja.

Skyrunningová liga ožila

Všetkých priaznivcov trailového behu isto poteší, že na Slovensku máme opäť funkčnú skyrunningovú ligu. Ožila v novom formáte a zastrešuje 7 podujatí, všetky sú certifikované ITRA. Patrí k nim aj Vertikal kilometer Kráľova hoľa, ktorý je zároveň nominačným podujatím pre Skyrunning World Championships v septembri. V poslednú júnovú sobotu sa teda v Šumiaci zišla slušná konkurencia.

Idem, nejdem, idem

Preteky na „Kráľovku“ boli na mojom zozname už pár rokov, no termínovo mi nikdy nesadli. Ani tento rok to úplne nezapadalo, keďže som stále cítila únavu po Monte Rosa SkyMarathon. No zároveň som chcela využiť možnosť, že mám voľný víkend a na poslednú chvíľu som sa s podporou MTHIKER prihlásila.

Ako to už u mňa býva zvykom, toto rozhodnutie som vzápätí spochybnila, no už nebolo cesty von. Utešovala som sa, že trať je krátka a v plnom nasadení treba byť len niečo viac ako hodinu. A že to bude aj pekný socializačný zážitok a zároveň ideálny meninový darček pre Paliho, ktorého som prihlásila tiež.

Bez prípravy

Špeciálnu prípravu na tieto preteky som nerobila, ani nestihla. V týždni som si odbehla niečo dlhšie v Tatrách a deň pred pretekmi už len krátky beh na rozhýbanie. Časovo som sa odhadla na 1:10 h. Nie je to síce konkurenčný čas, ale treba sa držať pri zemi, v poslednom meranom vertikále som išla 1 000 výškových metrov za 1:09. K tomu teda malá rezervam – čokoľvek stiahnem, budem spokojná.

Teplo a dusno už hneď zrána

V Šumiaci je už od rána rušno, okrem pretekárov sa schádzajú aj turisti a cyklisti. Všetci máme rovnaký cieľ – na Hoľu. Na prezentácii v areáli miestnej školy sme stretli zopár známych a zahliadla som aj našu skialpovú legendu Mariannu Jagerčíkovú. Potešilo ma, že som s ňou na štartovke, okrem športových výkonov mi je veľmi sympatická aj ľudsky.


Dávam si krátky rozklus po šumiackych uličkách. V tom dusnom počasí sa ani netreba hýbať, aby sa človek spotil. Nepotrebujeme žiadnu povinnú výbavu ako vetrovku, odporúčaná je voda, mobil. Vývoz osobných vecí na vrchol je zabezpečený, štartujem teda len s vreckovkami, kľúčom od auta a paličkami. Pôvodne som kvôli teplu plánovala 2 dcl fľašku s ionťákom, no žalúdok neposlúcha, tak idem naprázdno. Približne v polovici trate a na vrchole je zabezpečené občerstvenie, žiadna kríza teda nehrozí.

Úsek po chatu

Pred štartom moderátorka krátko vyspovedá Marianku a jej športového kolegu Jakuba Šiarnika. Kým Kubo sa zdráha odhadnúť svoj čas, Marianna si dáva cieľ 55 minút. Celé to vypukne o 10:05. Trasa je úplne jednoduchá. Prvých 650 metrov plynulé stúpanie po asfalte a ďalej už len modrou turistickou značkou až na vrchol ku vysielaču. Maximálny časový limit je 2 hodiny. Ja som si trasu pomyselne rozdelila na 2 úseky – po chatu a od chaty.

Mala som pocit, že idem lepšie, než sa odzrkadlilo vo výsledku.

Tento rok zo Šumiaca vybieha 134 pretekárov, z toho 10 juniorov. Tí majú cieľ na Chate pod Kráľovou hoľou. Je naozaj dusno, no začína sa tvoriť oblačnosť a našťastie slnko na nás nepraží nonstop. V lese oceňujem paličky, najmä v strmších častiach, kde prechádzam do speedhiku. Celkovo si pochvaľujem, že som sa pre ne rozhodla, rovinky sú len výnimočne a veľmi krátke.

Na každom mieste, kde križujeme cyklotrasu, už očakávam chatu. Na hodinky sa nepozerám, nechcem sa rozptyľovať vzdialenosťou ani časom. Chata sa zjaví spolu s dobrovoľníkmi, ktorí sú dobre pripravení a za poklusu nám podávajú pohár s vodou. Prvá méta je teda splnená, už len vydržať druhú časť.

Úsek od chaty

Začína mi mierne dochádzať, prvú časť som išla rýchlejšie, druhú trochu poľavujem. Záverečná strmina dá zabrať a súperku pred sebou už nedobehnem. Pre istotu ale skontrolujem pozadie, nevidím tam žiadnu ženu, a tak bez nutnosti šprintovania finišujem v záverečnom dobehu, ktorý je rovnako ako štart po asfalte. Hore je prekvapivo kľud, zatiaľ ma na vrchole vždy čakal fučák. Hoci to vyzeralo všelijako, búrka našťastie nedorazila. No osobné veci, ktoré nám vyviezli, sa po vychladnutí hodia.


V cieľovej bráne hodinky ukazujú čas 1:07:34. Mala by som byť spokojná, ale ako to už u mňa býva zvykom, nie som. Poznáte také behy, kedy máte pocit, že ste veľmi pomalí, no čas na hodinkách pozitívne prekvapí. Toto bol ten opačný prípad – mala som pocit, že idem lepšie, než sa odzrkadlilo vo výsledku. Na druhej strane som tento beh brala viac ako tréning a s takýmto tréningom som rozhodne spokojná. Každý výsledok totiž posúva.

Prekvapenie na záver

Čaká nás ešte tá príjemnejšia časť – obed a afterparty na chate. Traťové rekordy sa síce neprepisovali, no favoriti potvrdili svoje kvality. Marianka vyhrala ženskú kategóriu s časom 0:53:46 a v mužskej vybojoval ďalšie víťazstvo Jožo Hlavčo s časom 0:43:06. Počas vyhlasovania výsledkov prekvapivo zaznelo aj moje meno, umiestnila som sa na 3. mieste v kategórii ženy – veteránky. Tak už som spokojná úplne. Kompletné výsledky si môžeš pozrieť na stránke pretekov.

Bol to veľmi fajn deň. Neodchádzala som namotivovaná zlepšiť si o rok čas, ale ak náhodou budem mať voľný víkend, opäť rada vyskúšam vertikál na Kráľovu hoľu.