Hrebeňom Solísk až na Bystrú lávku

Preliezanie, obliezanie, zliezanie, zlaňovanie, vyliezanie, traverzovanie a mnoho ďalšieho. Aj to nám ponúkol Soliskový hrebeň vo Vysokých Tatrách.

Soliskový hrebeň alebo inak hrebeň Solísk, ktorý je v obtiažnosti III UIAA, som si obzeral už dlhší čas. Spolu s Macou sme už niekoľkokrát zvažovali sa naň vydať, no vždy to pre niečo padlo, či už zlé počasie, alebo zlé podmienky. Blíži sa predĺžený víkend a turistické chodníky budú preplnené ľuďmi. Ja hľadám parťáka na niečo bez ľudí. Ozve sa mi Hanka, že jej Miloš chce ísť liezť Dračí hrebeň. Píšem mu a lámem ho na Soliskový, že po ňom už dlho pokukávam. Slovo dalo slovo a Soliskový hrebeň je dohodnutý. V sobotu sa lezie!

Horolezectvo a TANAP

Skôr ako sa pustíme do samotného preliezania Soliskového hrebeňa a mojich osobných zážitkov z tejto šťavnatej soboty, zhrňme si podmienky horolezectva v TANAP-e.
„Horolezectvo definuje Návštevný poriadok TANAP-u ako športovú činnosť s použitím horolezeckej výzbroje a výstroja, ktorá sa vykonáva v horolezeckom teréne a zahŕňa skalné, mixové i ľadové lezenie. Dokument zároveň špecifikuje horolezectvo vyššej a horolezectvo nižšej obtiažnosti, ktoré zastrešuje aj vysokohorskú turistiku. Zatiaľ čo horolezectvo vyššej obtiažnosti je vykonávané od 3. stupňa (vrátane) stupnice obtiažnosti UIAA, horolezectvo nižšej obtiažnosti spadá do 1. až 2.+ stupňa (vrátane) stupnice obtiažnosti UIAA.”


Čo to ale prakticky znamená? Vyhláška má niekoľko bodov a všetky podrobnosti môžete nájsť priamo na stránkach TANAP-u. Pre nás je ale dôležité vedieť, že ak vykonávam horolezectvo, tak v prípade kontroly sa potrebujem preukázať platným preukazom totožnosti a platným preukazom svojho národného horolezeckého zväzu. V prípade vykonávania horolezectva nižšej obtiažnosti potrebujem ešte aj platné potvrdenie o absolvovaní základného výcviku od oprávnenej osoby. Soliskový hrebeň je v 3. stupni obtiažnosti, a keďže sme členmi JAMES, môžeme vyraziť!

Spotený úvod

Je sobota ráno a budík zvoní 05:20. Hádžem do seba niečo rýchle na raňajky a presúvam sa z Hýb do kempu na Štrbe po Miloša. Zaparkujeme na Štrbskom Plese a po prebalení a roztriedení materiálu do batohov vyrážame po modrej značke ku Chate pod Soliskom. Kto tam bol, vie, že cesta vedie lyžiarskym svahom a s naloženými batohmi je to parádne ranné kardio.


Miloš udáva tempo a približne po hodine prichádzame ku chate, ktorú obchádzame a rovno pokračujeme na Predné Solisko. To je dostupné turisticky po červenej značke od chaty a dokonca aj v zime ako jeden z mála štítov. Prichádzame ku krížu a po šťavnatej hodine a pol rýchlej chôdze sme celí mokrí. Hore je totálna hmla a fúka vietor a hrebeň, na ktorý sa chystáme, ani nevidíme. Nasadzujeme prilby, sedáky a pripíname všetko železo na seba, pričom lano nechávame zatiaľ v batohu na úvodnú ľahšiu časť.

Predná časť hrebeňa

Z Predného Soliska pokračujeme po hrebeni do Soliskového sedla. Odtiaľ je poriadne strmý výšľap na Mlynické solisko po štrku a malých nepríjemných kameňoch. Táto časť je relatívne jednoduchá, ak človek má dostatok skúseností a nebojí sa pošmyknutia. Nasleduje obliezanie cez Nízku lávku až na Štrbské Solisko. Obloha sa vyjasňuje a my sa vytešujeme, lebo konečne máme krásne výhľady ako do Mlynickej, tak aj do Furkotskej doliny. V tomto sú krásne hrebeňovky - vidíte všetko naokolo.

Lano zaťažujem málo, a to je chyba. Vyšmykne sa z kameňa a ja sa podrážkami šmýkam po platni...

Prechádzame cez Furkotské Solisko, na ktorom sme už ale naviazaní na lane a doisťujeme sa postupovým istením na hrebeni pomocou slučiek a friendov. Prichádzame na miesto, kde niet inej možnosti, než zlanenia. Zlaňujeme a naše 45-metrové lano nám v pohode postačuje. Tešíme sa ako malí chlapci, ako rýchlo napredujeme a nechápeme, ako toto môže niekomu trvať podľa sprievodcu 6 až 9 hodín. No, môže…

Stredná časť hrebeňa

Po úvodnej hodine a pol na hrebeni sa dostávame do strednej časti a pomaly, ale isto začíname chápať tých 6 až 9 hodín. Obliezame, zliezame, preliezame a hľadáme cestu. Úsmev na perách a lišajník v očiach. Aj o tom sú Tatry. Dostávame sa ku platni a za ňou nevidíme, ako to pokračuje. Miloša doisťujem cez polovičný lodný uzol, pričom on zlieza po platni dole, aby sa pozrel, kam ďalej. Cestou dal jeden friend a vklínenec, keby niečo.


Na konci platne zisťuje, že na zlanenie máme krátke lano, a tak lezie späť ku mne a cestou sa trápi s vyťahovaním vklínenca. Pozeráme dole do steny a nachádzame malú trávnatú policu. Tam by lano mohlo dosiahnuť a odtiaľ pretraverzujeme. V špáre sú natlčené dve skoby. Jedna stará, hrdzavá, myslím, že tá zažila ešte Psotku a druhá hliníková, ktorá sa po zaťažení ohýbala. Avšak cez obe sú prevlečené tri repky. My po sebe zanechávame ďalšiu repku na previazanie tých existujúcich so stanoviskom kúsok ďalej, pre istotu, a zlaňujeme sa dole na policu.

Posledná tretina pred nami

Malé Solisko zlanené a Predná Solisková veža prelezená. Prechádzame cez ďalšie vežičky, doisťujeme sa a niektoré úseky preliezame voľne. Po nepríjemnom úseku sa tešíme zase z rýchleho postupu a vtedy sa robia chyby. Miloš obhodí lano okolo kameňa a zlaňuje sa po asi 4-metrovej platni do štrbiny. Kričí: „Lano voľné”. Uväzujem prusík, zapínam reverso. Lano ale zaťažujem málo, a to je chyba.

Len pár úsekov je v 3. stupni obtiažnosti a zvyšok sa dá ísť bez istenia.

Lano sa vyšmykne z kameňa a ja sa podrážkami šmýkam po platni a našťastie dopadám na chodidlá, pričom držím voľné lano aj s reversom v ruke. V tichosti na seba pozeráme a dlhšiu chvíľu nič nehovoríme. Prvé slová po tichu zneli: „Skoro som sa posral, ale som v pohode.” Oddychujeme, predýchavame a pomaly lezieme ďalej.

To najvyššie na hrebeni

Pred nami je to najvyššie, čo sa nachádza na hrebeni, a to je Veľké Solisko s jeho výškou 2 413 m n. m. Dá sa naň vyliezť priamo alebo obliezť ho sprava a následne kuloárom hore. Cez platne a následne po rozbitom teréne prichádzame k vrcholovému kameňu. Z opačnej strany vylieza Poliak bez prilby a voľne a pýta sa, odkiaľ sme prišli. Veľké Solisko je turisticky nedostupné, no ľudia naň z Furkotskej doliny častokrát vystupujú cez kamenný žľab.


Urobíme pár fotiek a pred nami sú Bystré vežičky, záverečná časť pred Bystrou lávkou, kde sa naša cesta končí. Prvú časť preliezame a zvyšnú traverzujeme po strane Mlynickej doliny až na Bystrú lávku. Plní eufórie a zážitkov si sadáme na trávnatú policu, kde oddychujeme a zhadzujeme zo seba materiál a balíme. Už len cesta dole Furkotskou dolinou na Štrbské Pleso a domov.

Hrebeň plný prekvapení

Cestou dole hodnotíme, že to bol skvelý zážitok, aj napriek pár psychicky náročným situáciám. Pre Miloša to bola platňa, pre mňa zlaňák. Napriek obtiažnosti hrebeňa, kde len pár úsekov je v 3. stupni obtiažnosti a zvyšok sa dá ísť bez istenia, je hrebeň exponovaný a objektívne náročný a netreba ho podceňovať.


Prekonanie strachu a vyjdenie z komfortnej zóny vás ale odmení krásnymi výhľadmi na veľkú časť Tatier od Kriváňa až po Gerlach, a v diaľke na Vysokú, no hlavne hrebeň Satana a na opačnej strane Kozí chrbát. Určite netreba podceniť prípravu a dobre si naštudovať cestu, ako aj únikové cesty v prípade rýchlej zmeny počasia. Ďakujeme, že sme mohli stráviť takýto parádny deň a tešíme sa na ďalšie hrebene.

Zhrnutie

• Názov: Soliskový hrebeň, Veľké Solisko - 2 413 m n. m.
• Lokalita: Vysoké Tatry, Slovensko
• Turistické značenie: bez označenia, horolezecký hrebeň
• Obmedzenie: podľa Návštevného poriadku TANAP-u
• Obtiažnosť: III UIAA
• Trvanie: 9,5 hodiny
• Parametre: 14 km/1 540 výškových metrov
• Typ: horolezecký hrebeň
• Možnosť parkovania/spoje: centrálne parkovisko Štrbské Pleso (10 € za deň)
• Materiál: lano 45 m jednoduché, 6 x 120 cm šitá slučka, 6x friend, 8x karabína, reverso, rep šnúry, sada vklínencov, prilba, sedák
  
• Trasa: sekcia Výjazdy