Kráľovná Vysokých Tatier - lezecká výzva v južnej stene Vysokej

Vidieť ju je krásne, vyliezť ju je ešte krajšie. Vysoká vo Vysokých Tatrách je naozaj kráľovná, a to nielen svojou výškou, ale hlavne zážitkom, ktorý ponúka.

Na Slovensku máme viac Vysokých, no tentokrát nie je reč ani o Vysokej v Malých Karpatoch, ani o Východnej Vysokej v Tatrách, ale práve o Vysokej vo Vysokých Tatrách. So svojou výškou 2 547 m n. m. patrí medzi tie najvyššie vrcholy Tatier. Nie nadarmo sa s horským vodcom ponúka veľmi atraktívny prelez s názvom „Koruna Vysokej”, ktorá tvorí prelez Dračieho štítu, oboch vrcholov Vysokej a Ťažkého štítu.

My sme sa tentokrát rozhodli, že skúsime na Vysokú vyliezť južnou stenou a hore uvidíme ako ďalej. Prejdite si s nami túto nádhernú cestou plnú fascinujúcich výhľadov, výbornú prácu ľudí z „OZ Muraria - krajina nádychu”, emócie na hrebeni aj zlatú hodinku pred západom slnka.

Dlhý nástup pod Vysokú

Plán bol jasný - čo najskôr vstať a vyraziť, aby sme prišli v rozumnom čase domov a nemuseli použiť čelovky. To sa nám, samozrejme, nepodarilo a namiesto toho sme mali pohodové ráno s dobrými raňajkami. Keď sme odchádzali z domu, tak trošku sme tušili, že dnes možno využijeme aj čelovky. Odchádzame o 7:00 ráno a presúvame sa na parkovisko - Popradské pleso.

Parkujeme popri hlavnej ceste zadarmo, dávame na seba prilby a ťažké batohy plné horolezeckého materiálu a sadáme na bicykel smer Popradské pleso. Obiehame „milión” ľudí smerujúcich nahor. Hodnotím, že s tým ťažkým batohom je to na bicykli riadna makačka, avšak odmenou bude na záver dňa cesta späť ku autu. Po 40 minútach prichádzame na Popradské pleso, zamykáme bicykle a ja prepínam na hodinkách „hiking”. Vstupujeme do Zlomiskovej doliny a užívame si čarovné výhľady, ktoré nám ponúka.


Stretávame veľa ľudí s lanami, ktorí smerujú už dole ku chate a ja sa spolu s Elenou zamýšľam, kde boli, keď sa teraz vracajú späť. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa nám ukazuje náš dnešný cieľ v celej kráse. Nielen samotná Vysoká, ale aj Ošarpanec a Dračí štít. Tesne pred odbočkou do Kotliny pod Dračím sedlom stretávam strážcu TANAP-u. Keďže nastupujeme do cesty obtiažnosti IV+/V+ a zároveň sme členmi JAMES-u ako aj Alpenverein, nie je problém a pokračujeme ďalej v našom dobrodružstve.


Na Veľkom Ošarpanci to už štrngá karabínami, my ho obiehame po pravej ruke a pokračujeme ďalej smerom pod južnú stenu Vysokej. Kamenní mužíci, pomocou ktorých sme sa orientovali, už nie sú, pretože viedli práve ku Ošarpancom, a tak nám nezostáva nič iné, len pokračovať ďalej pod stenu Vysokej.

Terén sa mení z krásne zelenej Zlomiskovej doliny na obrovské kamene až štrkovisko, ktorým kráčame už ku samotnej stene. Výhľady dopredu sú krásne, ale je dobré sa otočiť aj za seba. Zlomisková dolina a nad ňou týčiaca sa Tupá a Končistá predelená Lúčnym sedlom je v rannom svetle nádherná.

Lietavice IV+/Hviezdolet V+

Podľa popisu na internete sa dostávame k nástupu do dnešnej cesty. Napriek vysokým letným teplotám sa sneh pri nástupe drží aj v auguste, a teda sú dve možnosti. Skúsiť to preliezť cez sneh k úvodu cesty alebo to obliezť z ľavej strany do prvého štandu. My volíme alternatívu dva, zdá sa nám bezpečnejšia a skala na oblezenie vyzerá dobre. Obliekame sedáky, pripíname materiál, Ela sa uväzuje na lano. Už len zaznie „leziem-istím” a začíname!


Detailný popis cesty je možné nájsť na internete, a preto sa skôr budem venovať pocitom z tejto cesty. Pred nami je lezenie 7 dĺžok a celkovo do 200 metrov lezenia. Tak ako pri Jubilejnej vo Velickej doline alebo Anjelskom hangu v Mlynickej doline, tak aj tu si partia z „OZ Muraria - krajina nádychu” dala naozaj záležať a obe tieto cesty krásne odistili. Postupové borháky tam, kde je to vhodné, a vŕtané štandy spojené reťazou a kruhmi. Štandy sú od seba viditeľné, no niekedy sa treba naozaj dobre pozerať, ale o tom neskôr.


Elena ťahá prvú dĺžku a cestou zakladá dva friendy, pretože ku prvému štandu to obliezame veľkým oblúkom kvôli snehu v nástupe. Ja ako druholezec beriem zo steny prvý friend a aj napriek tomu, že som istený zvrchu, takéto hodiny urobiť nechcem, keďže Ela uznala, že traverz bude to najmúdrejšie ku prvému štandu.

Pokračujeme ďalej a druhú a tretiu dĺžku berieme naraz, keďže máme laná dvojičky 60 metrov dlhé. Ela nalieza do štvrtej dĺžky, no po chvíľke je v štande, a tak mi do vysielačky hovorí, že ide rovno aj 5. dĺžku v poradí. A tu to celé začalo.

Ako píše sprievodca, citujem: „Hneď nad nitom robíme prekrok doprava cez žliabok a ťaháme sa stále diagonálne smerom hore ku hrane piliera.” Preto Ela pokračovala vľavo. Smelo pokračuje ďalej bez istenia a „hejtuje“ do vysielačky, že tu nie je žiadny štand ani borhák a nič nevidí a ide vyššie.

Z mojej strany čochvíľa zaznie: „Máš posledné dva metre lana.“ A tak Ela urobí strategické rozhodnutie, začne zliezať späť ku poslednému nájdenému štandu. Malá skúška lezeckého kamarátstva zvládnutá bez hádok, pretože hneď ako zliezla späť ku poslednému štandu, zbadala nasledujúci štand na pravej strane (lebo sprievodca tak nehovoril, však, Ela?) a začala liezť ku nemu.

Dĺžky plné úsmevov

Predposledná dĺžka bola veľmi pekná a v závere nás čakala bolder platňa tesne pred štandom. Tá bola naozaj pekná a hore nad štandom sa dalo bezpečne posadiť obkročmo na hrebienok, z čoho vznikli úsmevné fotky. Preparádne výhľady, ešte lepšie počasie, no hlavne super deň strávený v horách a v stene Vysokej.

Divadlo, aké pre nás pripravila príroda, sa nevidí každý deň.

Záverečná dĺžka bola viac chodeckého ako lezeckého charakteru, a tak sme si to bezpečne v lezkách prekráčali až do posledného štandu. Nechávame na sebe sedáky a karabínu s reversom kvôli prípadnému zlaneniu a jednu repku a šlingu, ostatné veci balíme do batohov a prezúvame sa do topánok. Cesta na JV vrchol Vysokej vedie kamenným terénom a na veľa miestach nájdete kamenných mužíkov pre lepšiu orientáciu v teréne.

Prechod hrebeňa

Doliezame na JV vrchol Vysokej a víta nás tam nie vrcholový kríž, ale vrcholový cepín, ktorý tam zanechali „kamarádi z Beskyd“. Robíme pár fotiek a pokračujeme ďalej, pretože pred nami vidíme SZ vrchol Vysokej s jej krásnym krížom. Zliezame dole na platňu vpravo, kde využijeme aj nit v stene (po ľavej ruke) na bezpečný prechod platne.

Prichádzame k miestu, odkiaľ sa zlaňujeme (nit + šlingy) až ku kramliam, ktoré sú osadené v žľabe a sú určené pre výstup normálkou. Následne po nich prejdeme až hore ku krížu. Eufória a čistá radosť z vrcholu. Presne tak sa dá nazvať dosiahnutie vrcholu Vysokej. Fotíme a kocháme sa výhľadmi na všetky strany - Rysy, Gánok, Ťažký štít a vlastne celé Tatry na dlani.


Nič netrvá večne a preto aj tento príbeh sa raz skončí. Vrchol je len 50 % úspechu, pretože 100 % je až doma pri rodine. A tak sa obzeráme, kadiaľ ďalej. Pozerám na hrebeň smerom na Ťažký štít, Ela zhodnotí: „Tam nejdem, to je rozbité.” No skôr, ako sa otočí, ja už leziem po hrebeni ďalej, a tak nemá na výber a pripojí sa aj ona. Hrebeň je veľmi exponovaný, obliezame a zliezame smerom na Ťažký štít. A tu zrazu nit a stará skoba v stene. Jasný signál na zlanenie! Zväzujeme laná a zlaňujeme 60 metrov až do Štrbiny pod Ťažkým štítom.

Maják záchrany v podobe chaty

Pozeráme na hodinky a musíme smutne konštatovať, že dnes Ťažký štít vynecháme a vyliezať naň môžeme nabudúce. Traverzujeme teda svah do miesta zvaného „Kohútik” a odtiaľ už len do sedla Váha. V Kohútiku sa ale zastavíme, pretože divadlo, aké pre nás pripravila príroda, sa nevidí každý deň. Lúče slnka osvetľujú chatu pod Rysmi a hmla sa prevaľuje cez sedlo Váha. A tak ticho hľadíme a užívame si prítomný okamih tohto momentu.


Zo sedla pokračujeme už len po červenej značke na chatu pod Rysmi, kde sa občerstvíme a sme vďační za tieto „ostrovy záchrany v Tatrách”. Z chaty rýchlou chôdzou na Popradské pleso a ešte rýchlejší zjazd na bicykli až ku autu. A áno, ten zjazd som si ráno vysníval a večer som si ho neuveriteľne užil!

Vysoká, symbol Tatier

Kriváň či Lomnický štít boli pre mňa vždy symbolom Tatier. Sú to také ikony, ktoré vidieť hneď z diaľnice a diaľky. Avšak, kto sa v Tatrách pohybuje viac a dlhšiu dobu, zmení pohľad na Tatry. Pre mňa sa symbolom Tatier od dnes stala Vysoká. Je dominantná, krásna a ponúka naozaj výborné možnosti výstupu či už hrebeňom, VHT, alebo lezecky.

Samozrejme, treba sa riadiť návštevným poriadkom TANAP-u, a teda zvoliť taký výstup, na ktorý máme oprávnenie. Tento kombinovaný výstup bicykel, turistika, lezenie, hrebeňovka vo mne zostane ešte dlhú dobu. Bol to krásny deň strávený na horách s Elou, parádnym počasím a pocitom vďačnosti v srdci. Hrebene sú exponované a lezenie je nebezpečné a mnohí z nás majú strach, či to zvládnu, ale ako hovorí Budha: „Strach nezabráni smrti, ale životu.”

Zhrnutie

• Názov: Kráľovná Tatier - Vysoká
• Lokalita: Vysoké Tatry, Slovensko
• Turistické značenie: modrá značka na Popradské pleso ďalej bez značenia
• Obmedzenie: podľa návštevného poriadku TANAP-u
• Obtiažnosť: 5/5
• Trvanie: 12 hodín
• Parametre: 24 km, 1 500 metrov prevýšenie
• Typ: skalné lezenie, hrebeňové lezenie, turistika
• Možnosť parkovania/spoje: Popradské pleso (15 €/deň) alebo pri ceste zadarmo
• Materiál: lano 60 m polovičné 2x, 2x šitá slučka, 4x karabína, reverso, rep šnúry, prilba, sedák, expresky