Slovinsko - horská idylka nad Bohinjským jazerom

Vezmeme ťa na nenáročnú túru s krásnymi výhľadmi na Triglav a Bohinjské jazero. Ideš s nami?

Kam nás zavedú zajtrajšie kroky, keď večer plánujeme výlet? Spontánne to je najlepšie. Kopec rovno nad kempom. Nemusíme riešiť parkovanie, presuny ani nič podobné.

Výlet v Slovinsku pokračuje a my si vôbec nesťažujeme. Síce je pred nami posledný deň, máme o to väčšiu šancu si ho riadne užiť. Kde sme boli predchádzajúce dni sa dozvieš v predošlej časti.

Svieže ráno uprostred leta

Noc trávime v kempe Soriška planina, ktorý je už o čosi vyššie – 1 276 m n. m. Ráno sme to pocítili – budíme sa do čerstvého vzduchu a chladných 12 °C nás nenechá len tak leňošiť. Berieme len veci na poldňovú turistiku a všetko ostatné nechávame v kempe, dokonca aj auto.

Na niekdajšej hranici?

Vyberáme sa na Šavnik, neďaleký trávnatý vrch nad kempom. Vrch sa nachádza medzi zjazdovkami Soriška planina a Kobla. Na úvod nás čaká prekonať celú zjazdovku, dávame dole mikiny neľutujúc, že sme sa vybrali v kraťasoch. Po zime, ktorá nám bola ráno, niet už ani chýru, ani slychu.

Po zdolaní zjazdovky kráčame už chodníčkom, ktorý vedie viac–menej po rovinke smerom na Slatnik. Kráčanie takýmto chodníčkom by som si vedela predstaviť aj celý deň. Tento úsek cesty, kým sme prišli k Slatniku, bol prekrásny – po ľavej strane sa nám otvorili neskutočné výhľady na priľahlé pohoria. Nad pravou stranou sa tiahnu skaly. Užívame si krásne počasie a ideme doslova vychádzkovým tempom. Veď nie je kam sa ponáhľať...


Pomaly sa blížime k Slatniku. Neďaleko od neho sa nachádza veľký salaš a krásne ovečky. Tu je možnosť zakúpiť si od pastiera aj pivko. V blízkosti salaša je množstvo bunkrov, ktoré sú pozostatkom talianskeho obranného systému, pretože prechádzame územím bývalej Rapalskej hranice, ktorá bola stanovená v roku 1920 medzi Talianskom a Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov.


Stretáme slovinských turistov a keď zisťujú, že sme Slováci a o pár dní sa vyberajú do našich Tatier, pýtajú sa, kam sa im oplatí ísť na túru. Prichádzame k rázcestiu a rozhodujeme sa, kam povedú naše ďalšie kroky – či na Možic, alebo Šavnik. Aj keď sme si ráno povedali, že ideme na Šavnik, opäť si kladieme otázku, kam ďalej.

Na ktorý kopec to bude?

Ale teda, vyberáme sa na Šavnik a pred nami je prudký kopec dole lesom v príjemnom chládku. Konečne sme sa aspoň na chvíľu stratili slnku. No a čo by nás mohlo čakať po klesaní? Jedine prudký kopec hore, ale ten už po slnku.

Zdolávame stúpanie a pred nami sa objavuje výhľad na Karavanky a Júlske Alpy. Kdesi dole, pod vrcholmi Júlskych Álp sa črtá Bohinjské jazero. Na vrchole trávime dosť dlhý čas – nechce sa nám dole a výhľady nás akosi nechcú pustiť. Nakoniec sa predsa len postavíme. Je časť ísť – veď predsa ešte máme poobedie pred sebou, aj keď plán je ešte len v našich myšlienkach.

Čo s načatým dňom?

Schádzame dole, na prvej križovatke pozeráme do mapy, kadiaľ sa vyberieme dole – či spravíme okruh s tým, že budeme musieť ísť dobrý kus asfaltkou, alebo zvolíme cestu, ktorou sme šli hore. Asfaltka nás akosi odradila. Cestou stretáme niekoľko ľudí a ani sa nenazdáme a sme dole v kempe. Rýchlo varíme obed a rozhodujeme sa, čo s načatým dňom. No pohľad zo Šavnika na Bohinjské jazero máme stále v hlave... a teplo, ktoré je, len nasvedčuje tomu, kam budú smerovať naše kroky poobede...

A teda, čo turistika a Slovinsko?

Stavím sa, že z turistických krás, ktoré ponúka Slovinsko, sme nevideli ani 1 %. No niečo sme predsa len videli a hlavne zažili. V kútiku duše dúfam, že sa ešte aspoň raz ocitnem v turistickom raji zvanom Slovinsko.

Zhrnutie

• Názov: Zo Sorišky na Šavnik
• Lokalita: Júlske Alpy, Slovinsko
• Značenie: viditeľné
• Náročnosť: 3/5
• Trvanie: 2:30 hod.
• Parametre: 8,6 km/stúpanie 610 m
• Typ: vrchol
• Možnosti parkovania: camp/parkovisko Soriška planina
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy