Štvrtá najvyššia hora Rakúska - „Veľký Benátčan”

Legenda hovorí, že z vrcholu vidieť až do samotných Benátok, a tak sme išli overiť, či to naozaj tak je. Reč je o rakúskom Grossvenedigeri vysokom 3 666 m n. m.

Predpoveď počasia už od pondelka hlási jasno ako vo dne, tak aj v noci a ja sa potichu modlím, aby to tak vydržalo aj počas blížiaceho sa predĺženého víkendu. Teploty okolo 0 °C sú viac ako potešujúce a už len zohnať niekoho na dlho plánovaný výstup. V júni nám to s Marošom a Jurajom nevyšlo kvôli počasiu, teraz počasie praje.

Elena ma najskôr zruší, že ide liezť do slovinského Ospu, no nakoniec jej Osp padá, a tak píše, či stále platí pozvanie. Slovo dalo slovo a na predĺžený víkend mám o program postarané, a to pokúsiť sa vystúpiť na štvrtú najvyššiu horu Rakúska - Grossvenediger.

Balenie a nekonečné cestovanie

Keďže plán je prespať v zimnej miestnosti (winterraum) na chate vo výške skoro 3 000 m n. m. a taktiež dole na parkovisku pri aute, je potrebné si zbaliť viac vecí, ako len na samotný výstup.

A tak balíme spacák, karimatku, varič aj dehydrované jedlo, kompletnú výbavu na prechod ľadovcom, a teda sedák, 60 m lano (keďže sme dvaja) a aj karabíny, šlingy či repky, ľadovcové skrutky a v neposlednom rade cepín a mačky. Určite nesmú chýbať ani ľadovcové okuliare, čelovka či opaľovací krém, hlavne pri takej predpovedi počasia a nadmorskej výške.

Presúvame sa do dediny Hinterbichl (Gemeinde Prägraten am Großvenediger) a parkujeme na parkovisku Wiesenkreuz, cena je 12 € za 48 hodín alebo 8 € za 24 hodín. Cesta z Bratislavy nám trvá 7 hodín a keďže vyrážame neskoro, prichádzame až okolo 1 ráno. Rozkladáme sa v prístrešku, kde pospíme pár hodín. Výhodou je, že na parkovisku nie je ani jedno auto. Ráno budíček, raňajky, naložiť ťažké batohy na seba a môžeme začať kráčať smerom k nášmu dnešnému cieľu.

Prvá zastávka - Johannishütte

Naša prvá zastávka je Johannishütte vo výške 2 121 m n. m. Chata je v čase nášho výstupu zatvorená z dôvodu sezónnej uzávery chaty, no vedie na ňu luxusná cesta ako pre bicykle, tak aj pre autá, a to z dôvodu, že počas hlavnej sezóny tu funguje taxislužba. Cesta je výborná a poskytuje krásne výhľady aj možnosti posedenia.


Cesta vedie dolinou Dorfertal a na dĺžke 5,5 km je potrebné prekonať prevýšenie 650 výškových metrov. S ťažkými batohmi to bolo fajn na zahriatie. Kúsok pred chatou sa nám ukazuje náš cieľ, a to samotný Grossvenediger spolu s vrchom Hohes Aderl a hrebeňom Hohe Ader. Tak zastavujeme a fotíme a fotíme, pretože počasie je naozaj rozprávkové.

Smer chata Defreggerhaus

Od chaty vedie smerovník a taktiež červená značka ku ďalšej chate Defreggerhaus. Tá sa nachádza vo výške 2 964 m n. m. a na dĺžke 4,3 km je potrebné nastúpať 850 výškových metrov. Ako prvé je potrebné prejsť cez most ponad rieku, ktorý bol ale zrovna v rekonštrukcii, a tak sme skákali po kameňoch na opačnú stranu a následne horskou turistickou cestou stále hore do kopca.

Cesta v jednom okamihu poskytuje neuveriteľné výhľady smerom do sedla Obersulzbachtörl, z ktorého vedie trasa západným hrebeňom (West Grat) na vrchol Grossvenediger - táto trasa je ale dočasne zatvorená z dôvodu padania kameňov a zosuvu pôdy.

Ľadovec na prvý pohľad vyzerá kompaktný a bez trhlín, ale zdanie môže klamať.

Terén sa mení na viac kamenný a voda, ktorá tiekla doteraz všade dookola akýmisi potôčikmi, sa stráca, a tak sme odkázaní už len na zásoby, čo máme na chrbte. Vo výške okolo 2 700 m n. m. už vidíme náš ďalší cieľ, a to chatu Defreggerhaus. Tá má tiež síce zimnú uzáveru, ale ponúka prespanie v zimnej miestnosti, v ktorej sa dá dokonca aj kúriť, ale o tom neskôr.

Slnko už vyšlo dostatočne vysoko, a tak kráčame do kopca vo výpeku a tešíme sa z každého tieňa, aj keď iba malého. Odporúčam naozaj vyraziť čo najskôr, aby ste došli čo najvyššie, kým začne na vás pražiť slnko, potom to je len a len náročnejšie. Po dvoch hodinách od Johannishütte prichádzame ku Defreggerhaus.

Rozhodnutie padlo, ide sa hore!

Na chate sa stretávame s trojicou z Maďarska, ktorí sa akurát chystajú vyraziť hore na vrchol normálkou. My oddychujeme a nechávame veci ako spacák, karimatku, varič, jedlo a ďalšiu výbavu na posteli vo winterraum, aby sme to zbytočne neťahali hore.

Po dlhšej úvahe sme sa rozhodli, že aj my ideme normálkou hore a aspoň na ľadovci nebudeme sami aj v prípade problému. A tak sa obliekame do sedákov, obúvame mačky a pripíname ľadovcový výstroj. Na lano sa ešte nenaväzujeme, to až tesne pred ľadovcom a kráčame od chaty snehovým poľom hore do sedla Mullwitz Aderl-Einsteig.


Okolité kopce ponúkajú neskutočný pohľad na hory nielen pred nami, ale aj na každú svetovú stranu. Obchádzame box s technickým materiálom určeným pre záchranárov na záchranné akcie a kúsok za ním už vidíme sedlo, z ktorého sa dá pokračovať rovno smerom na Mullwitzaderl alebo doľava, kde sa cez pár technických pomôcok dostanete na ľadovec a následne ľadovcom dlhou cestou až na vrchol.

Dnes to nebolo zadarmo

Po prekonaní mixového úseku, kde už naviazaní na lano schádzame na ľadovec a chytáme do ruky cepín. Ľadovec na prvý pohľad vyzerá kompaktný a bez trhlín, ale zdanie môže klamať, predsa len ľadovec je ako mínové pole. Aj vďaka trojici z Maďarska je cesta dobre vyšliapaná, a tak vieme, kadiaľ ďalej. Na prvé počutie to znie jednoducho, lenže nadmorská výška si začína vyberať svoju daň.

Elena sa necíti dobre a vo výške 3 200 m n. m. na ňu prichádza bolesť hlavy. Najskôr to prisudzuje horšiemu spánku a slabšiemu príjmu tekutín, neskôr už sa začína pohrávať s myšlienkou, že predsa len to môže byť aj tá výška.

Na posteliach sme spali 16-ti, zvyšok ľudí spal na zemi a v uličke.

Naše tempo rapídne klesá a s každým výškovým metrom je to väčšie a väčšie trápenie. Navrhujem, aby sme to nesilili a otočili sa späť na chatu, aj zajtra je deň, môže to byť lepšie. S tým ale nesúhlasí, že to skúsi ďalej. Naberá druhý dych, ale s prichádzajúcim kopcom ju to zastavuje a už to nie je len hlava, ale aj žalúdok.

Sadá si na ľadovec a oddychuje. Znovu padne návrh otočky dole. Maďari nás obiehajú už smerom dole a hovoria, už len 20 minút a ste tam. To Elu nakopne a s pomocou hroznového cukru pomaly prichádzame na záverečný hrebienok a už vidíme vrcholový kríž.


Slnko zapadá 16:54 a my prichádzame na vrchol 16:44 do výšky 3 666 m n. m. Záverečná časť vedie hrebeňom, na ktorom je pár trhlín, ktoré treba opatrne prekročiť. Stojíme pri vrcholovom kríži a pozeráme sa na všetky tie hory, ktoré sú osvetlené poslednými lúčmi slnka. Fotíme sa a tešíme sa, že už nemusíme vyššie.

Dnes to bolo prevýšenie 2 300 metrov na 14 kilometroch s bonusom menom slabá výšková choroba pre Elu. Cestu dole už poznáme, a tak nám nevadí, že ju absolvujeme aj za tmy. To sa ale nestalo, pretože sme stihli odísť z ľadovca skôr, ako nastala úplná tma. Takže dnes už len navariť a luxusne sa vyspať, či?

6 postelí = 25 ľudí

Po príchode na chatu sme zostali v šoku. Zimná miestnosť totálne plná a naše veci prehádzané na jednu posteľ. A tak sme si zobrali varič a išli si uvariť večeru. Prvýkrát som skúsil Adventure menu cestoviny s vysokým podielom svrčkovej múky, na moje prekvapenie naozaj veľmi chutné jedlo s výbornými nutričnými hodnotami. Keďže na chate ani v okolí žiadna voda nie je, tak roztápame sneh do fľašiek na pitie a varíme si čaj. Toto topenie snehu je nekonečné.


Je 19:30 a my si ideme ľahnúť spať. Winterraum má poschodovú posteľ dokopy so 6 širšími lôžkami. Na posteliach sme spali 16-ti, zvyšok ľudí spal na zemi a v uličke a všade, kde bol priestor. Môj spánok sa pred štvrtou ráno skončil. Smrad, teplo a kopec chrápajúcich - moja chyba, zabudol som si štuple, a tak sa ide fotiť nočná obloha, aj keď trošku neskoro.

Mullwitzaderl 3 244 m n. m.

Po východe slnka varíme raňajky a rozhodujeme sa, čo dneska. Keďže ďalšiu noc už nechceme stráviť vo winterraum, rozhodujeme sa vybehnúť niečo rýchle a krátke v okolí chaty a následne sa pobaliť a pobrať k autu. Rozhodnutie padlo na Mullwitzaderl. Ten je kúsok od chaty a je prístupný aj mimo ľadovca. Cesta naň by podľa máp mala trvať do hodiny od chaty s prevýšením do 300 výškových metrov.


Prichádzame do sedla Mullwitz Aderl-Einsteig, ktoré už dobre poznáme, no tentokrát odbáčame vpravo a traverzujeme svah až na opačnú stranu kopca. Odtiaľ mixovým terénom prichádzame na predvrchol a následne na samotný vrchol vo výške 3 244 m n. m.

Výstup je jednoduchý a odmení vás neskutočnými výhľadmi nielen na samotný ľadovec Inneres Mullwitzkees, ale aj Äußeres Mullwitzkees a aj samotný Grossvenediger či Rainerhorn alebo na opačnej strane ležiaci kopec s menom Kreuzspitze.

Späť na chatu a dole k autu

Opatrne schádzame z vrcholu smerom do sedla a následne na chatu. Balíme batohy a dohadujeme sa, že variť budeme až dole pri aute, tam máme jednak vodu, ktorá aj rýchlejšie zovrie v tej nadmorskej výške.

A tak plní zážitkov nahadzujeme ťažké batohy na chrbát a kráčame smerom ku Johannishütte a následne ku parkovisku Wiesenkreuz. Tam varíme ešte jedlo, ja testujem ďalšie, a to Šošovicový Dhal a chutí perfektne, naozaj super jedlo, len treba zaliať viac vody ako po rysku. Prezliekame sa a dávame suchú sprchu (gulička alebo sprej) a štartujeme smer Bratislava.

Ďakujeme, bol to zážitok

Ako vždy v aute rekapitulujeme, čo sme urobili dobre a čo by sme urobili nabudúce inak. Víkend bol parádny a výstup sa nám úspešne podaril aj napriek problémom s výškou, s ktorou sa Ela pasovala. Určite do budúcna sa nebudeme spoliehať na zimnú miestnosť, ale berieme spacák, v ktorom prespíme aj vonku, naopak, jedla budeme brať menej, pretože kopec sme toho odniesli späť.

Vysoké Taury majú čo ponúknuť a okolo sa nachádza veľké množstvo kopcov či už do, alebo nad 3 000 m n. m., na ktoré sa dá vystúpiť a zažiť neuveriteľný zážitok. Kúsok od Grossvenedigeru sa nachádza aj samotný Großglockner s výškou 3 798 m n. m. a predstavuje najvyššiu horu Rakúska.

PS: Nie, nie je z neho vidieť až do Benátok.

Zhrnutie

• Názov: Grossvenediger 3 666 m n. m.
• Lokalita: Vysoké Taury (Rakúsko)
• Turistické značenie: červená značka, následne ľadovec podľa stavu a GPS
• Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
• Obtiažnosť: 4/5
• Trvanie: 12 - 14 hodín
• Parametre: 28 km/2 300 výškových metrov (otočka za jeden deň)
• Typ: hore-dole tou istou trasou
• Možnosť parkovania/spoje: Parkovanie spoplatnené - parkovisko Wiesenkreuz
• Trasa: sekcia Výjazdy