Keď zima neprichádza – možnosti skitouringu v lyžiarskych strediskách

„Winter is coming“, veta, ktorej sa seriáloví hrdinovia báli. Čo však robiť v situácii, keď si môžeš akurát zanôtiť: „nesneží, a ty si na lyžiarskom zájazde,…“

Doba je, bohužiaľ, taká, akú si ju intenzívne vytvárame a obávam sa, že zasnežené zimy budú čoraz častejšie raritou. Neboj, nejdem rozoberať tému globálneho otepľovania. Ako mnoho iných, aj mňa pred rokmi uchvátilo šúchanie na pásoch. Pár zím to ešte ako-tak šlo a užil som si aj jazdenie na horách.

No posledné roky, a tento je toho zatiaľ dokonalým príkladom, si čím ďalej viac „užívam“ šliapanie na zjazdovkách. Nie je to zrovna mokrý sen, ale pokiaľ chcem šliapať, je to lepšie ako prstom do oka. Povedal som si teda, že skúsim obehnúť aspoň zopár lokálnych stredísk a urobiť si lepší prehľad, kde to ako funguje. Rád sa s ním podelím.

Zameriaval som sa najmä na strediská v dosahu cca jednej hodiny jazdy autom zo Žiliny. Všetky sa mi podarilo navštíviť v rozsahu jedného týždňa začiatkom roka. V čase, keď prírodný sneh nebol poriadne ani v Tatrách. Medzičasom nám už síce nasnežilo, ale aj to málo sa celkom rýchlo stráca, a tak sa strediská znova stávajú jedinou dostupnou lokalitou, kde sa dá pošúchať na pásoch.

Martinské Hole – Winter Park Martinky

Stredisko nachádzajúce sa v srdci Lúčanskej Malej Fatry. Príjazdová cesta vedie z mesta Martin. V prvom rade si treba dať pozor na načasovanie príjazdu. Cesta vedúca do strediska má dĺžku cca 6 km a pre jej malú šírku (po rokoch aj biednu kvalitu) je v zimnej sezóne prevádzkovaná jednosmerne. Doobeda sa jazdí hore a poobede dole. Pokiaľ viem, výnimku majú iba záchranné zložky.

Pokiaľ je napadnutá aj malá vrstva prírodného snehu, je dobré mať reťaze, 4x4 nemusí vždy stačiť. Na začiatku stúpania asfaltky je strážna búdka, kde reťaze kontrolujú. Poprípade ich zvyknú aj predávať.


Podstatné upozornenie je aj to, že v pekných dňoch netreba s príjazdom veľmi otáľať. V prípade naplnenia parkovísk (stáva sa bežne) v stredisku ťa už hore nepustia a otočia ťa dole pri rampe. V tom prípade ti ostane len možnosť ísť hore pešo. Čo vie byť samo osebe veľmi pekná túra. No nepoteší ťa to, ak si sa chcel hore vyviezť za snehom.


V samotnom stredisku sa neplatí lístok za skitour. Platí sa hneď dole na rampe za vjazd autom. V prípade, že idete na lyžovačku, vám časť vjazdového poplatku vrátia v zľave na skipas.

Od najnižšieho po najvyššie miesto strediska ťa čaká prevýšenie cca 300 metrov. Nie celé prevýšenie je však pokryté snežnými delami. Pokiaľ ideš len na technický sneh, dostupná bude iba zjazdovka Na Flocha.

Pri troche šťastia budeš mať sneh aj mimo zjazdovky, na Martinkách to je reálne. V tom prípade si vieš šliapanie rozšíriť na veľmi pekný hrebeňový výlet, napr. smerom na Veterné a Veľkú Lúku. Poprípade si zalyžuješ v neupravených častiach tiahnúcich sa súbežne s jednou zo zjazdoviek.

Valčianska dolina – Snowland

Ďalšie zo známych oblastí Turčianskej záhradky je stredisko Snowland vo Valčianskej doline. Príjazd je z hlavnej cesty medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami, cez dedinu Príbovce a Valča. Ani v minulosti, ani dnes som tu obmedzenia prístupu nepostrehol. Priamo v spodnej časti strediska sa nachádzajú parkovacie plochy. Nie sú veľmi rozľahlé, ale zatiaľ som vždy zaparkoval. Parkovanie je bezplatné a rovnako v cenníku strediska nenachádzam skialpový lístok.

Na mape strediska objavujem back country/skialpovú výstupovú trasu. Avšak mimo strediska sneh nie je, tak šliapem krajom zjazdoviek.


Dolná časť strediska je v podstate mierna, tréningová, somárska lúka. Super na učenie sa. Zhruba po prvej tretine trasy sa sklon zvyšuje a na začiatku poslednej tretiny je doslova brutálny. Idem ľavou stranou, na cikcaky nie je miesto a pásy nedržia. Lyže teda hádžem na batoh a kus dupem iba v lyžiarkach.

Táto „morda“ našťastie nie je až taká dlhá a po pár desiatkach metrov znova obúvam. Posledný úsek ťa privedie k vrcholovej rotunde kúsok od Valčianskej Javoriny. Práve si prekonal niečo málo cez 300 výškových. V prípade priaznivých podmienok sa vieš pošúchať aj ďalej, bližšie pod hrebeň Lúčanskej MF.

Druhé kolo šliapem pravou stranou zjazdovky. Tu sa mi podarí otočiť aj zopár cikcakov, a tak hore vychádzam bez nosenia lyží. Rýchlo zozjazdujem dole a presúvam sa na protiľahlú stranu Turčianskej kotliny.

Jasenská dolina – Snowpark

Protiľahlú stranu tvorí pohorie Veľká Fatra a v ňom je jedno z menších stredísk, Snowpark. Príjazd je možný z Martina smerom cez Dražkovce a Kalník alebo z hlavnej cesty medzi Martinom a Turč. Teplicami cez Košťany a Žabokreky. Pokiaľ si chceš v jeden deň zašliapať v dvoch strediskách, Jasenskú a Valčiansku dolinu spojíš bez problémov.


Parkovacie plochy sú vzhľadom na veľkosť strediska nadštandardné a bezplatné. Skialpový lístok v cenníku rovnako nenachádzam. Snehu je biedne, v čase mojej návštevy ešte nebola technicky zasnežená ani celá zjazdovka. Posledný, vrcholový úsek šúcham na poprašku a tráve. Dnes podľa webkamier je sneh na všetkých hlavných plochách.


Celé stredisko je pomerne jednoduché, pohodový sklon, krátka trasa. V jednom kole nastúpaš iba niečo cez 100 výškových. Aj tieto parametre mi prídu ako ideálne, pokiaľ so skialpom len začínaš a chceš trénovať. Jednoducho si to tu vieš zopárkrát otočiť, odskúšať prezúvanie, naliepanie a odliepanie pásov... Aj mne sa tu v priebehu 45 minút darí otočiť tri kolá.

V prípade dobrých podmienok prírodného snehu si vieš výlet parádne rozšíriť o výšľap na Lysec.

Kubínska hoľa – SKI PARK Kubínska hoľa

Kubínku, ako stredisko familiárne nazývame, považujem za srdcovku. Nie je najbližšie, no na oplátku nám vždy poskytne super priestor a podmienky. Jediný príjazd autom je z hlavnej cesty medzi Veličnou a Dolným Kubínom cez Malý Bysterec a Beňovu Lehotu. Obmedzenia vjazdu síce nie sú, ale ide o lokálnu, miestami úzku cestu hore dedinami. Jazdi, prosím, pomaly, opatrne a tolerantne.


Parkovanie väčšinou nie je problém. Aj keď bolo v minulosti totálne plno, vždy sme niečo našli. Nie som si istý ako je to s poplatkom za parkovisko. Mám pocit, že v minulosti som párkrát platil, teraz od nás nikto nič nechcel. V cenníku nachádzame skialpový lístok. Kupujeme online s o málo lepšou cenou oproti pokladni, a to za 8 € na osobu.

V prípade dobrých snehových podmienok môžeš na výšľap použiť značenú skitour trasu lesom popri stredisku. Bohužiaľ, sneh nie je, a tak dupeme krajom popod ešte nespustený vlek. A že je nás tu fakt dosť. Myslím, že toto stredisko máme v obľube viacerí.


Cca v polovici výstupu si môžeš dať občerstvenie v priestupnom bode lanoviek a vydáš sa ďalej. Na svahu sa striedajú mierne a strmé pasáže. Na cca 3 km trase prekonáš okolo 650 výškových metrov. To je z môjho pohľadu celkom slušná porcia na lyžiarske stredisko.

V prípade pekného počasia si rovnako ako na Martinkách užiješ nádherné výhľady a následne ťa čaká viac ako 3 km zjazd.

Vrátna – Paseky

U mňa druhé najobľúbenejšie a najbližšie lyžiarske stredisko. Aj preto tu chodievam najčastejšie a viem, že sa vždy dosýta vybúcham. Príjazd je možný jedine cez obec Terchová. Parkovať sa dá na obrovskej ploche priamo pod strediskom. Tu sa však za parkovanie platí.

Aj keď mi to príde trochu nedomyslené, nakoľko na to, či parkuješ, sa ťa opýtajú až pri pokladni. Je len na čestnosti každého z nás, ako sa k tomu postavíme. Rovnako sa platí aj za skialpový lístok. Parkovisko aj lístok sú po 5 €, spolu teda na kase nechávam desiatku a po drevenom moste prechádzam do strediska.


Skitour výstupovú trasu neregistrujem. Pokiaľ je dosť snehu, chodievame ľavou neupravenou stranou popod lanovku. Teraz, tak ako väčšina, idem pravou popod zatiaľ nespustený vlek. Pokiaľ by vlek premával, nie je problém ísť krajom zjazdovky na jednej aj druhej strane.

Od úvodného momentu sa priprav na slušný zaberák, Paseky ti nič nedarujú. Po prvých cca 260 výškových sa dostaneš na plošinku, kde končí vlek. Tu si môžeš oddýchnuť a pustiť sa do ďalšej stojky, kde dáš ešte zvyšných 100 výškových k vrcholovej stanici lanovky. Dĺžka výstupovej trasy je okolo 1,5 km, takže si vieš predstaviť, čo ťa čaká pri prevýšení cca 360 metrov.


V prípade dostatku prírodného snehu sa dá výšľap ľahko naviazať cez Chatu na Grúni až na Poludňový grúň. Myslím, že pre nás lokálnych je to povinná jazda, stačí, keď si pozrieš Imrove aktivity. Z Grúňa hrebeňom pokojne až na Chleb, Kriváň a dole cez Oštiepkovú muldu.

Túto trasu mám veľmi rád, bohužiaľ, je čoraz menej schodná kvôli nedostatku snehu. Ja sa na Poludňák len smutne dívam, biely poprašok mi nedáva žiadne nádeje. Otočím si teda Paseky ešte dvakrát a spokojne odchádzam domov.

Sú aj iné

Z blízkeho dosahu spomeniem ešte strediská Oščadnica a Malinô Brdo. Na Oščadnicu chodíme radi, tento rok sme si ju zatiaľ prešli pešo v rámci okruhu po Kysuckých Beskydách. Malinô Brdo prejdené nemám, no myslím si, že aj tu by to šlo.

Biely kódex

Nakoľko sa bavíme o strediskách, treba myslieť na to, že v každom z nich platí Biely kódex. Zjednodušene, základné pravidlá správania sa na lyžiarskej trati. Aby si sa nielen ty vrátil živý a zdravý domov. Rovnako v každom stredisku platia lokálne pravidlá o vstupe na zjazdovky.

Buďme voči sebe tolerantní, predvídajme, správajme sa zodpovedne, nekazme si dobré meno skialpovej komunity. V neposlednom rade ale prosím, pomáhajme si. Radou, dobrým slovom, povzbudením... Drobnosť, ktorá vždy poteší a nič nestojí.

Nemyslel som si, že to niekedy vyslovím, áno, začínam byť rád, že máme schopné lyžiarske strediská. Veď inak by som si zo svojej výbavy skôr či neskôr mohol urobiť len nepotrebné rekvizity.