Levočské vrchy - na Marčulinu so 6-mesačným dobrodruhom

Lesy, výhľady a turistika s dieťaťom v Thule vozíku! Objav rodinný okruh Levočskými vrchmi s výstupom na rozhľadňu Marčulina.

Výlet do hôr so 6-mesačným bábätkom si vyžaduje nielen dobrú prípravu, ale aj odhodlanie. Tichú a Kôprovú dolinu sme navštívili, na Popradské pleso či Sliezsky dom sa nám veľmi nechce kvôli množstvu ľudí, a tak píšem Veronike, či mi vie poradiť niečo v Levočských vrchoch, pretože tie sú pre mňa veľká neznáma.

Pohotová Veronika hneď píše návrh, a to okruh z Levočskej doliny až na Marčulinu. Parádne výhľady, ide sa po cykloceste a až na záverečný úsek to bez problémov zvládnete s dieťaťom v Thule vozíku. Tak čo, zvládli sme to a dali celý okruh?

Balenie a príprava na celodenný výlet

Podľa máp ide o okruh, ktorý začína v Levočskej doline a taktiež tam aj končí. Jeho dĺžka je 21 km a prevýšenie do 600 metrov. Keďže ideme s malým 6-mesačným Markusom, tak ide o celodenný výlet, pretože veľakrát budeme stáť, kŕmiť ho a dávať si prestávky. A tak balenie začína pomôckami na prebaľovanie ako sú plienky či prebaľovacia podložka. Dávam tip na túto skvelú, my ju už máme od Markusovho narodenia a používame ju všade - je malá, spratná a hlavne funkčná!

Potom berieme so sebou aj turistický nosič, keby náhodou už nechcel byť vo vozíku, no a na záver to hlavné, berieme vozík Thule Chariot Sport, kde sa vieme nielen luxusne zbaliť, ale hlavne v ňom vieme odviezť malý poklad až na vrchol. Parkujeme bezplatne v Levočskej doline na zákrute pod rezortom Levočská dolina a vyrážame!

Kamene, ľad, sneh, ale aj pohoda pod kolesami

Celá trasa vedie po cyklochodníku a keďže táto zima nám nenadelila skoro žiadny sneh, malo by to byť v pohode. Malé kamene striedajú veľké, a tak hneď od začiatku meníme zostavu vozíka z kočíka na bežecký typ a pridávame joggingové koleso dopredu. Cez veľké kamene alebo inak „makadam” je to dosť náročné, avšak takýchto úsekov nie je až tak veľa.

Nám ani nenapadlo si zobrať retiazkové mačky (nesmeky), a to boli asi najnáročnejšie úseky - teda tie, ktoré boli pokryté ľadom po celej šírke chodníka. Našťastie takýchto úsekov taktiež nebolo veľa, no v tých retiazkach by to bolo bezpečnejšie.

Blato, kamene a ľad strieda smiech so slzami a ja tlačím vozík a tlačím a tlačím.

So stúpajúcou nadmorskou výškou sa chodník odkrýva a v jeho okolí už nie je toľko stromov, ktoré by robili tieň, čím začína byť cesta luxusná a pohodlná nielen na chôdzu, ale aj na tlačenie vozíka. Výhľady, ktoré sa nám ukazujú, nie sú síce zimné, ale skôr také jesenné, no naozaj krásne. Pre mňa aj Macu je to prvýkrát v Levočských vrchoch a je to taký ešte neobjavený raj s minimom turistov. Veľkou výhodou tejto trasy je, že stúpanie je postupné, teda výškové metre sa rozložia na dlhú vzdialenosť, čím je to nielen pre nás, ale aj pre tlačenie vozíka s Markusom jednoduchšie.

Pamätník SNP a rozhľadňa Marčulina

Po pravej ruke sa nám ukazuje lúka Dvorčianka a my už vieme podľa máp, že kúsok od nej je pamätník SNP a od neho je to už naozaj naskok na rozhľadňu. Prichádzame ku pamätníku a ja s úplným nadšením hovorím: „Kukaj tam, tam sú Tatry, ale že aké!” V pozadí za stromami sa ukazujú vrcholy Vysokých Tatier a my už vieme, že z rozhľadne to bude totálna pecka! Dlho sa pri pamätníku nezdržiavame a pokračujeme ďalej vyššie až na rozhľadňu.


Cesta ku rozhľadni je odbočka z červenej trasy a na tabuľke hneď v úvode píšu: „Rozhľadňa 8 minút.” Áno, ale nie s vozíkom. Blato, kamene a ľad strieda smiech so slzami a ja tlačím vozík a tlačím a tlačím. V hlave mi behá, ďakujem, Thule, za to mega pruženie vozíka a tie obrovské kolesá, vďaka ktorým sa ide hore relatívne ľahko a dieťa vo vozíku trpí minimálne, teda aspoň si myslím a keďže nevie rozprávať, tak mám asi aj trošku šťastie, inak by mi možno už povedal svoj názor.

Týchto pár sto metrov putovania ako zo starogréckeho eposu Odysea končí a my prichádzame ku rozhľadni. Vozík nechávame dole a kráčame po schodoch a viac slov netreba, fotky povedia všetko.

Dole okruhom po žltej

Veľmi sa nám dole nechce ísť, lebo presne vieme, čo nás čaká pri zostupe na tých pár 100 metroch a hlavne - tie výhľady sú naozaj dychberúce. Ale ako sa hovorí, nič netrvá večne, ani výhľady, a tak začíname zostupovať.

Pri výstupe sme veľa nefotili, ale zostup sme si nemohli nechať bez foto spomienky. Blato, ľad, kamene, sneh, to všetko tam ešte stále bolo, však kam by to za 30 minút zmizlo, avšak dole kopcom je to ešte viac zážitkovejšie. Držím brzdu na kočíku a ďakujem za kotúčové brzdy, ktoré sú naozaj účinné a vozík spomaľujú aj na blate či ľade.


Ako sa hovorí pri lezení: „kľúčové miesto prelezené”, tak my sme „kľúčové miesto pretlačili vozíkom” a ako bonus bez pádu a zranenia, iba „trošku” od blata, ešteže sme si kúpili Kärcher cestovnú vapku, avšak nechali ju doma v Bratislave, tam je jej dobre.

Prichádzame ku pamätníku SNP a rozhodujeme sa, či ísť výstupovou cestou aj dole, alebo radšej dookola. Keďže ja nemám rád trasy typu „hore-dole”, tak ideme okruhom. Cesta dole je oveľa pohodlnejšia ako pri výstupovej trase, pretože ju prevažne tvorí asfaltová cesta. Miestami pokrytá ľadom, ale inak super pohodlná. Zhruba v strede nachádzame krásne miesto na lúke, a tak oddychujeme a kocháme sa otvoreným priestorom.

Dnešku dávam 11 z 10!

Na Slovensku nemáme len Tatry či Fatry, ale aj menšie skryté krásy, akými sú napríklad Levočské vrchy. Nájdete tam super cyklochodníky, ale aj turistické trasy, dychberúce výhľady nielen z rozhľadne Marčulina na Tatry, no aj cestou na hory, lesy a lúky priamo v Levočských vrchoch. Zázemie, ktoré tvoria prístrešky cestou, sú len akýmsi bonusom, ktoré by vás mali presvedčiť, že sa sem naozaj oplatí vybrať.

Ja dnešný deň hodnotím naozaj výborne, pretože nám bolo dopriate počasie, Markusovi sa páčilo aj keď už to bolo na neho pridlhé na záver a zároveň Thule sme otestovali aj v takýchto, miestami drsných podmienkach. Neváhajte a navštívte túto krásnu oblasť Spiša taktiež!

Thuláčik na horách

A ako obstál Thule vozík na tomto krásnom, občas náročnom výlete? Za mňa na výbornú! Terén bol miestami naozaj náročný, avšak či už to boli veľké kamene, alebo ľad, tak práve vďaka konštrukcii vozíka, veľkosti kolies a výborným brzdám sa toto všetko dá prekonať. Na takýto typ terénu je potrebné hlavne poriadne pruženie pre komfort dieťaťa, a to Thule má a ešte aj výborne nastaviteľné podľa hmotnosti dieťaťa.

Vozík sme už testovali na prechádzkach, pri behu a aj pri jednoduchších „asfaltových” turistikách a teraz si zažil zase niečo nové a my spolu s ním. Ja pokračujem v testovaní vozíka a rád sa priebežne podelím o ďalšie skúsenosti a tešiť sa môžete aj na podrobnejší test.

Zhrnutie

• Názov: Rozhľadňa Marčulina - Levočské vrchy
• Lokalita: Levočské vrchy
• Turistické značenie: červená cykloznačka, žltá cykloznačka
• Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 6 - 8 hodín
• Parametre: 21 km/643 výškových metrov
• Typ: okruh
• Možnosť parkovania/spoje: bezplatné parkovanie v Levočskej doline
• Trasa: sekcia Výjazdy