Ako motivovať deti na turistiku? Zábava, hry a dobrodružstvo na každom kroku!

„Zase turistika?“ „Mne sa nechce, kamošov rodičia nenútia chodiť von.“ „Ešte sa chcem hrať na PC.“ „Čo za to?”

Zladiť svoje a rodinné plány a ambície na aktívny oddych nie je vždy jednoduché. Čo však v situácii, keď do procesu zlaďovania začína vstupovať vek? A nie hocijaký, ale ten najnižší. Máš aj ty doma dieťa alebo „dospelého“ teenagera a nevieš si s nimi občas rady? Poďme sa spolu pozrieť, aké máme možnosti motivácie našich ratolestí, aby výlety neboli len o plači, hundraní, frflaní,…

Turistika je skvelý spôsob, ako kvalitne tráviť čas s rodinou, podporovať zdravie a budovať vzťah k prírode. Deti, teenageri zvlášť, však nemusia naše nadšenie zdieľať. V nižšom veku môže byť limit napríklad malá výdrž alebo kondícia. Vo vyššom jednoducho len nechuť alebo odpor k aktivitám, ktoré navrhujú rodičia.

Ako teda výlety plánovať a čo robiť pre podporu motivácie, aby sa naše ratolesti na turistiku tešili? Čo robiť, aby sa z turistiky stal zážitok, ktorý si všetci užijeme?

Opatrné začiatky

Nebudem sa púšťať do kategórie bábätiek. Tie motivovať netreba. Keď sa však tvoje dieťa dostane do veku, že zvládne samostatne kráčať, už spolu chodíte na prechádzky okolo domu alebo po sídlisku, môžete začať uvažovať aj nad „turistikou“.

Na začiatok je dôležité vyberať nenáročné a krátke trasy adekvátne veku a zdatnostiam. Sídliskový lesopark, lúky za dedinou alebo len dobrodružná cesta k babke po tráve mimo chodníkov. Podstatné je voliť náročnosť tak, aby si dieťa neodradil a nebudoval v ňom voči aktivite odpor.

Denníky, zápisky, kresby či tlačené fotky - to sú spomienky, ku ktorým sa budeš po rokoch najradšej vracať a listovať.

Super je, ak si do trasy vieš naplánovať atrakcie. Vyhliadku, vodopád, preliezky alebo len obyčajné skákanie do mlák. Keď si dieťa bude turistiku spájať so zábavou a zážitkami, máš vyhraté. Dodnes rád spomínam na to, ako sa môj synátor tešil z každej „prkotiny“. Ako pozoroval chrobáky, ovoniaval kvietky, zbieral prvé cestné lišaje, ako komolil názvy,... Takto neraz dával motiváciu aj on mne.


Akonáhle sa vám z turistických aktivít podarí vybudovať „rutinu“, je to fajn. Avšak aj dieťa rastie a vyvíja sa a rovnako sa menia aj jeho očakávania a nároky. Mláka a mravenisko už nemusia stačiť. Možno prišiel čas na stanovovanie si cieľov.

Idete zdolať kopec, na ktorom je vyhliadka, na konci trasy vás čaká opekačka, idete k jaskyni, v ktorej bude drak alebo budete hľadať rytierov v hradnej zrúcanine. A keďže deti zbožňujú hry, môžeš na hru premeniť aj váš výlet. Hľadanie zaujímavých kameňov alebo živočíchov. Šiškové vojny, pokladovky, poznávanie stôp zveri alebo len spoločné rozprávanie a vymýšľanie príbehov.

Nevinné „úplatky“, odmeny a prejavená hrdosť

Odmena v podobe maškrty alebo niečoho dobrého na konci, alebo po časti trasy, vie tiež motivovať. Rovnako vlastné vybavenie, malý batoh s desiatou a vodou, palica, bezpečný detský nožík alebo ďalekohľad,... Drobnosti, ktoré deťom dodajú pocit dôležitosti a aktívnej účasti.

Nezabúdaj dieťa chváliť vždy, keď zvládne časť trasy alebo náročnejší úsek. Buď za to na svoje dieťa hrdý. Spomínam si, ako pyšne som sa cítil a s hrdosťou rozprával, keď syn prvýkrát sám vyšiel na Súľovský hrad alebo Vápeč.

A keďže sa zatiaľ bavíme o menších deťoch, rovnako dôležité je ich sledovať. Dávať pozor, či ich niečo nebolí, či vládzu a robiť pravidelné pauzy. Rovnako nezabúdaj na sledovanie pitného režimu a dostatok jedla.

Zapojenie do plánovania

Od určitého veku je dobré začať deti zapájať aj inak a učiť ich zodpovednosti. Zodpovednosti voči sebe a aj ostatným. Sadnite si pred výletom spolu k mape, dajte im možnosť vybrať jednu z trás. Alebo ich počas výletu nechajte robiť navigátora. Znova platí, že pokiaľ sa dieťa bude cítiť aktívne zapojené, je šanca, že bude mať z výletu väčšiu radosť a bude ho viac baviť.

Zápisky

A čo takto turistický denník? Napriek digitálnej dobe si stále môžete z výletov spolu vytvárať denníky, zápisky a pridávať k nim kresby alebo tlačené fotky. Znova drobnosť, ktorá dodá pocit spoluúčasti a zároveň umožní deťom realizovať sa inak. Ver mi, že takto uložené spomienky sú tie, ku ktorým sa budeš po rokoch najradšej vracať a listovať.

Teenage mutant ninja...

Pomaly, ale isto sa dostávame k pubertálnej kategórii. Preliezky a skákanie do kaluží sú už dávno trápne. Za pochvaly dostávaš nechápavé a pohŕdavé pohľady. A nedajbože spomenieš, aké nekonfliktné a hravé dieťa si mal ešte prednedávnom. A ani nevieš ako a na turistike si ostal sám, pretože tvoj potomok ťa už nemohol ďalej počúvať.

Dôležité je, aby sa deti cítili súčasťou výletu a mali z neho radosť.

Našťastie aj tu pár „fígľov“ ešte platí. Podieľanie sa na plánovaní trasy a navigácia sú snáď už rutina. Pribudnúť vie zabezpečenie fotodokumentácie z výletu. Či už do rodinného albumu, ale hlavne na teenagerove sociálne siete. Keď už musí byť von, aspoň sa cez Snapchat alebo Instáč pochváli kamošom. Technológie nemusia byť nutne nepriateľ.


Na druhej strane, rátaj aj s tým, že tvoj pubertiak môže potrebovať vlastný priestor. V tom prípade nemá veľký význam nútiť ho do činností, ktoré nechce robiť. Nechaj ho teda zapojiť sa len na potrebné minimum. Občas mu môžeš povoliť slúchadlá na uši. U nás napríklad platí, že povolená je audiokniha a slúchadlo len na jedno ucho. Musíme vedieť medzi sebou komunikovať, ale hlavne počúvať okolie.

Veľmi dobrý gamechanger môže byť aj pokiaľ trasa obsahuje niečo extra. Napríklad adrenalínová vsuvka. Lezenie, kúpanie, lanový most, brodenie,... Proste prvky, ktoré výletu dodajú dobrodružný nádych.
Čo u nás ďalej celkom funguje, je určiť si jasný cieľ.

Pokiaľ sa potomok nezapojí do plánovania, je dobré mu dať základné info, kam ideme, ako dlho tam pôjdeme, aká dlhá bude trasa, aké má prevýšenie a cca kedy prídeme domov. Dieťa je už vo veku, kedy si môže chcieť plánovať vlastné aktivity a takto má možnosť zariadiť sa.


No a na záver naše momentálne najobľúbenejšie motivačné body.

• „Pridáš ma na Strave?“ – dobrý spôsob ako si sám teenager vie spätne pozrieť, čo zvládol, kde bol a rovnako sa takto pochváli kamošom.
• „Pôjdeme sa na alebo po výlete niekde najesť?“ – vidina dobrého jedla za odmenu ešte nesklamala. Halušky, rezeň alebo burger vyhrávajú.
• „Za každých 10 km alebo 500 výškových budeš mať bonusovú polhodinku na PC.“ – či sa mi to páči, alebo nie, už aj u nás spadáme do kategórie „gamerov“. A možnosť získať minúty na hranie ako bonus sa neodmietajú.

Turistika s deťmi obnáša veľkú dávku trpezlivosti a vyžaduje kreativitu. Ak však budú deti turistiku považovať za dobrodružstvo a zábavu, zamilujú si ju. U teenagerov zasa môže byť výzvou motivácia, priestor pre vlastný štýl a potreba prejavenia sa.

Dôležité je, aby sa deti cítili súčasťou výletu a mali z neho radosť. Veď vaše spoločné zážitky v prírode vám v budúcnosti zabezpečia krásne spomienky.