Za hľadaním snehu na svahy Sella Nevea v Júlskych Alpách

Kvalitný sneh aj počas biednej zimy? Poď s nami do strediska Sella Nevea.

Môj muž mi už nejaký ten čas pílil uši „údajne“ spektakulárnou, nielen skitouringovou, oblasťou v pohraničí Júlskych Álp. Nechala som sa prehovoriť a vyrazili sme do strediska Sella Nevea, kde sme absolvovali niekoľko túr strednej náročnosti v dokonalom snehu.

Ako sa sem dostať a čo si zbaliť?

Cesta z Banskej Bystrice je približne 660 km, čo trvá 7 hodín a nejaké drobné. Najväčšiu časť cesty sa vezieš Rakúskom a posledných pár kilometrov ideš Talianskom až do Sella Nevea.

A čo so sebou? Skialpový výstroj, kompletnú lavínovku, my sme brali aj airbagy (pár dní pred naším odchodom zobrala lavína borca niekde v okolí sedla Sella Ursic), mačky, cepín a vzhľadom na aktuálne snehové podmienky sa ti môže hodiť aj kratšie lano, ak sa vyberieš cez skalné okno, kde ťa prekvapí málo snehu a dlhý krok. Borhák na zaistenie hravo nájdeš.

Čo ponúka stredisko?

Našou cieľovou destináciou bolo menšie lyžiarske stredisko na hranici Talianska a Slovinska. Kanin - Sella Nevea/Bovec bolo medzištátne lyžiarske stredisko s prevádzkou asi od roku 1965.


Zo začiatku, napriek potenciálu z lokality, bolo stredisko v zabudnutí a úpadku. V roku 2009 bola postavená lanovka, ktorá spojila slovinskú a taliansku časť a stredisko sa využívalo ako jeden celok. Od sezóny 2023/2024 je slovinská časť strediska pravdepodobne natrvalo zatvorená. Bývalé slovinské najvyššie lyžiarske stredisko s garanciou snehu upadá do zabudnutia pre nevyhovujúce technické revízie...

V talianskej časti strediska lyžuješ na 10,5 kilometroch upravených lyžiarskych zjazdoviek všetkých obtiažností s prevýšením 933 m. Nachádzajú sa tu tri lyžiarske vleky a jeden lyžiarsky pás. Veľkokapacitnou gondolou Funifor Prevala sa vieš vytiahnuť najvyššie, a to do výšky 2 133 m n. m.

Lyžuje sa tu v čase 8:45 - 16:00. Parkoviská sú dostatočne veľké a free, ale počas pekného víkendu sa radšej poponáhľaj. Počas sezónneho prime time, ktorý tu trvá do 16. 3. 2025, zaplatíš za 3-hodinový dospelý skipass 31 € a celodenný dospelý skipass 44 €.

Na talianskych zjazdovkách musíš mať poistenie spoluzodpovednosti voči škode alebo ujme spôsobenej tretím osobám. Pani na pokladni skontroluje, či máš poistenie. Ak máš Alpenverein, neriešiš alebo si poistenie dokúpiš za 3 €/deň.

Ak sa vytiahneš lanovkou ku chate Gilberti, vieš si tu aj zabežkovať. Na 2,5-kilometrovom okruhu je namotané slušné množstvo serpentín. Bežkuješ v celodennom tieni kopcov bez stopy na klasiku, ale s parádnymi výhľadmi.

Dostaneš sa sem zo slovinskej strany od Bovca a z talianskej strany od Chiusaforte alebo Tarvisia. Toto po slovensky „Snežné sedlo“ je východiskovým bodom na podnikanie túr a nachádza sa vo výške 1 195 m n. m. Jednorázovo za poplatok 10 € sa vieš priblížiť ku chate Rifugio Celso Gilberti a tým si vieš skrátiť cestu o dobrých takmer 800 výškových metrov. Odporúčam ti nelepiť si pásy vopred.

Okruh cez Prestreljeniško okno

Našu skialpovú túru začíname pri chate Gilberti, kde sme sa vytiahli lanovkou. Zlyžujeme pár metrov k začiatku trasy vyhradenej pre skialpinistov.

V Taliansku zabudni na šliapanie popri zjazdovkách, je to zakázané. Nalepíme si pásy a stúpame popri bežkárskom okruhu najprv do sedla Sella Prevala a neskôr do sedla Sella del Forrato. Tu sa nám naskytol pohľad na vymretú slovinskú časť strediska. Traverzujeme popod svahy Prestreljenika v dokonale prehnitom snehu na južnej strane hory. Na záver je potrebné vyšliapať pár výškových metrov s lyžami na batohu.


Z Prestreljeniško okno sa ponúkajú božské výhľady na severnú stranu, ktorá nás láka prvotriednym prašanom, ktorý sa tu vyskytuje ešte od posledného sneženia pár dní dozadu, pričom v tieni vydržal ešte ďalší týždeň. Počas pekných dní, kedy viditeľnosť nie je narušená oparom, vieš z južnej strany okna pozorovať Jadranské more.

Bez váhania obúvame mačky, lyže na batoh a s cepínom v ruke škrabkáme skalu smerom na taliansku stranu. Bohužiaľ, nedarí sa nám bezpečne preliezť oknom kvôli nedostatku snehu a s dlhým nosom odchádzame späť na južnú stranu.

Našťastie stretávame veľmi milého horského vodcu s klientmi z Kranjskej Gory, ktorý nás zaistil lanom, aby sme mohli zlaniť z okna. Plní eufórie, že lyžba v prvotriednom prachu predsa len bude, si pomaly kopeme šľapaje smerom k prvému kameňu, kde sa obúvame do lyží.


Režeme oblúky až sneh sviští vzduchom a pália nás stehná, ale stálo to za tú snahu. Terén je tu dosť zradný a členitý. Snažíme sa vyhýbať krasovým jamám, v ktorých by sme neradi skončili. Preto je fajn napozerať si trasu, ktorou budeš lyžovať zospodu, aby sa ti nestalo, že zostaneš visieť nad skalným prahom alebo sa zavŕtaš do krasovej jamy.

Výšľap do sedla Sella Ursic

Keďže nám je málo, od chaty Gilberti naberáme azimut Sella Ursic. Stúpame v tieni, ktorý vrhajú hrebene okolo sedla Bila Pec. Stopa do sedla je už dokonale vyžehlená od našich predjazdcov, ktorých tu bolo ráno neúrekom. Stopa je veľmi zaujímavá, pretože v najviac exponovanom mieste zviera ostrý uhol a urobiť otočku bol ohromne baletný počin.


V Sella Ursic sa ponúkajú výhľady na dominantný Kanin (2 587 m n. m.) a členitý terén plný krasových závrtov, mňam. Pod Monte Ursic odliepame pásy a lyžujeme v rovnako kvalitnom prachu.

Za obhliadkou slovinskej strany strediska

Na druhý deň sme opäť využili približovadlo, oranžovú Telecabinu Kanin a pristávame pred Rifugio Gilberti. Vybrali sme sa cez Sella Prevala do Sella del Forrato, aby sme si zblízka obzreli aj slovinskú časť strediska.

Južná, slnkom nasvietená strana nám ponúka kompletne prehnitý a rozlyžovaný sneh, v ktorom lyžovanie predstavuje veľké trápenie. Zlyžovali sme až pod prestupnú stanicu Postoja C-Skripi, ktorá je vo výške 1 640 m n. m. Aj keď lanovka zažila svoju slávu do sezóny 2023/2024, zblízka vyzerá, že zomrela už pred dvadsiatimi rokmi.


Serpentíny pod lanovkou sa dali zlyžovať až do výšky asi 1 450 m n. m. Na slovinskej strane takmer nie je živej duše, nečudujem sa, asi tušili, aký kvalitný sneh tu majú. Slnko griluje neúprosne, takže pripečená tvár na seba nenechala dlho čakať. Trasa by sa dala zokruhovať aj so susednou dolinou Krnica, ale vzhľadom na aktuálne snehové podmienky to nie je zjazdné.

Pokus o výšľap priamo z parkoviska v Sella Nevea

Na záver nášho výjazdu sa kondične útočnejší kus z našej dvojice rozhoduje, že dá pokus o výšľap priamo z parkoviska. Ja ho sledujem ďalekohľadom z kopca oproti užívajúc si slnko. Trasa vedie po letnom turistickom chodníku a naberá konštantný smer Sella Leupa. Na to, aké snežné suchoty tu vládnu, tak prenášanie lyží bolo len dvakrát, a to na asi 30 metroch.

Maťo sa nakoniec rozhoduje, že vyšliape do Škrbiny pod Prevalskim Kuntarjem (2 258 m n. m.), z ktorej sa dá pozrieť na druhú stranu. Zo Škrbiny lyžuje voľným terénom pokiaľ to pustí. Lyžovačka tu vôbec nie je vrcholným zážitkom ako to bolo počas ostatných dní.

V spodnej časti je potrebné preštrikovať sa cez kamene, stromy a snehu je v dojazde málo. Na záver skialp výjazdu skĺznica zaplakala a Maťo s ňou. Pri pohľade na ryhy zhodnotil, že mohol radšej lyžovať od chaty Gilberti zjazdovkou, tak ako to bolo ostatné dni.


Strávili sme intenzívny skialpový týždeň v Júlskych Alpách. Podnikli sme zaujímavé túry s bombastickými výhľadmi. Sella Nevea a okolie sa ukázalo ako výborná voľba na jarnú lyžovačku, aj keď sú tu štandardom oveľa väčšie úhrny zrážok.

Týždeň strávený v dokonalom, bezoblačnom počasí nás dobil energiou a namotivoval na ďalšie túry. Sledujúc webkamery v stredisku slintáme nad množstvom nového snehu, ktorý tam napadal a už plánujeme ďalšie dobrodružstvo.