Tour de liptovské rozhľadne - tipy na výlety pre rodiny s deťmi

Rozmýšľaš, kam sa vybrať s deťmi na výlet, no dochádzajú ti nápady? Prinášam ti pár tipov na parádnu prechádzku vhodnú pre všetky vekové kategórie.

To, že Liptov je jedným z najkrajších a najatraktívnejších regiónov na Slovensku, je asi všetkým jasné. Spája v sebe hory, lesy, rieky a prírodné krásy, čo ponúka nespočetné možnosti pre outdoorových nadšencov. Odkiaľ však najlepšie navnímať celý potenciál, ktorý liptovské zákutia ponúkajú? Jednoznačne z výšky! Rozhľadne sú tým najdostupnejším spôsobom, ako si vychutnať panoramatické výhľady na celú Liptovskú kotlinu z vtáčej perspektívy.

V tomto článku ťa vezmem aj so svojou 1,5-ročnou dcérou na štyri rozhľadne v okolí Liptovského Mikuláša, ktoré v sebe kombinujú viac či menej náročnú prechádzku, plnohodnotne strávený spoločný čas a fantastické kruhové výhľady. Ak máš chuť stráviť čas so svojím dieťaťom von nevšedným a zaujímavým spôsobom, čítaj ďalej.

1. Svätojánska rozhľadňa

Jednou z najľahšie dostupných rozhľadní je jednoznačne tá v Liptovskom Jáne. Je to jednak tým, že do obce je zjazd a aj výjazd na diaľnicu, takže prístupová cesta je rýchla a bezproblémová, a taktiež nenáročnou dĺžkou samotnej trasy ku rozhľadni.

My sme sa na túto rozhľadňu vybrali v krásny slnečný marcový deň a zaparkovali sme na veľkom parkovisku pred termálnym kúpaliskom na konci obce. Odtiaľto vedie príjemná asfaltová cesta popri potôčiku prírodnej minerálnej vody, „kyselky", ktorá pramení na začiatku Jánskej doliny. Po pár minútach sa dostávame k prírodnému kúpeľnému prameňu Teplica, ktorý miestni nazývajú „kaďa". Táto voda je silne uhličitá a má dokázateľné liečivé účinky.


Pri kadi si už Zunku dávam do turistického nosiča Deuter, pretože odtiaľto začína prudšie stúpanie až k samotnej rozhľadni. Najskôr však prechádzame cez most, napájame sa na lesnú cestičku a sledujeme šípky, ktoré výborne navigujú.

Celkovo je okolie veľmi pekne upravené a pozdĺž celého chodníka sa nachádzajú viaceré lavičky, oddychové miesta, dokonca preliezky pre deti.
Ako som spomínala, dĺžka trasy je nenáročná, je potrebné prekonať len jeden strmší cikcakový úsek, počas ktorého si už užívame pomaly otvárajúce sa výhľady.


Za 10 minút od kade už stojíme pod 10-metrovou Svätojánskou rozhľadňou s drevenou konštrukciou, ktorá má dve výhľadové plošiny. Dávame si menší snack a ideme sa pokochať na najvyššiu plošinu. Výhľad z rozhľadne je na západnú stranu, priamo pred sebou vidíme dominantný Veľký Choč, napravo časť Západných Tatier a pod nami sa rozprestiera Liptovský Ján v plnej kráse.


Tip čo navštíviť v okolí: Ak budeš mať chuť stráviť v tejto lokalite dlhší čas, odporúčam prejsť sa aj do Jánskej doliny, ktorá je najdlhšou dolinou v Nízkych Tatrách. Okrem termálnych prameňov ukrýva aj viacero jaskýň, z nich je sprístupnená Stanišovská jaskyňa.

2. Rozhľadňa v Pavčinej Lehote

Pokiaľ nemáš náladu na davy ľudí, rozhľadňa v Pavčinej Lehote ti zaručene ponúkne nerušenú prechádzku v tichej, pokojnej prírode. Ja som toto miesto navštívila už viackrát a vždy som si vychutnávala dokonalé ticho, prerušované len zvukmi vtákov.

Zo všetkých rozhľadní práve rozhľadňa Krajčov vrch nám dala zabrať najviac.

Parkujeme pri lyžiarskom stredisku Žiarce, kde odbočujeme hneď na začiatku obce doľava. Keď sa dobre pozrieš, z cesty rozhľadňu rovno zbadáš. Keďže trasa od strediska na rozhľadňu je naozaj krátka s minimálnym prevýšením, Zunka išla po svojich, len na začiatku si ju dávam do predného látkového nosiča, kým sa napojíme na cestičku.


Cesta síce nie je príliš strmá, ale kočíkom by si prešiel len veľmi ťažko. V čase našej návštevy bola aj dosť blatistá. Asi po 10 minútach sa pred nami objaví drevená rozhľadňa s výškou osem metrov. V jej okolí sú lavičky a informačná tabuľa.


Naše kroky však smerujú priamo na vrchnú plošinu, odkiaľ si nerušene vychutnávame panoramatický výhľad od Liptovského Mikuláša po Ružomberok so Západnými Tatrami, Chočskými vrchmi a Malou Fatrou v pozadí. K správnemu identifikovaniu dedín či vrchov ti dopomôžu informačné panely s popisom. Aj keď trasa nebola dlhá, tým, že Zunka išla po vlastných tam aj späť, bolo to dostačujúce.


Tip čo navštíviť v okolí: Ak máš chuť na dlhšiu prechádzku, môžeš k rozhľadni ísť aj priamo z obce po náučnom chodníku s 11 informačnými panelmi, táto trasa má dĺžku 10,5 km. So starším dieťaťom môžeš využiť adrenalínovú atrakciu priamo na Žiarcoch - bobovú dráhu.

3. Rozhľadňa na Ostredku

Ďalšou rozhľadňou v Demänovskej doline je rozhľadňa na Ostredku, ku ktorej treba ísť až do samotného srdca lyžiarskeho strediska v Jasnej. Ideálne je zaparkovať na Bielej Púti, parkovanie tu je spoplatnené.

Zunka hneď putuje do turistického nosiča, keďže od začiatku vedie chodník pomerne strmo hore. Sledujeme žltú turistickú značku, ktorá vedie celým hrebeňom Ostredka. Týmto výživným chodníkom cez les sa asi po 15 minútach dostávame k 7-metrovej drevenej rozhľadni.


Tým, že sme doposiaľ išli lesom, nám pohľady z rozhľadne nad vrcholkami stromov doslova berú slová. Tie hory sa zdajú tak blízko! Rozhľadňa poskytuje očarujúci výhľad na nízkotatranský hrebeň s dominantným Chopkom uprostred. Opäť sú tu umiestnené informačné panely pre lepšiu orientáciu.


Pod rozhľadňou je vybudované zastrešené drevené posedenie, my sa však nezdržiavame a pokračujeme po žltej značke ešte ďalej - ku pamätníku SNP. Túto časť už Zunka cupká popri mne. Pri pamätníku si dáme rýchle občerstvenie a užívame si 360-stupňové výhľady.

Tip čo navštíviť v okolí: Ak máš chuť, po žltej značke sa dá pokračovať ďalej cez symbolický cintorín, vrchol Ostredka až po Demänovskú jaskyňu slobody. Pokiaľ preferuješ nenáročnejšiu alternatívu, prejsť sa môžeš okolo jediného plesa v Nízkych Tatrách - Vrbického plesa.

4. Rozhľadňa Krajčov vrch

Zo všetkých rozhľadní je práve táto tá, ktorá dala najviac zabrať. Dostaneš sa k nej z malebnej nízkotatranskej obce Nižná Boca, kde je však celkom obtiažne zaparkovať. Môžeš sa však vydať dvoma trasami. Mne sa raz podarilo zaparkovať pred rampou napravo od hlavnej cesty v smere z Liptovského Hrádku. Miesto je tu však len pre jedno auto.

Ani jedna z trás nie je vhodná na kočík či vozík.

Presne tu však začína prvá a aj dlhšia trasa na rozhľadňu. Zunka striedala chôdzu s oddychom v detskom nosiči. Cesta bola poriadne kľukatá, najskôr viedla popri potoku a chatách, neskôr slnkom zaliatou lúkou popri pasúcich sa kravách až po lesný úsek končiaci pri rozhľadni.


Celý čas nás správnym smerom navádzali šípky. Približne za 40 minút sme boli v cieli, rozhľadňa nás uchvátila svojou mohutnou konštrukciou s výškou 14,5 metra. Táto rozhľadňa ma zo všetkých spomenutých očarila najviac, to prostredie, príroda, 360-stupňové výhľady - jednoducho idylická scenéria. Nie je to však len rozhľadňa. Jej súčasťou je aj horská chata s možnosťou ubytovania a prenájmu a aj altánok s krytým ohniskom.


Po chvíli som si všimla aj ihrisko pre deti - úplný gamechanger, vďaka ktorému som mala možnosť v pokoji si vychutnať jedlo a Zunka sa zatiaľ spokojne hrala. V čase našej návštevy však rozhľadňa otvorená nebola (sezóna začína až od apríla), aspoň máme dôvod prísť sem opäť a inou trasou.

Druhá trasa začína na konci dediny (tiež v smere z Liptovského Hrádku). Tu je parkovanie ešte náročnejšie, pretože začiatok stúpania je priamo od hlavnej cesty, no krajnica je veľmi úzka. Určite odporúčam zísť dole do dediny a zaparkovať tam.

Na viacerých miestach potom nájdeš cestičku späť na hlavnú cestu a bude ťa čakať pár nepríjemných metrov popri hlavnej ceste, kde nie je chodník, až po odbočku k rozhľadni.


Trasa stúpa strmo hore do svahu nad cestou, príjemné sú prírodné schody, ktoré uľahčujú výstup. Kamienky pod nohami však môžu byť zradné a určite sa ti budú hodiť turistické paličky (najmä pri zostupe).

Celkový čas aj s menšími deťmi by ti nemal zabrať viac ako polhodinu, cestou si môžeš oddýchnuť na drevených lavičkách s výhľadom do dediny. Stúpanie je naozaj výživné, no je pomerne krátke a o chvíľu už stojíme pod rozhľadňou.


Tentokrát je rozhľadňa otvorená, bol tu veľmi milý pán, ktorý nám aj povysvetľoval fungovanie rozhľadne. Ak chceš zažiť výhľad, musíš prísť počas víkendu a v mesiacoch apríl až október. Platí sa aj vstupné, ktoré je však dobrovoľné.

Po zdolaní točitého schodiska v útrobách rozhľade vyjdeš na drevený balkónik, ktorý je dookola celej rozhľadne a tak máš výhľad na všetky svetové strany. Najdominantnejší je na dolinu Nižnej Boce a na Nižnú Bocu samotnú, no veľmi príjemným prekvapením boli prekúkajúce vrcholky Vysokých Tatier s Kriváňom uprostred.

Stojí to za tú námahu?

Ak sa rozhodneš niektorú z rozhľadní absolvovať aj s dieťaťom, odporúčam poriadne sa pripraviť, mať so sebou pitie, jedlo a všetko potrebné, pretože presne vtedy, keď si myslíš, že niečo nebudeš potrebovať, tak to potrebovať budeš. Ani jedna z trás nie je vhodná na kočík či vozík.

Na záver musím len skonštatovať, že takto netradične poňaté vychádzky sú skvele stráveným časom s dieťaťom. Spolu objavujete nové miesta, krásy prírody, jej faunu aj flóru a aj keď to je niekedy s tak malým dieťaťom náročné, na záver dňa si určite povieš, že to stálo za to.

Ja mám vo výhľade ešte ďalšie rozhľadne v širšom okolí, na ktoré sa plánujem so Zunkou vydať, ale tam ťa vezmem nabudúce.